Sústavne zlý súd?

Práci Ústavného súdu sa smeje čoraz viac ľudí. Môže si za to sám. Spôsob, akým sa stavia napríklad k vyvlastňovaniu a teraz aj k Špeciálnemu súdu, im na to dáva dostatok dôvodov.

Kto na Slovensku ešte berie Ústavný súd vážne? Táto otázka bola namieste už predtým, než sa sedem ústavných sudcov rozhodlo zlikvidovať Špeciálny súd. Po strede sa už s troškou zveličenia dá povedať, že keby spolu so súdom v Pezinku zanikol aj ten v Košiciach, nikomu by nechýbal.

Asi neexistuje iná civilizovaná krajina, kde by si Najvyšší súd dovolil povedať o náleze Ústavného súdu, že „je v zjavnom rozpore s ústavou" a keďže ho považuje za „protiústavný", necíti sa ním viazaný a radšej dá prednosť vlastnej právnej interpretácii. Presne to sa u nás stalo len pred pár týždňami v kauze Transpetrol. O rovnakom rozhodnutí povedal generálny prokurátor, že je „v zjavnom rozpore s objektívnym právom". Človeku je až ľúto, že s rovnakým pohŕdaním nemôže rozhodnutie o svojej likvidácii odignorovať aj Špeciálny súd, vyhlásiť sa za ústavný a skrátka robiť ďalej.

Vyjadrenia Trnku a Najvyššieho súdu však nie sú úplne smerodajné, lebo rovnako ako o ochranu spravodlivosti im môže ísť o ochranu záujmov vlády v spore so súkromníkom.

Oveľa jasnejší je príbeh tisícov ľudí, čo vlastnia pozemky pod budúcimi diaľnicami, ktoré môže štát veselo vyvlastňovať na základe sporného zákona súčasnej koalície. Podanie leží na súde od januára minulého roka, pričom sudca Ľalík, jeden z katov Špeciálneho súdu, ho stále nestihol predložiť ani na predbežné prerokovanie. Nehovoriac o tom, že by súd pozastavil účinnosť zákona, aby štát nemohol ľudí oberať o ich majetky, kým sa definitívne nerozhodne, či na to vôbec má právo.

V júli minulého roka zas všetci čakali na rozhodnutie o osude zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Súd vtedy prvýkrát vo svojej histórii na poslednú chvíľu odročil rozhodnutie o dva mesiace. Dôvod? Požiadal o to predseda parlamentu Paška, ktorý si chcel rozsudok vypočuť a práve nemal čas. Lepší spôsob, ako vyvolať pochybnosti o nezávislosti súdu od politickej moci, sa ani nedá vymyslieť.

Človek so zmyslom pre humor by mohol namietať, že Macejková a spol. nakoniec predsa len rozhodli o protiústavnosti majetkového zákona, ktorý bol srdcovkou premiéra Fica, a dokázali tak, že dokážu konať samostatne. Lenže to by bola pravda, iba keby dvaja z troch koaličných partnerov nemali jasný záujem na zmetení zákona a samotný predseda vlády ho tiež nebral len ako marketingový nástroj, ktorý už doslúžil. Mečiarovu Elektru navštívil, Slotove jachty, lietadlá a limuzíny mu neprekážajú - asi taký je skutočný postoj premiéra k majetku pochybného pôvodu.

Rozhodnutiam Ústavného súdu sa smeje stále viac obyčajných ľudí. No aspoň siedmi sudcovia si nemusia zúfať. Keby sa im aj všetci ostatní otočili chrbtom, mafiáni, čo dostali šancu uniknúť Špeciálnemu súdu, na nich nezabudnú nikdy.