Súd zrušil hromadné vyvlastnenie pozemkov pre železnicu

Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutia o vyvlastnení pozemkov pre účely modernizácie železničnej trate v okolí Šenkvíc. Rozsudok bol vydaný 17. 10. 2002 a v uplynulých týždňoch nadobudol právoplatnosť.

02. 03. 2003

Zdroj: vyvlastnenie.sk

Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutia o vyvlastnení pozemkov pre účely modernizácie železničnej trate v okolí Šenkvíc. Rozsudok bol vydaný 17. 10. 2002 a v uplynulých týždňoch nadobudol právoplatnosť.

Pred rokom, na prelome februára a marca 2002, vydal Okresný úrad v Pezinku na návrh Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov vo vlastníctve občanov kvôli plánovanej modernizácii železničnej trate.

Vyvlastneniu predchádzali rokovania občanov so železnicami. Občania sa predaju pozemkov železniciam nebránili, za svoje pozemky chceli buď náhradné pozemky alebo vyplatenie trhovej ceny, ktorá sa v lokalite v tom čase pohybovala od 600 do 1100 korún za štvorcový meter. Železnice však trvali na cene najviac 70 korún, pričom táto cena bola určená podľa vyhlášky ministerstva financií č. 465/1991 Zb. o oceňovaní nehnuteľností z roku 1991. Železnice tvrdili, vyhláška im zakazuje zaplatiť viac. Občania počas rokovaní trvali na tom, aby železnice požiadali ministerstvo financií o výnimku, čo vyhláška kupujúcemu umožňuje. Železnice však odmietli ministerstvo financií o výnimku požiadať.

Po vydaní prvostupňových rozhodnutí o vyvlastnení sa občania odvolali na Krajský úrad v Bratislave. Ten na prelome mája a júna 2002 odvolania občanov zamietol a rozhodnutia o vyvlastnení nadobudli právoplatnosť. Občania však v dvojmesačnej lehote podali žalobu na Krajský súd v Bratislave. V žalobe žiadali súd aj o to, aby preskúmal zákonnosť vydaných rozhodnutí a zrušil ich. Krajský súd hneď na prvom pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým vyvlastnenie zrušil a vec vrátil krajskému úradu na ďalšie konanie. Krajský úrad tiež musí žalujúcej strane zaplatiť súdne trovy. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28. 1. 2003 a nie je možné sa proti nemu odvolať.

Aký právny názor vyslovil súd a čo je na ňom prevratné?

Súčasťou rozsudku je aj jeho odôvodnenie. Z odôvodnenia je zrejmé, že súd vyložil ustanovenia stavebného zákona iným spôsobom, ako si ho v praxi vykladajú úrady pri vyvlastňovaní majetku. Odpis rozsudku je pripojený na konci tejto správy, mená osôb sú anonymizované.

Proces vyvlastnenia upravuje stavebný zákon v časti o vyvlastnení. Jednou zo zákonných podmienok vo vyvlastňovacom konaní je preukázanie, že "cieľ vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom". V praxi sa bezvýslednosť dohody preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku nového nadobúdateľa, návrh odplaty najmenej vo výške podľa vyhlášky č. 465/1991 Zb. a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.

Vlastník pozemku tak dostane poštou návrh zmluvy. Keďže ponúkaná cena podľa vyhlášky je spravidla mnohonásobne nižšia ako trhová cena, vlastník na takúto zmluvu obyčajne nepristúpi. Je úplne jedno či navrhne vlastnú cenu, alebo či na takýto návrh nereaguje, prípadne ho nepreberie či už úmyselne alebo preto, že nemôže. Vyvlastňujúcemu orgánu stačí predloženie doručenky, že návrh zmluvy zaslal a tvrdenie nového nadobúdateľa, že vlastník pozemku či stavby zmluvu nepodpísal. Na základe toho potom vyvlastňujúci orgán konštatuje, že je splnená podmienka nemožnosti dohody a nehnuteľnosť vyvlastní - pretože podľa jeho výkladu zákona stačí, ak nový nadobúdateľ preukázal, že vlastníkovi ponúkol aspoň vyhláškovú cenu.

Oceňovacia vyhláška ministerstva financií obsahuje ustanovenie, podľa ktorého nový nadobúdateľ nemôže ponúknuť vyššiu cenu ako zistenú podľa tejto vyhlášky, ak sa úhrada vykonáva z prostriedkov štátu. Zároveň ale vyhláška obsahuje ustanovenie, že ministerstvo financií môže udeliť z tejto zásady výnimku. O výnimku však môže požiadať iba nový nadobúdateľ, nie však predávajúci. Ak vlastníci navrhujú, aby nový nadobúdateľ požiadal o udelenie výnimky a zvýšenie ponúkanej ceny až na úroveň trhovej ceny, nový nadobúdateľ na to v drvivej väčšine prípadov vôbec nereaguje.

Krajský súd však v odôvodnení rozsudku vykladá predmetné ustanovenia stavebného zákona odlišne: Vyvlastňujúci orgán musí mať pri rozhodovaní o vyvlastnení preukázané, že medzi účastníkmi konania naozaj nie je dohoda možná, že navrhovateľ vyvlastnenia vyčerpal všetky možnosti, ktoré mu na uzavretie dohody záväzný predpis dáva. Nestačí preto tvrdenie navrhovateľa, že splnil zákonné podmienky pre vyvlastnenie, teda že ponúkol kúpnu cenu podľa platného cenového predpisu - ale musí preukázať, že vyčerpal aj ďalšie možnosti zakotvené v predpise. Jednou z ďalších možností je aj právo požiadať o výnimku z vyhlášky. Napriek tomu, že ide o nenárokovateľné právo, tak s ohľadom na to, že výška finančnej náhrady podľa vyhlášky z roku 1991 nevyvažuje ujmu vznikajúcu vyvlastnením, mal vyvlastňujúci orgán trvať na preukázaní, či bola splnená možnosť výnimky ako podmienky pre začatie vyvlastňovacieho konania. Ak navrhovateľ odmieta požiadať o výnimku, je v právomoci vyvlastňujúceho orgánu uložiť mu túto povinnosť. Vyvlastňujúci orgán je povinný dôsledne skúmať, prečo nedošlo k prijatiu ponuky od navrhovateľa zo strany vlastníka. Pre vyvlastnenie nestačí iba preukázanie, že navrhovateľ ponuku vlastníkovi zaslal.

Až doposiaľ nebol právne ustálený a súdom vyslovený výklad toho, čo sa považuje za preukázanie nemožnosti dohody resp. nemožnosti získať majetok iným spôsobom. Uvedené právoplatné rozhodnutie súdu túto situáciu mení a poskytuje zásadne iný výklad než bol doposiaľ výklad okresných a krajských úradov pri vyvlastňovaní majetku.

Ako získať viac konkrétnych informácií o rozsudku?

Kópie rozsudku a zrušených rozhodnutí by sa mali dať získať aj oficiálnym spôsobom podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám od Okresného úradu v Pezinku resp. Krajského úradu v Bratislave. Spisové číslo rozsudku a čísla rozhodnutí okresného úradu a krajského úradu sú uvedené v rozsudku, ktorého odpis následuje.

Odpis rozsudku krajského súdu

Odpis rozsudku je anonymizovaný, mená osôb sú uvedené iba iniciálkami. Text rozsudku je uvedený bez jazykovej úpravy:

Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 1. 2003
Krajský súd v Bratislave dňa 19. 2. 2003
 
19 S 138/02-36
19 S 189/02
 

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. A. E. a sudcov JUDr. A. A. a JUDr. I. M. v právnej veci žalobcov 1) Ing. A. N., Š., 2) B. M., Š., 3) MUDr. M. M., Š., 4) K. K., Š., 5) P. V., Š., 6) P. M., Š., 7) B. V., S., všetkých zastúpených komerčnou právničkou JUDr. S. J., M., proti žalovanému Krajskému úradu v Bratislave, Staromestská 6, 814 71 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu rozhodol

takto:

Krajský súd napadnuté rozhodnutia žalovaného Č.W /2002/905/REI z 29. 5. 2002 a Č.W /2002/906/REI z 3. 6. 2002 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume 53.699,- Sk na účet komerčnej právničky JUDr. S. J. do 3 dní.

Odôvodnenie:

Žalobou podanou dňa 4. 7. 2002 sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutí žalovaného, ktorými zamietol ich odvolanie a potvrdil rozhodnutia Okresného úradu v Pezinku č. Vyst.4270-Vyvl./01-Pa zo 4.3.2002 a č. Výst. 4082/2001-Ký z 26. 2. 2002 o vyvlastnení nehnuteľností pre účely modernizácie železničnej trate.

Nezákonnosť napadnutých rozhodnutí videli žalobcovia v tom, že správne orgány vyvlastnili nehnuteľnosti v rozpore s § 1 zák. č. 258/1993 Z. z. v prospech Slovenskej republiky namiesto Železnice Slovenskej republiky, čo sú dva rozdielne subjekty, vlastníctvo ktorých je podstatné aj z hľadiska hradenia výkupu pozemkov od vlastníkov, ďalej, že nedostatočne zistili, z akých prostriedkov je výkup pozemkov hradený, t. j. či zo štátnych prostriedkov, alebo z prostriedkov Európskej Únie, alebo z oboch. Takiež správne orgány neprijali návrh navrhovateľov, aby požadovali od žiadateľa o vyvlastnenie výnimku z vyhl. 465/1991 Zb. podľa § 20, alebo preukázanie, či má za pozemok na prípadné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok ako aj docenenie vecí a vybudovanie studne, oplotenia a vyústenie odvodu povrchových vôd.

Žalobcovia taktiež žiadali, aby krajský súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, konanie o preskúmanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. b druhá veta O. s. p. a postúpil návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska k nesúladu právnej úpravy vyvlastňovania podľa § 111 ods. 2. zák. č. 50/1976 Zb, § 1b ods. 2. vyhl. č. 465/1991 Zb. s čl. 1, čl. 12, ods. 1, 2, s čl. 13 ods. 1a, 3, s čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR. Pri postupe v zmysle uvedenej právnej úpravy totiž nebol zohľadnený princíp spravodlivosti za strpenie trvalého odňatia vlastníckeho práva na danom mieste a v danom čase, pretože je ustanovená statickým spôsobom. Domáhali sa preto po vzatí do úvahy stanovisko Ústavného súdu, aby krajský súd napadnuté rozhodnutia žalovaného a spolu s nimi aj rozhodnutia prvostupňového orgánu pretože na rozhodnutie nemali dostatočne zistený stav veci zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný správny orgán navrhol žalobu zamietnuť, pretože obe rozhodnutia sú vydané v súlade so stavebným poriadkom, správnym poriadkom ako aj s ust. čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, ako aj preto, že dôvodmi žaloby sa podrobne zaoberal v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, keďže ide v podstate o totožné s dôvodmi odvolania podanom voči prvostupňovým rozhodnutiam správneho orgánu. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali doplnenia znaleckého ohodnotenia, poukázal žalovaný na možnosť vzniesť takéto námietky ešte pred vydaním vyvlastňovacieho rozhodnutia. Žalovaný poprel, že by žalobcom nebola daná rovnaká možnosť predkladať podklady v celom konaní ako druhému účastníkovi konania.

Krajský súd v Bratislave preskúmal vec podľa ust. druhej hlavy piatej časti O. s. p. na pojednávaní podľa § 250g ods. 1 O. s. p. a rozhodol podľa § 250j ods. 2 O. s. p. tak, že napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil, pretože dospel k názoru, že námietky žalobcov a nedostatočnom zistení stavu veci sú dôvodné.

Zo spisu správneho orgánu vyplýva, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. Výst. 4270-Vyvl.-/01-Pa zo 4. 3. 2002, ktorým vyvlastnil podľa § 108 ods. 2 písm. 1 zák. č. 50/1976 Zb. (ďalej iba stavebný zákon) časti pozemkov vyznačených v geometrickom pláne č. 300/2000, vo vlastníctve žalobcov 1-6 a rozhodnutím Č.j.: Výst.4082/2001-Ký z 26. 2. 2002 časť pozemku vyznačeného v geometrickom pláne č. 5/2001 vo vlastníctve žalobkyne, pretože okrem iného náhrada za vyvlastnené pozemky bola stanovená v súlade s platným cenovým predpisom vyhl. č. 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej iba vyhl. č. 465/1991 Zb.), navrhovateľ preukázal, že dohoda s vlastníkmi nebola možná a teda jeho postup bol v súlade s ust. § 112 stavebného zákona.

Podľa názoru žalovaného navrhovateľ vyvlastnenia pre uzatvorenie kúpnej zmluvy (teda dohody) urobil všetko tým, že navrhol kúpnu cenu vo výške zistenej podľa vyhl. č. 465/1991 Zb., keďže v zmysle § 112 ods. 4 stav. zákona návrh odplaty musí byť najmenej vo výške ceny zistenej podľa tohto predpisu.

Navrhovateľ nepožiadal Ministerstvo financií SR o povolenie výnimky z ust. § 1b ods. 2 podľa § 20 vyhl. č. 465/1991 Zb. a keďže nedisponuje žiadnymi vhodnými náhradnými pozemkami, nemohol týmto spôsobom vyrovnanie za predmetné časti pozemky vlastníkom ponúknuť.

Z napadnutého rozhodnutia, ako aj z konania jemu predchádzajúceho je nesporné, že sa žalobcovia uzavretiu kúpnej zmluvy nebránili. Domáhali sa iba zaplatenia vyššej ceny, než je cena zistená podľa vyhl. č. 465/1991 Zb. Takto stanovenú cenu totiž považovali za neprimeranú jednak preto, že skutočná kúpna cena v danej lokalite sa pohybuje v rozpätí 600 až 1.100 Sk, ako aj že právny predpis, podľa ktorého sa ocenenie vykonáva, bol prijatý ešte v roku 1991, odkedy je v podstate nezmenený. Domáhali sa preto v prípade, že naozaj ide o vyvlastnenie v prospech Slovenskej republiky, aby navrhovateľ žiadal odsúhlasenie zvýšenia ceny podľa § 20 uvedenej vyhlášky alebo náhradného plnenia.

Podľa ust. § 110 ods. 1 stav. zákona vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

V súlade s uvedeným a zásadou materiálnej pravdy podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb., podľa ktorého rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, správny orgán pri rozhodovaní o vyvlastnení musí mať preukázané, že medzi účastníkmi nie je naozaj dohoda možná, že nadobúdateľ vyčerpal všetky možnosti, ktoré mu na uzavretie dohody záväzný predpis dáva.

Nestačí preto tvrdenie navrhovateľa, že splnil zákonné podmienky pre vyvlastnenie, ponúkol kúpnu cenu podľa platného cenového predpisu, ale musí preukázať, že vyčerpal aj ďalšie možnosti v predpise zakotvené.

Podľa ust. § 1b ods. 2 vyhl. č. 465/1991 Zb. vyššiu cenu ako zistenú podľa tejto vyhlášky nemožno dojednať pri prevodoch stavieb... pozemkov a trvalých porastov, ak je úhrada ceny vykonávaná z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo ďalších prostriedkov štátu.

Ustanovenie § 20 tohoto predpisu v týchto prípadoch dáva možnosť povolenie výnimky z tejto zásady ministerstvom financií, o ktorú však musí požiadať kupujúci.

Napriek tomu, že ide o nenárokovateľné právo, s ohľadom na námietku žalobcov k výške finančnej náhrady zistenej podľa predpisu nezmeneného od roku 1991 a teda nevyvažujúceho ujmu, vznikajúcu predmetným vyvlastnením, mal správny orgán trvať na preukázaní, či bola splnená táto možnosť výnimky ako podmienky pre začatie konania o vyvlastnenie podľa § 10 stavebného zákona. Práve pre odmietavý postoj nadobúdateľa požiadať o povolenie z výnimky podľa § 20 vyhlášky o cenách v súlade s § 46 správneho poriadku bolo v právomoci správneho orgánu uložiť mu túto povinnosť ako podmienku spoľahlivo zisteného stavu veci.

Žalovaný však takto nepostupoval, konanie o vyvlastnenie predmetných pozemkov začal iba na základe preukázania ponuky kúpnej zmluvy kupujúcim a neskúmal dôsledne, prečo nedošlo k prijatiu tejto ponuky a teda ani k uzavretiu dohody o predaji druhou stranou – žalobcami.

Preto krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Pokiaľ žalobcovia namietali označenia nadobúdateľa vyvlastňovaných pozemkov ako Slovenská republika – Železnice SR, sú tieto námietky neopodstatnené.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov o Železniciach Slovenskej republiky, sú Železnice právnickou osobou a zapisujú sa do obchodného registra, avšak podľa § 10 ods. 1 tohoto zákona majú k majetku, nadobudnutého v priebehu ich podnikania iba právo hospodárenia pretože ide o organizáciu zriadenú štátom podľa § 27-28 zák. č. 567/1992 Zb.

Preto aj pozemky o vyvlastnenie ktorých Železnice podali návrh, môže nadobudnúť štát – Slovenská republika, s právom hospodárenia tej právnickej osoby na podnikanie ktorej boli získané.

Nebolo preto dôvodu pochybovať, že úhrada ceny za vyvlastnené pozemky sa v zmysle uvedeného vykonáva z prostriedkov štátneho rozpočtu. Za takéto prostriedky je nutné považovať aj prostriedky poskytované medzinárodnými fondami, pretože účelom ich poskytovania je doplniť nedostatok finančných prostriedkov v štátnom rozpočte.

Návrhu žalobcov na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd nevyhovel, pretože podľa ust. § 246c O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti (časť piata O. s. p.), sa použijú primerane ustanovenia prvej a tretej časti tohoto zákona.

Podľa § 250i ods. 1 O. s. p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Preto pri preskúmavaní napadnutých rozhoddnutí aj v prípade zaujatia kladného stanoviska ústavného súdu k návrhu o nesúlade ustanovení vyhlášky č. 465/1991 Zb. a zák. č. 50/1976 Zb. ... dotýkajúcich sa vyvlastnenia ust. čl. 20 ods. 4 a čl. a ústavy SR, musí súd vychádzať z ustanovení platných v čase vydania rozhodnutia. Zaujatie stanoviska neruší platnosť právneho predpisu so spätnou účinnosťou a preto na zákonnosti napadnutého rozhodnutia nemôže mať vplyv.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že úspešným žalobcom priznal právo na ich náhradu. Výška trov právneho zastúpenia bola vyčíslená v sume 16 428,- Sk podľa vyhl. č. 591/2002 Z. z. a § 13 ods. 1 a 7 za 1 úkon, t. j. za 3 preukázané úkony patrí odmena 49 284,- Sk. Súd priznal žalobcom aj náhradu súdneho poplatku za žaloby – 2 x 2000,- SK a náklady cestovného vo výške 415,- Sk (329,- Sk za cestu autom a 86,- Sk za cestu autobusom).

Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 17. 10. 2002

Krajský súd v Bratislave – 12

JUDr. A. E.
Predsedníčka senátu
 

Za správnosť vyhotovenia:
M. N.

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Strategické investície sa majú zrýchliť, ale s rizikom oslabenia vlastníckych práv, poslanci prelomili prezidentkino veto

V zákone, ktorý má podporiť výstavbu, videla prezidentka riziko obmedzenia práv vlastníkov...

Štát pre novú investíciu vykupuje pozemky, majiteľom sa cena nepáči. No ak nepredajú, hrozí im vyvlastnenie

Štát začína s výkupom pozemkov pod mega investíciou Bosch i keď stále nie je definitívne potvrdená....

Nový stavebný zákon: Prehľad základných princípov nového zákona

Košický stavebný úrad vyzliekol nový stavebný zákon z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme...

Výstavba diaľnic sa má urýchliť, prezidentka odobrila novelu zákona

V rámci novely sa skráti aj lehota na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe z doterajších 15 na...

Novela zákona urýchli výstavbu diaľnic aj o viac ako rok, vyhlásil Doležal

Novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a...

Obchvat Prešova začne fungovať, no východ potrebuje 15-násobne viac diaľnic a ciest

Novootvorený západný obchvat metropoly Šariša umožní plynulú jazdu po diaľnici D1 od Ivachnovej až...

VIA IURIS: Novela zákona o výstavbe diaľnic je v rozpore s ústavou

VIA IURIS žiada zástupcov parlamentu, aby odmietli kontroverznú novelu zákona o jednorazových...

Autá idúce do zoo stáli až v strede Kavečian. To som nezažil, vraví starosta

Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...

Územný plán nie je omaľovánka, poslanci často nevedia, čo schvaľujú (rozhovor)

Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...

Lehota pri vyvlastnení pozemkov pod diaľnicami sa predĺži, schválili poslanci

Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.