Stavať až na doraz

Ústavný súd dal pred niekoľkými týždňami za pravdu bývalým opozičným poslancom. Stavať diaľnice na majetkovo nevyrovnaných pozemkoch, ako to presadila Ficova vláda, je protiústavné. Zákon je však stále v platnosti. Prečo?

Zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach Ficovej vlády pred tromi rokmi vyvolal pobúrenie. Nebolo ani treba čakať na rozhodnutie Ústavného súdu, pretože aj jednoduchá logika hovorila o jeho kolízii s ústavnými garanciami. Zákon umožnil pri prioritných stavbách, najmä diaľniciach a rýchlostných cestách, začať so stavaním aj na pozemkoch, ktoré ešte neboli majetkovo vyrovnané. Štát tak mohol stavať na cudzom pozemku bez dohody s majiteľom.     

Paradoxy

Zákon, ktorý mal uľahčiť prácu stavebníkom, však neskončil svoju platnosť spolu s vládou Roberta Fica. Zatiaľ nebol novelizovaný a Národná diaľničná spoločnosť (NDS) nedostala zákaz využívať sporné ustanovenie, hoci kritika zákona bola mantrou vtedajšej opozície a dnešnej koalície. Napriek tomu bolo stavebné povolenie na majetkovo nevyrovnané pozemky  vydané na trase Svrčinovec-Skalité ešte v decembri minulého roka.

„Ústavný súd by mal rozhodnúť o návrhu maximálne v priebehu niekoľkých týždňov, aby neprišlo k zásahu do ústavných práv spôsobom, ktorý je nenapraviteľný,“ povedal Daniel Lipšic v roku 2007 po tom, ako poslal na Ústavný súd podnet na kontroverzné ustanovenie, ktoré umožňovalo štátu stavať na cudzích pozemkoch. „Počkajme si na rozhodnutie Ústavného súdu,“ povedal minister dopravy Ján Figeľ ešte v októbri denníku Sme.

Je pravda, že od leta sa „protiústavné“ stavebné povolenia vydávali v minimálnej miere a ministerstvo dopravy neeviduje žiadnu žiadosť o odškodnenie. „Proces prípravy korektnej legislatívy, ktorý by rešpektoval práva vlastníkov pozemkov, sa na našom ministerstve začal už s príchodom súčasného vedenia. Tento problém plánujeme riešiť v rámci komplexnej zmeny v podobe nového zákona,“ reagoval hovorca rezortu Martin Krajčovič. „V plnej miere rešpektujeme rozhodnutie Ústavného súdu.“

Netreba vyvlastniť

Protiústavný zákon získal nevhodný prívlastok „vyvlastňovací“.

V skutočnosti vyvlastňovanie bolo možné predtým, ako aj dnes: ak sa štát rozhodne, kade pôjde diaľnica, majiteľ mu v tom, až na výnimočné prípady, nezabráni, to je dlhodobá prax. Exminister dopravy ju rozšíril, ale iným smerom. Na výstavbu už totiž nebolo potrebné ani to vyvlastnenie. Niektoré diaľničné stavby na Slovensku ešte i dnes stoja na pozemkoch súkromných majiteľov (pozri rozhovor).

Tvrdenie bývalej vlády, ktorá zákon „predala“ ako boj proti špekulantom, sa dá preto označiť za číry populizmus. „Aj so špekulantom bol jednoduchý proces. Bol vyvlastnený za tri mesiace, ako ostatní,“ tvrdí prešovský mestský poslanec a prevádzkovateľ internetovej stránky vyvlastnenie.sk Richard D r u t a r o v s k ý.

Kým desiatky prípadov slušných ľudí, ktorých zasiahne zákon, boli známe, exminister dopravy Vážny žiadneho špekulanta nikdy nepomenoval.

Ako vyzeral proces pred platnosťou Vážneho zákona? Ak vlastník odmietol prvú zmluvu, NDS dala na stavebný úrad návrh na vyvlastnenie. Stavebný úrad rozhodol, pričom vlastník sa mohol odvolať (nadradený úrad to spravidla zamietol) a skončilo sa to právoplatným vyvlastnením. V čom sa to tak zásadne líši od súčasného zákona? NDS mala na papieri povinnosť v istej lehote vyplatiť náhradu. Vážneho zákon prácu byrokratom uľahčil: NDS mohla dostať stavebné povolenie na pozemok bez toho, aby stavebný úrad skúmal, čí je to pozemok a majiteľ nemal istotu ani termín, kedy uvidí svoje peniaze.

Protiústavný zákon urýchlil možnosť stavať najmä tým, že umožnil obísť všetky procedúry vedúce k vyvlastneniu. Tie by sa dali stihnúť za tri mesiace, čo by však v prípade tisícok pozemkov nebolo kapacitne možné. NDS by musela pripraviť geometrické plány a kompletnú dokumentáciu. Vážneho zákon, respektíve jeho sporné ustanovenie, tak nebol nutnosťou štátu, ale jeho pohodlnosťou. D r u t a r o v s k ý za tým vidí aj nepružnosť NDS: „Je zodpovedná za prípravu stavieb. Ak sa vyvlastňovací proces predĺži o dva-tri roky, je to preto, že na NDS nerobia tak, ako by mohli.“

Ohrozené cesty

Zákon sa aplikoval pri všetkých osemnástich úsekoch vo výstavbe. Výstavba sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou posunie, hoci ministerstvo dopravy nemá hotovú analýzu dopadov nálezu (samotné rozhodnutie Ústavného súdu ešte nie je oficiálne). Proces prípravy diaľnic sa môže spomaliť najmä v prípade pozemkov, ktoré ešte nemajú vydané stavebné povolenie a bude ich teda treba vyvlastniť.

Podľa NDS sa stavebné povolenia vydali približne pri 6 280 vlastníkoch. Z nich už však vyvlastnenie prebehlo v 4 700 prípadoch. „Ostáva ešte vyvlastniť približne 700 vlastníkov, z toho je známych 130 a ostatných zastrešuje ako takzvaných ,neznámych´ SPF,“ vysvetľuje hovorca NDS Marcel Jánošík. To znamená, že na Slovensku sú dnes stovky pozemkov, kde sa už môže stavať, no pozemky stále patria súkromným majiteľom.

Stavebné povolenia boli vydané v rokoch 2008 až 2010, väčšina „špinavej“ práce sa tak stihla vykonať ešte pred nástupom novej vlády a zrušením sporného ustanovenia, ktoré dnes ešte teoreticky platí, keďže nález nebol publikovaný v Zbierke zákonov.

Zdržanie

Zákon, ktorý staviteľom diaľnic ohromne zjednodušil život, napokon v čase jeho platnosti až také veľké výhody nepriniesol. Za všetko stačí spomenúť dotiahnutie trasy Bratislava-Košice, ktorá už minulý rok mala stáť. Fico s Vážnym „rok 2010“ sľubovali v čase, keď sa už odborníci ťukali na čelo. Vážneho zákon sa mal týkať najmä dostavby ťahov D1 z Bratislavy do Košíc a rýchlostnej cesty R1 z Nitry do Banskej Bystrice (neskôr sa nenápadne rozšíril na všetky cesty). V tom čase sa začali tendre na výber dodávateľa cez PPP.

Dôvod, prečo štátni byrokrati nestihli získať všetky potrebné stavebné povolenia ani počas troch rokov, spočíva zrejme v tom, že na celú plánovanú diaľničnú sieť nebola pripravená dokumentácia. Vážny plánoval outsourcovať prípravu stavebnej a projektovej dokumentácie trasy na súkromných partnerov, ktorých však nestihli na viacerých úsekoch vybrať.

Podľa NDS sa vinou neukončeného procesu vyvlastnenia výstavba časti diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Hronským Beňadikom môže predĺžiť. Nález môže pribrzdiť aj výstavbu na štyroch úsekoch D1, kde sa plánuje začať výstavba tento rok. Ide o cesty pri Levoči (má sa začať v apríli), Ružomberku (máj), Žiline (jeseň) a Prešove (jún).

Náhrada škody?

Pozemky s rozostavanou diaľnicou, ktoré stále patria súkromným majiteľom, sa nachádzajú napríklad medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami, kde sa cesta tento rok dokončí. Zatiaľ za ne majitelia nedostali peniaze, no štát im už sľúbil odškodnenie. D r u t a r o v s k ý takéto sľuby považuje za takmer nereálne.

Ako prvý krok by musel vlastník preukázať, že rozhodnutie o stavbe bolo nezákonné. Lenže stavebné povolenia boli platné. „Rozhodnutie Ústavného súdu skutočne nie je možné uplatňovať retroaktívne,“ tvrdí právnička Eva Kováčechová. „V správnom konaní totiž neexistuje ustanovenie podobné tomu, ktoré je v občianskom súdnom poriadku a podľa ktorého môže byť rozhodnutie Európskeho súdneho dvora dôvodom na obnovu konania vo veci.“

Žiadateľ by sa navyše musel obrátiť na ministerstvo, ktoré má šesť mesiacov na rozhodnutie. Ak žiadosť neprijme, môže sa obrátiť na súd. „Škoda sa dá na Slovensku uplatniť len takto. Väčšina ľudí o tom ani nevie, je to príliš komplikované. Štát však bude tvrdiť: sme ochotní sa dohodnúť, uplatnite si škodu podľa zákona,“ pochybuje D r u t a r o v s k ý.

Upozorňuje však aj na ďalšie problematické body Vážneho zákona, ktoré zostali v platnosti. Jedným z nich je aj praktická nemožnosť dotknutých ľudí či miestnych úradníkov pripomienkovať stavbu. „Zámer stavby diaľnice musel byť predtým zverejnený v dostatočnom predstihu. Platila tiež napríklad 15-dňová lehota na odvolanie, muselo sa konať ústne prerokovanie s občanmi. Podľa Vážneho zákona na zverejnenie, že sa ide povoľovať diaľnica, stačilo len päť dní, na odvolanie bolo sedem dní,“ vysvetľuje.

Kým predtým na rozhodovanie o stavbe vplývali úradníci, ktorí boli bližšie k lokalite, novela predchádzajúcej vlády spôsobila, že sa všetko povoľovalo naraz na ministerstve dopravy a zabránilo prikladať k plánovanej výstavbe často oprávnené pripomienky. „Ak má jeden úradník povoliť 50 km diaľnice za pár dní, je jasné, že sa bude valcovať. On nemôže poznať všetky drobné miestne nuansy. Výsledok je, že ostatní správcovia sietí v obci nemali šancu vzhľadom na lehoty ovplyvniť povoľovanie cesty. V Európe aj podľa medzinárodných dohovorov je to presne naopak – musí existovať reálna šanca stavbu ovplyvniť.“

Diaľnica na vlastnom pozemku

Rozhovor s Ladislavom Šindlerom, jedným zo štyroch bratov, ktorým na pozemku stavajú diaľnicu.

Kedy ste sa dozvedeli, že na vašom pozemku bude diaľnica?

V júni 2008 som prevzal zásielku od advokáta Petra Zdráhala. Uvádzal, že je zo strany navrhovateľa (NDS) splnomocnený na zastupovanie vo veci nadobudnutia práv k pozemkom na výstavbu cesty R1. Priložené boli jednostranne podpísané Zmluva o budúcej Kúpnej zmluve a Zmluva o budúcej Nájomnej zmluve. Zásielka však neobsahovala advokátovu písomnú plnú moc, na ktorú sa v liste odvolával.

Preto som ho vyzval, aby preukázal oprávnenie zastupovať navrhovateľa. Súčasne  som ho v liste uistil, že som aktívne pripravený rokovať o konkrétnych podmienkach v jednotlivých zmluvách.

Čo sa dialo potom?

Vo februári 2009 mi poslal opäť zásielku so zmluvami, no bez znaleckého posudku a plnej moci. Opäť som ho vyzval, aby sa aktívne legitimoval. V marci poslal písomnú plnú moc, avšak na majetkovú prípravu iného úseku, nie v našom katastrálnom území Čierne Kľačany. Na Krajskom stavebnom úrade v Nitre som nahliadol do spisu o návrhu na vyvlastnenie zo strany NDS. Splnomocnenie mala spoločnosť INKAT, s. r. o. Podľa aktuálneho výpisu Obchodného registra v tejto spoločnosti advokát Zdráhal nebol spoločníkom ani štatutárom. Plná moc v spise bola navyše datovaná až od decembra 2008, kým Zdráhal ma oslovil prvýrát v júni 2008. Uvedená moc tak nemala náležitosť právneho úkonu.

V ten istý deň, ako prišla druhá výzva na odkúpenie pozemkov, bol podaný návrh na vyvlastnenie pozemkov mňa a mojich súrodencov. Preto som dal do pozornosti stavebnému úradu, aby preskúmal tvrdenie navrhovateľa o bezvýslednosti dohody, keďže druhá strana podnes nepreukázala svoje oprávnenie. Správny orgán vyvlastňovacie konanie zastavil.

Takže u vás sa dnes stavia bez toho, aby ste boli dohodnutý s NDS o cene a termíne, kedy zaplatia?

Na našich pozemkoch sa stavia bez akejkoľvek dohody medzi nami a NDS a proti vôli vlastníkov pozemkov. Nami navrhnutú cenu NDS odmietla a nepoznáme termín, ako a dokedy NDS plánuje zaplatiť.