Štrajk je len dôsledok chýb v mýte

Štrajk Únie autodopravcov Slovenska je skutočnosťou. Hlavnými centrami protestov majú byť Bratislava a Košice, teda mestá s najvyššou hustotou premávky v krajine. V konkretizácii formy boli dopravcovia do poslednej chvíle zdržanliví. Zrejme aby sa vyhli "štrajkokazom". Podporu im prisľúbili aj ich českí kolegovia.

Podľa predbežných informácií chcú staviť skôr na symbolické formy vyjadrenia svojej nespokojnosti a požiadaviek. Maľovaním "blokujúcich" áut na vozovku, odovzdaním hračkárskych autíčok na Úrade vlády. Vraj aby sa kompetentní radšej hrali s nimi a nie s reálnymi výrobnými prostriedkami dopravcov.

Vláda sa však stále tvári neoblomne, "veľký" Česmad si umýva ruky.

Z komunikácie zástancov mýta "tak, ako bolo nastavené", vyplýva, akoby celý problém stál iba na kamiónoch. Mýto však majú platiť majitelia všetkých vozidiel nad tri a pol tony. A to sú aj malé nákladné autá, tie, ktoré zabezpečujú každodenné zásobovanie, tie, ktoré vyvážajú odpad, a aj tie, ktoré slúžia na poľnohospodársku výrobu. Nezabúdajme na autobusy. Nie je to teda len o kamiónoch - "ničiteľoch ciest". Ani jeden z nich však nikdy nevyslovil požiadavku, že nechce platiť mýto. A každý kamión z tých, ktoré začiatkom roka stáli na Rožňavskej ceste v Bratislave, OBU jednotku mal.

Argument s presunom väčšiny nákladnej dopravy na železnicu môže obstáť iba v prípade veľkého objemu tovaru. No aj ten musia "malé" nákladiaky neskôr porozvážať k odberateľom. Navyše ceny spoločnosti Cargo, ktorá je dominantným hráčom na koľajniciach, sú nekonkurencieschopné. Aj pri štedrých dotáciách či "záchranných balíčkoch" zo strany štátu.

Ak bolo hlavnou motiváciou zavedenia mýta získať prostriedky na výstavbu diaľnic, malo byť aj spravodlivo nastavené. Vysoké percento dane totiž prináša papierovo vysoký zisk, no skôr ruinuje, ako vynáša. Najskôr tých, čo dane platiť musia, a potom aj samotný štát, keďže "skrachovanci" padnú následne do sociálnej siete, beztak už poriadne napnutej.

Ak ekonomická výkonnosť krajiny klesá, prioritnou úlohou vlády by malo byť "uvoľnenie rúk" tým, čo hospodársky výsledok tvoria - podnikateľom a ich zamestnancom. Viac obchodných transakcií znamená vyšší príjem z DPH, vyšší základ pre daň z príjmov, a tým aj vyšší výnos z nej. Myšlienka, že ľudia, ktorí krízu nezavinili, by ňou nemali trpieť, má racionálny základ. Konkrétne kroky kompetentných ministerstiev však nesvedčia o tom, že by túto myšlienku aj realizovali v praxi. Na ľudí totiž kríza skutočne doľahla.