Stavby diaľníc na cudzích pozemkoch, ktoré navrhol Smer, podporujú HZDS aj SNS

Štát si má stavať, ako chce. So základnou myšlienkou nového návrhu Smeru,že majetkové práva nemajú zdržiavať výstavbu diaľnic, koaliční partneri súhlasia. Právnik hovorí, že návrh je protiústavný.

Štát si má stavať, ako chce

So základnou myšlienkou nového návrhu Smeru,že majetkové práva nemajú zdržiavať výstavbu diaľnic, koaliční partneri súhlasia. Právnik Ivan Trimaj hovorí, že návrh je protiústavný.

BRATISLAVA - Hoci návrh zákona z ministerstva dopravy, ktorý má zrýchliť výstavbu diaľnic, vyvoláva pochybnosti aj vo vládnej koalícii, partneri sa zhodujú, že štát by mal ľahšie presadzovať svoje plány - aj za cenu výrazného oslabenia majetkových práv občanov.

„Myslím, že by sa tento proces mal zjednodušiť. Teraz je to vyslovene katastrofa,“ povedal predseda SNS Ján Slota. Neprekáža mu, že by štát staval na cudzích pozemkoch a búral súkromné stavby. Minister výstavby zo SNS však predložil vlastný plán, ako urýchliť vyvlastňovanie, a aktivity ministerstva dopravy, ktoré patrí Smeru, Slotu prekvapili: „Nemôžeme skákať z jedného na druhý. Neviem, z akého dôvodu tam bol daný tento návrh.“

HZDS s novým návrhom súhlasí, vyvlastneným však treba „riadne a čestne zaplatiť“, povedal jeho podpredseda Milan Urbáni. Stavať by sa vraj mohlo na nevyrovnaných pozemkoch, ak by sa štát zaručil, že majiteľa primerane odškodní.

Pochybnosti o návrhu má predseda ústavnoprávneho výboru za Smer Mojmír Mamojka. „Úmysel je dobrý, ale právne je to do určitej miery diskutabilné. Verím, že sa o návrhu ešte bude diskutovať.“ Zákon by zrejme dostatočne nezabezpečil ochranu vlastníctva. „V tejto podobe podľa môjho názoru neprejde.“

„Materiál pozorne preštudujeme. Hoci výstavbu diaľnic považujeme za jasnú prioritu, nemôže sa tak stať, pokiaľ by došlo k porušeniu ústavou zaručených vlastníckych práv,“ povedal hovorca ministerstva spravodlivosti.

„Nepochybne to skončí na Ústavnom súde, a keby ten nevyhlásil tento zmätok za protiústavný, tak prvý, kto bude vyvlastnený a nebude s tým súhlasiť, pôjde do Štrasburgu. A tam by Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, je to v zjavnom rozpore s ochranou vlastníctva,“ myslí si právnik Ivan Trimaj.

Novela bude viac ako stavebný zákon

„Návrh je jedna veľká katastrofa a je to krok späť – do komunizmu,“ povedala advokátka Eva Kováčechová, ktorá spolupracuje s Centrom pre práva občanov Via Iuris.

„Zákon má riešiť sedem konkrétnych stavieb. Ale snaží sa riešiť aj otázky, ktoré sú všeobecné,“ povedal Richard D r u t a r o v s k ý z občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie. Štát si tak chce podľa neho nechať otvorené dvierka, aby mohol v budúcnosti do prílohy zákona „doplňovať ďalšie stavby“, ktoré bude považovať za strategické a ktoré bude chcieť stavať v špeciálnom režime.

Z troch bude jeden

V súčasnosti pred začatím stavby prebieha proces, ktorý má tri stupne. Po schválení územného plánu obce musí prebehnúť územné konanie.

„Je to konanie o umiestnení stavby cez územia, kadiaľ má napríklad diaľnica ísť,“ povedala Kováčechová. V územnom konaní sa určia pozemky, ktorých sa stavba dotkne a začne sa majetkové vyrovnanie. V prípade, že nie je možná dohoda o vyrovnaní a stavba spĺňa účel vyvlastnenia, prebehne druhý stupeň celého procesu, a to vyvlastnenie.

Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom je totiž nutné na to, aby v záverečnej fáze v stavebnom konaní mohol stavebný úrad vydať stavebné povolenie a investor mohol následne začať s výstavbou.

Podľa návrhu zákona chce štát zo stavebného konania vypustiť územné rozhodnutie, lebo pre vydanie stavebného povolenia má stavebnému úradu stačiť územný plán zóny, prípadne územný plán obce. Kováčechová si myslí, že v takom prípade občania stratia právo podať pripomienky, napríklad o umiestnení diaľnice, nebude sa posudzovať vplyv stavby na životné prostredie či súlad stavby s územným plánom.

Ministerstvo argumentuje tým, že sa vo väčšine obcí už územné plány schvaľujú a sú v nich „spracované všetky konflikty v území na základe prerokovania s dotknutými orgánmi, obcami a obyvateľmi“.

Ak nebude schválený územný plán zóny rezort dopravy navrhuje, aby sa konanie o umiestnení stavby a stavebné konanie na vydanie stavebného povolenia spojili do jedného konania.

„Spojené konanie je dnes možné iba pri drobných stav­bách, akými sú rodinné domy,“ upozorňuje D r u t a r o v s k ý.

„Občania stratia ústavou garantované právo na rozhodovanie o verejných veciach, a zároveň sa budú porušovať aj medzinárodné záväzky krajiny,“ povedala Kováčechová.

Slovensko je totiž signatárom Aarhuského dohovoru, ktorý garantuje verejnosti prístup k informáciám, účasť na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

Nástroj politikov

Ministerstvo obchádza aj ďalšiu fázu stavebného konania – vyvlastňovacie konanie. „Dôležité bude iba stavebné konanie, vyvlastnenie môže prebiehať paralelne alebo aj neskôr,“ doplnila advokátka.

Súčasťou spojeného konania sú aj asanačné práce. Investor, ak získa stavebné povolenie, môže začať stavať aj na pozemkoch, ktoré nemajú usporiadané majetkové vzťahy.

Vo štvrtok advokát Ernest Valko pre SME povedal, že v takomto prípade ide „jednoznačne o porušenie ústavného práva na vlastníctvo majetku“.

Advokátka Kováčechová usudzuje, že návrh je iba nástrojom na presadenie politických cieľov niektorých politikov, „ktoré idú na úkor všetkých práv občanov“.

Podrobne monitorujeme:

Diaľnice a rýchlostné cesty na Slovensku, výstavba a prevádzka

Občianska iniciatíva Za spravodlivé vyvlastňovanie