Štyri podmienky na vyvlastnenie

Vlastnícke právo a právo vlastniť majetok sa považuje za základné ľudské právo. Historický základ jeho ochrany by sme mohli hľadať už v deklarácii práv človeka a občana z roku 1789. Toto právo je zakotvené prakticky v každej demokratickej ústave. Aj Ústava SR v článku 20 garantuje právo vlastniť majetok. Podľa článku 20 odsek 1 veta druhá Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Článok 20 je teda predovšetkým o garantovaní vlastníckeho práva.

Vyvlastnenie ako právny inštitút sa objavuje na začiatku 19. storočia. Rozvoj dopravy či osídlenia si vyžiadal zásahy štátu do dovtedy nedotknuteľného vlastníctva. Vždy museli byť splnené viaceré požiadavky, aby sa vyvlastnenie udialo v súlade s právom. Od začiatku tohto inštitútu sa uplatňovala zásada primeranej náhrady a vyvlastnenie sa považovalo za krajné riešenie.

Ústava SR vo štvrtom odseku článku 20 obsahuje právne možnosti vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva. Rozdiel medzi týmito inštitútmi je v tom, že pri vyvlastnení dôjde k zmene osoby vlastníka a pri obmedzení vlastníctva k takejto zmene nedôjde. Ústava SR zároveň dovoľuje vyvlastnenie len vtedy, ak sú splnené štyri kumulatívne podmienky. Musí ísť o vyvlastnenie v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Ústava teda neumožňuje pozbaviť vlastníctva z iného právneho dôvodu. Vyvlastnenie ako krajné riešenie by malo nasledovať až vtedy, pokiaľ nie sú možnosti dosiahnuť predpokladaný cieľ napríklad dohodou.
Vyvlastnenie musí byť uskutočnené len v nevyhnutnom rozsahu. Ide o prvý predpoklad vyvlastnenia. Ak možno dosiahnuť plánovaný účel len obmedzením vlastníctva, nemožno uskutočniť vyvlastnenie. Pojem verejného záujmu ako druhá podmienka nie je pojmom ľubovoľným. Ústavný súd SR v jednom svojom rozhodnutí uviedol, že podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú, len ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmu vlastníka. Nie je nutné, aby verejné záujmy boli vyhlásené zákonom, ale je dôležité, aby takýto záujem bolo možné odvodiť z cieľov a celkového zmyslu a podstaty zákona. Verejný záujem si nemožno vykladať extenzívne.

Treťou podmienkou vyvlastnenia je predpoklad existencie zákona. Ústava SR v článku 20 odsek 4 nedovoľuje vyvlastnenie zo zákona, ale len vyvlastnenie na základe zákona. V čom je rozdiel? Národná rada SR nie je oprávnená priamo zákonom vyvlastniť alebo nútene obmedziť vlastnícke právo. Nemali by sme si v tomto prípade pliesť vyvlastnenie a znárodnenie, ktoré sa u nás udialo tiež podľa zákonov po roku 1948.

Pre znárodnenie či zoštátnenie je typické, že priamo v zákone sú uvedené firmy, ktoré prechádzajú z neštátneho vlastníctva do vlastníctva štátu. Samozrejme, tento prevod je bezodplatný. Slovné spojenie „na základe zákona“ pri vyvlastnení znamená určenie orgánu oprávneného uskutočniť vyvlastnenie a podmienky takéhoto vyvlastnenia. Takýmto zákonom je u nás napríklad stavebný zákon.

Štvrtým predpokladom vyvlastnenia je to, že ústava garantuje za vyvlastnenie primeranú náhradu. Jednou z foriem náhrady je aj peňažná náhrada. Aj o tejto otázke už rozhodoval Ústavný súd. Podľa neho výška náhrady by mala byť určená v porovnaní s trhovou cenou tak, aby v každom čase zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka veci spravodlivo očakávať.

Na záver pripomínam, že aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva  pri odňatí vlastníctva  priznáva právo na „primeranú náhradu“.

Autor je právnik.

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Doležal má recept na zrýchlenie výstavby diaľnic - vyvlastnenie

Budovanie diaľnic u nás pripomína nekonečný príbeh. Nestavajú sa však pomaly len pre chýbajúce...

Zmena cestného zákona môže pomôcť vyvlastniť pozemky pod diaľnicami

MDV podotýka, že v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje pri líniových stavbách oznamovať...

Viceprimátorka Štasselová: Holý počíta s vyvlastňovaním pre nájomné byty

Prostriedky chceme čerpať zo Štátneho fondu rozvoja bývania a spolupracovať s finančnými partnermi...

Gyimesi: Benešove dekréty sú stále živé. Dochádza ku konfiškácii na základe národnosti

Poslanec za hnutie OĽaNO tejto súvislosti priblížil dva čerstvé prípady.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Premiér Matovič chce od základu zmeniť stavebné konanie

Predstava predsedu vlády je vložiť veľkú právomoc do rúk projektantov. Tí majú mať v rukách...

Otrasy z cesty sa prenášajú na môj dom. Ktorý úrad má povinosť nariadiť nápravu?

Pri našom dome vedie cesta 1. triedy. V poslednej dobe sa stav komunikácie zhoršil natoľko, že pri...

Čo je to jednoduchá stavba podľa stavebného zákona?

Stavebný zákon definuje takzvané "jednoduché stavby". Pozor, pod pojmom "drobné stavby" rozumie...

Čo je to drobná stavba podľa stavebného zákona?

Prečo rozlišovať, čo je a čo nie je drobná stavba? Pretože na drobné stavby nie je potrebné...

Sused chce postaviť dom 1 meter od môjho pozemku. Čo sa dá robiť?

Pokiaľ Váš sused ešte nemá vydané územné rozhodnutie resp. stavebné povolenie, uplatnite aktívne...