Teátro alebo premiérova predpremiéra?

Nie médiá či opozícia, ale predseda vlády plní požiadavky „nezákonne" protestujúcich.

Podobnosť spôsobov premiéra Roberta Fica so spôsobmi premiéra Vladimíra Mečiara si už všimli mnohí, a preto nie sú prekvapením. Akurát, že premiér Fico rád používa ako politický štít aj prezidenta, o čom Mečiar iba sníval. Kým sa tzv. obmedzeným prezidentom nestal.

Reči o tom, že „nikdy nebol ohrozený demokratický systém tak, ako teraz", nemožno označiť z vecného hľadiska inak, ako skupinové šírenie poplašnej správy prezidentom Ivanom Gašparovičom, predsedom parlamentu Pavlom Paškom a premiérom Robertom Ficom. Z hľadiska ľudského zase ako fúkanie si „bobenka", keďže premiér bol prinútený autodopravcom ustúpiť.

Z hľadiska politického však možno „spoločné vyhlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov SR" - ako to oficiálne oznámil Úrad vlády - považovať za neoficiálny začiatok volebnej kampane strany Smer. Na najvyššej úrovni - predsedu a podpredsedu strany a akoby, ale predsa len dôležitého člena. Premiér síce zatrúbil do útoku už predložením návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku, to je však iba jeho osobný príspevok do kampane.

Čo triumvirát nevedel

Je už typické, že hlavní reprezentanti krajiny veľa hovoria, ale málo povedia. Obvinenie médií a opozície z toho, že „priamo, otvorene podporili nezákonné aktivity ľudí, ktorí protestovali proti rozhodnutiam, čo sa týkali zavedenia elektronického mýta", znie hrôzostrašne.

Triumvirát len akosi nevedel povedať, v čom konkrétne boli aktivity autodopravcov nezákonné a či na nich podali trestné oznámenia tak, ako sa v demokratickej krajine sluší a patrí. Aj preto, aby demokracia nebola v ohrození. Je to o to viac čudné, že väčšina - dvaja z troch - sa označuje za odborníkov na trestné právo. A tak, a to je pozoruhodné, najbližšie k veci bol tristný Paškov príbeh o lese, benzíne a zápalkách, čo o spoločnom vyhlásení veľa vypovedá a ešte viac naznačuje.

Štrajk to nebol, keďže nešlo o dohovorené hromadné prerušenie práce zamestnancami, ako znie jeho najjednoduchšia definícia. Využitie ústavného práva na odpor tiež nie, ani zhromažďovacieho práva. Prísne vzaté, kamióny v hlavnom meste zastavili na pokyn polície, nie svojvoľne. Faktom je, že premiér ani nedokáže pochopiť, čo sa stalo, pretože takému občianskemu protestu - a celoslovenskému - čelil zoči-voči prvý raz.

V čom bola teda akcia ľudí - autodopravcov nezákonná, naozaj nevedno. Nezaškodí však pripomenúť, že premiér ju za takú označil až potom, keď kamionisti z mesta odišli. Kým tam boli, hovoril iba o tom, že podmienkou na rokovanie s ním je, aby ukončili „aktivity, ktoré znepríjemňujú život verejnosti". Medzi nepríjemným a nezákonným je pritom nepochybne taký veľký rozdiel, že premiér je povinný si ho všimnúť, aj keby nechcel. Odhliadnuc od toho, že to je Robert Fico, ktorý požiadavky „nezákonne" protestujúcich plní, a nie médiá či opozícia.

Prehral s vlastnými

Vo všeobecnosti však vyhlásenie o ohrození demokracie platí. S tým, že ju ohrozujú hlavne tí, ktorí vyhlásenie o tom vydali. Nie je smiešne, ale smutné, keď sa slovo „nezákonnosť" nehanbia používať tí, ktorí porušujú základné ľudské práva a slobody nielen ako, ale doslova aj na bežiacom páse s batožinou. Pokus o falšovanie zákona predsedom parlamentu Pavlom Paškom, minister, ktorý dokázal oklamať vládu, a sprenevera spoločných peňazí cez rôzne tendre, boli azda v súlade s pravidlami? Neboli.

Je pochopiteľné, že Robert Fico je s vývojom situácie nespokojný, v tomto predvolebnom čase už potrebuje na scéne dominovať a nie reagovať. Hovorí stále o boji a obviňuje iných aj za zlyhania a neschopnosť svojej vlády. Účelom je vrátiť loptičku na druhú stranu ihriska - médiá a opozíciu - teda tam, kde tomu jeho sympatizanti stále rozumejú. A hlavne poprieť, že tentoraz nielen prehral, ale prehral v zápase s vodičmi a autodopravcami, teda s ľuďmi práce, ktorých chcel odjakživa obhajovať a ich záujmy presadzovať. Proti jeho sociálnej politike sa postavili vlastní - a úspešne - čo naozaj nie je príjemné.

Spôsob, akým Fico prezentoval spoločné vyhlásenie, je dobré si zapamätať. Je to predzvesť, ako sa asi bude správať, keď mu začnú klesať preferencie a začne sa stávať nedôveryhodným aj pre tých, čo mu dnes ešte veria. Keď sa začne rozpadávať jeho poslanecký klub a keď začne na ním sprivatizovanej časti politického spektra vznikať pravá či nová sociálna demokracia. Alebo obidve naraz, a to aj s pomocou jeho dnešných mecenášov. Jednoducho, keď začne strácať moc - ten čas určite príde. Fica neporazí pravica ani liberáli, ale jeho vlastní ľudia. Ak sa predzvesť naplní a za predpokladu, že dnešný triumvirát vydrží, potom to bude skutočná trma-vrma.

(Autor je publicista)