Šútovčanom naháňa strach výstavba diaľnice

Najskôr sa naša pojazdná redakcia zastavila v miestnych potravinách, aby si jej posádka kúpila niečo sladké na povzbudenie. Vyrazili sme plní odhodlania, navyše posilnení potrebnými kalóriami a vo vrecku s piatimi stovkami. Keď sa ulica pod našimi nohami začala postupne dvíhať, bolo jasné, že potrebujeme prestávku a tak sme náš výstup prerušili pri dome číslo 57. Pani Cáliková si nás pozorne premerala a na otázku, či majú doma najnovšie číslo Turčianskych novín odpovedala jednoznačne. „Samozrejme, že máme.“ Ešte sme ju nestačili ani požiadať o dôkaz a už sa vo dverách zjavil jej manžel s najčerstvejším výtlačkom.

„Vaše noviny odoberáme už dlhé roky. Ja osobne si tam dokážem nájsť to svoje, pretože ich prelúskam celé. Viem sa pri ich čítaní aj poriadne rozčertiť, ale to už patrí k veci. Konkrétne v čísle, ktoré držím v rukách, ste písali o problémoch v divadle a práve takéto žabomyšie spory vedia človeku najviac zdvihnúť adrenalín. Najviac ma naštval Štefan Hríb, ten nech sa stará o svoje veci a nepletie sa do nášho divadla. O dobrú vec mu určite nejde, len stále rýpe a rýpe,“ dodal rozhorčene Ján Cálik.

Boli sme radi, že finančná odmena sa ušla nášmu vernému čitateľovi, potom už nasledovala len obligátna otázka, ako s nimi naloží. Manželia Cálikovci odpovedali takmer jednohlasne. „Máme vnúčatá a čo by starí rodičia pre deťúrence neurobili. Peňazí síce nemáme na rozdávanie, ale ak sa len trošku dá, radi pomôžeme.“ Potom, ako sme si splnili jednu povinnosť, naše potulky po Šútove pokračovali. Zastavil sa pri nás aj Ján Staňo, ktorý si tiež robil zálusk na päťstovku. „Dole pri potravinách som videl stáť vaše auto. Zašiel som k mojej babke po noviny, ale vidím, že už idem neskoro. Nevadí, nabudúce budem musieť byť rýchlejší.“

Akčný Ján nám bol na prvý pohľad sympatický a tak sme ho odmenili aspoň cenou útechy v podobe DVD nosiča a malej pozornosti od redakcie. Naším ďalším respondentom bol Jozef Jurečka. „Zriadiť pojazdnú redakciu bol dobrý nápad. Slovenská mentalita je však taká, že skôr si ľudia zanadávajú v úzkom kruhu, akoby mali problémy prepierať na verejnosti. Neuvedomujú si, že aj medializácia môže pomôcť pri hľadaní východiska.“
Naše ďalšie kroky viedli na obecný úrad, kde sme sa povyzvedali na novinky. Momentálne majú Šútovčania najväčší strach z výstavby diaľnice, ktorá má údajne viesť aj cez ich cintorín a ihrisko. Naopak, za pozitívum považujú plánovanú realizáciu kanalizácie a už dlhšie avizovanú výstavbu lyžiarskeho strediska. Niekto by povedal, že v dedine, ktorá sa nachádza takmer na konci sveta, sa nič nezažije, ale my sme na vlastnej koži pocítili pravý opak.