Staviame tam, kde sa vylieva rieka. Protipovodňové úpravy potom platíme všetci

Obyvatelia Prečína na strednom Slovensku bránia svoj prirodzený meandrujúci potok petíciou. V brehových porastoch žijú vzácny rybárik riečny, vodnár potočný, ale aj 9 druhov netopierov a vzácny chrobák plocháč červený.

Vodný tok Domanižanka je jedným z posledných prírodných tokov, ktoré sa vlnia v krásnych meandroch. Jej brehové porasty sú domovom mnohých chránených živočíchov.

A hoci jedna inštitúcia patriaca pod rezort životného prostredia chce, aby sa jej prírodný charakter zachoval, druhá inštitúcia z toho istého rezortu už viac ako rok trvá na jej drastickej úprave, ktorá by vzácne živočíchy pripravila o domov.

Dôvodom nevyhnutnej úpravy má byť ochrana majetku obyvateľov, ktorí neďaleko toku bývajú.

Odborníci však upozorňujú, že problémom je práve povoľovanie stavieb v zátopových oblastiach, kde pri veľkej vode musíme brániť majetky.

Živé meandrujúce rieky tak nahrádzajú napriamené kanály bez života. Reč je o štátnych ochranároch a štátnych vodohospodároch.

Miestni sa bránia petíciou

Najväčšie vášne u miestnych obyvateľov Prečína pri Považskej Bystrici vyvolal takmer kobercový výrub stromov a krov po oboch brehoch miestneho potoka Domanižanka, ktoré tu vodohospodári plánovali urobiť.

„Som 27 rokov rybárom, Domanižanku poznám od malička, každý koreň, každý kameň aj strom. Ochrane vodných tokov som sa začal venovať, pretože som sa nemohol pozerať na to, čo sa deje s našimi riekami,“ hovorí Igor Sádecký, rybár, ochranár a jeden z organizátorov petície za záchranu Domanižanky.

Napriamené toky však pozoruje a dokumentuje aj vo svojom širšom okolí, napríklad v Ilave a v Turej Lúke. Na praktiky vodohospodárov má preto svoj názor.

„Aký zmysel má úprava toku, ak tam nikto nebýva? Ja to v reále vidím tak, že dovolia ľudom stavať v blízkosti rieky a potom sa vyhovárajú, že to musia vybetónovať, pretože tam nieje priestor. V čase, keď sa hovorí o vodozádržných opatreniach, nám vodohospodári chcú našu vodu poslať preč cez napriamený tok. Takže ochrana vodných tokov neexistuje,“ sťažuje sa rybár.

Podobná situácia sa podľa neho deje aj v neďalekej Šurabovej.

Komplexné riešenia, ktoré pomôžu zadržať vodu v krajine, žiadajú v petícii.

„Mesto Považská Bystrica žiadame o to, aby identifikovalo vhodné lokality pre vodozádržné opatrenia. Aktuálne sa na tento účel dajú čerpať peniaze z fondov EÚ,“ dodal jeden z organizátorov petície Matúš Bandúr.

Zásobáreň vody v čase sucha

Problém s veľkou vodou sa navyše presunie o niečo nižšie. „Tam, kde spevnia brehy, sa síce tok nevybreží, ale voda rýchlejšie odtečie a problém sa presunie do nižších polôh. Potom budú chcieť ešte hlbší kanál tí, čo bývajú nižšie,“ uvažuje Juraj Vysoký z OZ Prales.

Okolo rieky alebo potoka musí byť podľa neho akési ochranné pásmo, kde sa bude rieka vylievať, pričom v tejto oblasti nemôže byť žiadna investícia ani stavba.

„Zásah nepochybne naruší život v rieke. Aj v tej rieke musí byť biodiverzita, niekde ten tok tečie rýchlejšie, inde pomalšie,“ opisuje Vysoký.

Podľa jeho slov máme málo riek, ktoré by neboli takto sprznené.

„Takáto rieka funguje aj ako podzemná zásobáreň vody, ktorá v čase sucha zásobuje vlahou okolité lúky. Akonáhle ju zregulujeme, voda odchádza preč a krajina stráca svoju vodozádržnú funkciu,“ reaguje ochranár a podpredseda strany SPOLU Erik Baláž.

Zvláštne nastavené je podľa Baláža aj vnímanie stavieb, ktoré obec často povolí v záplavovom území a o pár rokov tam správca vodného toku musí urobiť protipovodňové opatrenia na náklady nás všetkých.

„Mali by sme dosiahnuť to, že ak chce niekto stavať v záplavovom území, malo by to byť buď zakázané, alebo nech je to s tou ťarchou, že protipovodňové opatrenia si neskôr zaplatí samotný majiteľa stavby,“ doplnil Baláž.

Prečo nie lomový kameň

Na stabilizáciu brehov vodohospodári často používajú lomový kameň. Podľa inžiniera Andreja Škrinára z Katedry vodného hospodárstva krajiny na STU však lomový kameň nie je vhodný na stabilizáciu koryta.

„Na stabilizáciu najlepšie slúžia dobre udržiavané brehové porasty, prípadne rozmanité vegetačné opatrenia, ktoré však SVP z neznámych dôvodov nepoužíva. Zrejme preto, že použitie kameňa je jednoduchším z hľadiska dimenzovania, aj realizácie a technicky ‚čistejším‘ opatrením,“ povedal pre Aktuality.sk ešte v marci.

Všetky potrebné opatrenia sa podľa neho už dajú dnes realizovať iba prírode blízkym spôsobom.

„Takéto úpravy používajú namiesto betónových a kamenných opevnení vegetačné, či polovegetačné opevnenie brehov a svahov korýt, citlivejšie vinutie trasy toku, asymetrický tvar priečneho profilu a nevytvárajú homogénne prostredie v rieke ako spomínaný ‚bežný‘ spôsob z minulého storočia,“ vysvetlil Škrinár.

Zároveň však dodáva, že viaceré časti projektu úpravy Domanižanky skutočne sú v súlade s týmito prírodnými podmienkami.

Budaj: Zásahy na úkor prírody sú minulosťou

To, či k úprave na Domanižanke dôjde, rozhodne ministerstvo životného prostredia.

Keďže Domanižanka je domovom mnohých chránených živočíchov, pre drastické úpravy by vodohospodári potrebovali od ministerstva výnimku zo zakázaných činností z druhovej ochrany.

Podľa našich informácií už vodohospodári o túto výnimku požiadali, zatiaľ však nemajú odpoveď z ministerstva.

Konkrétne v prípade Domanižanky rezort čaká na odborný posudok Štátnej ochrany prírody, ktorej ho zase pošlú štátni ochranári z Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy, kam Domanižanka patrí.

V jednom je však už jasno. „Akékoľvek zásahy na úkor ochrany prírody sú vecou minulosti,“ uviedol Budaj v skoršom stanovisku pre Aktuality.sk.

ŠOP: Výnimku zo zakázaných činností neodporúčame

Štátna ochrana prírody (ŠOP) nám medzitým poslala svoje stanovisko. Výnimku zo zakázaných činností z druhovej ochrany v tomto prípade neodporúča povoliť.

Argumentuje tým, že brehový porast Domanižanky predstavuje biotop chránených druhov živočíchov európskeho a národného významu.

Výruby a odstránenie podstatnej časti brehových porastov by podľa ŠOP znamenali ich priamu likvidáciu.

„Ornitologický prieskum vtákov, ktoré sú viazané priamo na brehový porast a zachovalý prirodzený vodný tok v dobrom ekologickom stave potvrdil hniezdenie viacerých chránených druhov vtákov, akým je napríklad rybárik riečny či vodnár potočný. Zároveň sa tu vyskytuje pomerne vzácny chrobák plocháč červený, ktorý je existenčne viazaný na výskyt pomerne veľkého množstva starých, odumierajúcich a odumretých stromov,“ uvádza v stanovisku hovorkyňa ŠOP Anna Weissová.

V lokalite je tiež potvrdený výskyt deviatich druhov netopierov, z ktorých väčšina využíva stromové dutiny aj v zimnom období, preto pre tieto druhy je prítomnosť zachovalého prirodzeného brehového porastu okolo vodného toku kľúčová pre prežitie v krajine.

SVP kritiku odmieta

Vodohospodári sú dlhodobo kritizovaní za niektoré ich pratiky pri úprave vodných tokov. „Betonárske“ praktiky kritizoval už aj minister životného prostredia Ján Budaj.

Hovorca vodohospodárov Marián Bocák napriek tomu nevie, o akých praktikách je reč.

„Do dnešného dňa nemáme vedomosť o konkrétnej výhrade pána ministra k niektorému z opatrení, ktoré v súčasnosti pripravuje, alebo realizuje náš podnik,“ poslal v stanovisku.

Voči tvrdeniu, že úpravou vodného toku dôjde k jeho degradácii, sa SVP ohradilo.

Zásahy na vodnom toku Domanižanka, kde chce SVP použiť napríklad lomový kameň, Bocák aj po spomínanej kritike naďalej ospravedlňuje.

Zopakoval, že podnik uprednostňuje prírode blízke opatrenia, pokiaľ to situácia dovoľuje, a to najmä mimo zastavaných území. Nie je možné ich však uskutočniť v intravilánoch, kde je hustá zástavba.

Vrátil sa dokonca v čase a argumentoval 10 rokov starou petíciou, v ktorej mali miestni žiadať práve realizáciu protipovodňových opatrení. Zdôraznil aj ničivú povodeň, ktorá sa mala obcou prehnať v roku 2014.

Keď sme sa však pýtali miestnych, tí o takejto petícii nič nevedeli a ničivú povodeň 6 rokov dozadu tiež nepostrehli.

„V roku 2006 ľuďom prebehla voda cez záhrady, ale slovné spojenie ničivá povodeň im bola na smiech,“ reaguje Igor Sádecký, miestni ochranár a pôvodný iniciátor petície za záchranu Domanižanky.

Nepočkali na ministerstvo

Zaujímavý je aj doterajší vývoj s protipovodňovými úpravami na Domanižanke, ktorý sledujeme spolu s miestnymi.

Kobercovému výrubu vzácnych brehových porastov sa tento vodný tok vyhol už viackrát. Projekt vodohospodárom schválili už v roku 2011, no pre nedostatok financií sa nezrealizoval.

Medzičasom sme sa aj zo správy Najvyššieho kontrolného úradu dozvedeli, že SVP je v zlej finančnej situácii.

Myšlienka oprášiť tento projekt ožila opäť v roku 2018, finančná situácia podniku sa síce nezlepšila, ale štátni vodohospodári sa rozhodli na tieto práce čerpať peniaze z eurofondov. Tentokrát si to už ale nechceli nechať ujsť a predbehli aj ministerstvo.

Už v marci 2020 sme písali o tom, že podnik začal s vyvlastňovaním pozemkov, pritom ešte nie je jasné, či ministerstvo vôbec úpravy povolí.

V čase, keď s vyvlastňovaním pozemkov začali, správca toku svojmu nadriadenému orgánu – ministerstvu - ani neposlal žiadosť o udelenie výnimky, ktorú na práce nevyhnutne potrebuje.

Správca vodného toku vyvlastňovanie ako predčasné nepovažuje. Argumentuje tým, že ide o verejnoprospešnú stavbu, pričom ochrana územia a obyvateľov pred povodňami je pre nich prvoradá.

Vzhľadom na to, že peniaze na úpravu chcú čerpať z eurofondov (celkovo 3 565 000 eur), SVP upozorňuje na náročné kritériá Európskej únie.

Okresný úrad chcel výrub povoliť

V marci sme tiež informovali o tom, za akých okolností štátni vodohospodári získali súhlas na úpravu toku od Okresného úradu v Považskej Bystrici.

Úradníci totiž sami od seba povolili výrub nielen v koryte toku, ale aj v pobrežnom a záplavovom území. Padnúť teda mali aj stromy, ktoré prietoku nebránili, ale naopak, breh stabilizovali.

Postup správcu vodných tokov ako aj úradu napadla vtedy ochranárka a aktivistka Martina Paulíková z Iniciatívy Za živé rieky, ktorá spolupracuje aj s WWF, a Okresný úrad v Trenčíne jej dal za pravdu v tom, že považskobystrický úrad rozhodol v rozpore s vodným zákonom aj zákonom o ochrane prírody a krajiny.

Povolenie na výrub stoviek stromov a krov preto zrušil.

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Zmena cestného zákona môže pomôcť vyvlastniť pozemky pod diaľnicami

MDV podotýka, že v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje pri líniových stavbách oznamovať...

Viceprimátorka Štasselová: Holý počíta s vyvlastňovaním pre nájomné byty

Prostriedky chceme čerpať zo Štátneho fondu rozvoja bývania a spolupracovať s finančnými partnermi...

Gyimesi: Benešove dekréty sú stále živé. Dochádza ku konfiškácii na základe národnosti

Poslanec za hnutie OĽaNO tejto súvislosti priblížil dva čerstvé prípady.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Premiér Matovič chce od základu zmeniť stavebné konanie

Predstava predsedu vlády je vložiť veľkú právomoc do rúk projektantov. Tí majú mať v rukách...

Otrasy z cesty sa prenášajú na môj dom. Ktorý úrad má povinosť nariadiť nápravu?

Pri našom dome vedie cesta 1. triedy. V poslednej dobe sa stav komunikácie zhoršil natoľko, že pri...

Čo je to jednoduchá stavba podľa stavebného zákona?

Stavebný zákon definuje takzvané "jednoduché stavby". Pozor, pod pojmom "drobné stavby" rozumie...

Čo je to drobná stavba podľa stavebného zákona?

Prečo rozlišovať, čo je a čo nie je drobná stavba? Pretože na drobné stavby nie je potrebné...

Sused chce postaviť dom 1 meter od môjho pozemku. Čo sa dá robiť?

Pokiaľ Váš sused ešte nemá vydané územné rozhodnutie resp. stavebné povolenie, uplatnite aktívne...

O verejnom záujme sa rozhoduje v správnom konaní, upozorňuje ministerstvo dopravy

Poslanci za SaS navrhli zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.