Šútovo sa musí pokloniť diaľnici

Prvou obeťou sporného zákona o výstavbe diaľnic majú byť Šútovčania. Ministerstvo dedinu rozdelí na dve polovice. Miestnych čaká dlhý boj na súdoch s neistým výsledkom.

Bratislava - Vyše tristo majiteľov pozemkov v podhorskej obci Šútovo na severe Turca postavil štát pred ťažké rozhodnutie. Ministerstvo dopravy minulý týždeň vydalo stavebné povolenie na výstavbu diaľničného úseku D1 Turany – Hubová.

Pre obyvateľov malofatranskej dediny to znamená, že sa buď dobrovoľne vzdajú svojich pozemkov za 1,2-násobok znaleckej ceny, alebo budú musieť o vlastnícke práva zdĺhavo bojovať na súdoch.

Šútovčania sú prvou obeťou nového zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic, ktorý štátu umožňuje diaľnice a rýchlostné cesty stavať aj na cudzích pozemkoch. Stačí, ak majiteľom ponúknu ich kúpu. Ak nesúhlasia, začne sa zdĺhavé vyvlastňovanie pozemkov, buldozéry však môžu nastúpiť ihneď.

Zákon presadila súčasná vláda na návrh ministra dopravy Ľubomíra Vážneho (Smer), doteraz ho ešte nevyužila.

Rozdelia dedinu

V Šútove diaľnica rozčesne dedinu na dve časti, zaberie pozemky s inžinierskymi sieťami určenými na rozvoj obce. Diaľnica povedie na pilieroch ponad cintorín a okraj ihriska.

„Zaplatia nám za pozemky, ale to, čo nám diaľnica zoberie, sa nedá vyčísliť. Pozemky v okolí sa znehodnotenia, pribudne hluk a negatívne dosahy na životné prostredie,“ hovorí starosta obce Vladislav Jurečka.
Obec i zhruba stovka obyvateľov v stavebnom konaní namietali aj to, že ministerstvo nerešpektovalo dve petície obyvateľov proti diaľnici. Ministerstvo všetky výhrady zamietlo.

„Umiestnenie stavby vrátane určenia variantných riešení nie je predmetom stavebného, ale územného konania,“ napísalo ministerstvo.

Vlani v januári pod tlakom ministerstva a NDS obecní poslanci po piatich zamietavých stanoviskách napokon za diaľnicu cez obec zdvihli ruky. Národná diaľničná spoločnosť pritom ešte nedávno tiež uprednostňovala variant diaľnice obchádzajúci obec tunelom Korbelka.

V roku 2002 tunel odporúčalo aj ministerstvo životného prostredia. V roku 2005 však ministerstvo dopravy plány zmenilo  a rozhodlo sa pre lacnejší variant trasy cez Šútovo.

Otázka týždňov

Proti stavebnému povoleniu môžu Šútovčania ešte podať odvolanie, rozhodovať o ňom bude minister. Ak žiadosť zamietne, od nastúpenia bagrov už bude Šútovo deliť iba podpis zmluvy medzi štátom a víťazom súťaže na výstavbu a prevádzku úseku severnej D1.

Cestu by malo v projekte verejno-súkromného partnerstva (PPP) vo vlastnej réžii stavať konzorcium, v ktorom sú aj slovenské firmy Doprastav a Váhostav.

Konzorcium na projekt ešte hľadá peniaze. Podľa hovorcu ministerstva dopravy Ľubomíra Karáska je však podpis zmluvy i samotný začiatok prác „už len otázkou týždňov“.

Právnik Šútova Miroslav Bachynec hovorí, že ak minister odvolanie zamietne, obec sa obráti na súd. „Budeme namietať, že bolo porušené vlastnícke právo ľudí chránené ústavou.“

Ústavný súd mlčí

Ak súd argumenty Šútovčanov uzná, môže konanie prerušiť a požiadať Ústavný súd, aby posúdil protiústavnosť zákona, podľa ktorého prídu Šútovčania o pozemky. Protiústavnosť tohto zákona ešte vlani v januári napadli na Ústavnom súde aj opoziční poslanci okolo Daniela Lipšica z KDH.

Súd po štrnástich mesiacoch stále nerozhodol ešte ani o tom, či sa podnetom bude vôbec zaoberať.

Hovorca Ústavného súdu Jozef Skybjak povedal, že „sudca stále nemá k dispozícii všetky podklady k návrhu“. O aké podklady ide, nepovedal.

Právnička Via Iuris Eva Kovačechová je presvedčená, že zákon zasahuje do vlastníckeho práva ľudí.

„Chápem, že Ústavný súd je zavalený, no tento zákon môže poškodiť veľké množstvo ľudí po celom Slovensku, a preto by táto vec mala byť prioritou,“ povedala Kovačechová.