Tepelná elektráreň v Trebišove?

V lete tohto roku oznámila firma Československá energetická společnost zámer vybudovať v Trebišove veľkú tepelnú elektráreň. Uskutočnenie takéhoto rozsiahleho projektu by znamenalo významný zásah do života mesta. Prevádzkovanie tepelnej elektrárne by totiž podstatne ovplyvnilo životné prostredie regiónu. Zvýšilo by aj príspevok Slovenska k najzávažnejšiemu environmentálnemu problému súčasnosti – k vysokým emisiám skleníkových plynov, ktoré sú príčinou globálnych klimatických zmien.

Trebišovský projekt tepelnej elektrárne počíta s troma veľkými blokmi na spaľovanie čierneho uhlia s celkovým výkonom 720 MWe (megawattov elektrického výkonu) a s jedným blokom s paroplynovým cyklom s výkonom 165 MWe. Takéto zariadenia znečisťujú ovzdušie radom škodlivín. Napriek tomu, že investor chce využiť pomerne modernú technológiu, v technickej správe pripúšťa zhoršenie kvality ovzdušia. Emisie najdôležitejších znečisťujúcich látok by síce zodpovedali hornému limitu odporúčanej hodnoty pre najlepšiu dostupnú technológiu a limitu ministerstva životného prostredia (MŽP), ale veľkosť zdroja by celkové znečistenie výrazne zvýšila. Po uvedení elektrárne do prevádzky by emisie oxidu siričitého na území okresu Trebišov vzrástli 25-násobne, oxidov dusíka 14-násobne, oxidu uhoľnatého 6-násobne a popolčeka dvojnásobne.

Výstavba elektrárenského zdroja obdobných parametrov v blízkosti mestskej zástavby pritom vonkoncom nie je bežná záležitosť. S prevádzkou elektrárne a s prepravou paliva sa totiž spája vysoká hlučnosť. Tá by stále obťažovala obyvateľov okolitých domov. Ďalší problém predstavuje nedostatok priestoru na skladovanie vedľajších produktov, teda na haldu pevného odpadu. Zabezpečenie dodávok energie do siete by si navyše vynútilo vybudovanie vedenia vysokého napätia na trase Trebišov – Veľké Kapušany, čo by znamenalo závažné narušenie krajinného rázu.

Elektráreň – príspevok ku klimatickým zmenám

Regionálne dopady trebišovského projektu sú zjavne škodlivé, ale závažnosť problému sa ukazuje až v širšom meradle. Tepelné elektrárne, a trebišovská by, samozrejme, nebola výnimkou, výrazne prispievajú k najpálčivejšiemu environmentálnemu problému súčasného sveta, ku globálnej zmene klímy. Výroba elektriny v zariadeniach spaľujúcich uhlie totiž produkuje zhruba štvrtinu európskych emisií skleníkových plynov. Z hľadiska globálnej zmeny klímy ide o jednoznačne najšpinavšie odvetvie.

V prípade uskutočnenia investičného zámeru v plnom rozsahu by došlo k ročnému nárastu slovenských emisií oxidu uhličitého, ako najdôležitejšieho zo skleníkových plynov, o 4,12 milióna ton. Prevažná väčšina by pritom pripadla na uhoľné bloky elektrárne. Obyvatelia vzdialenejších oblastí proti trebišovskému projektu pravdepodobne protestovať nebudú. Zmeny spojené s výstavbou elektrárne by ich totiž priamo neohrozili. Lenže výstavba nového zdroja na spaľovanie uhlia by znamenala problémy Slovenska pri plnení medzinárodných záväzkov. A tento fakt by mohol zaujímať Slovákov zo všetkých regiónov.

Predpokladané emisie nového energetického zdroja totiž zodpovedajú zhruba desatine celkových emisií oxidu uhličitého na Slovensku podľa údajov z poslednej inventarizácie. Tento nárast by síce momentálne neohrozil splnenie slovenského záväzku podľa Kjótskeho protokolu, ale už o niekoľko rokov by mohol mať veľký význam. Kjótsky protokol sa totiž vzťahuje na kontrolné obdobie 2008 – 2012. O mechanizme znižovania emisií v ďalších rokoch rozhodne medzinárodné vyjednávanie, ktoré sa začne koncom tohto roka a bude pokračovať niekoľko nasledujúcich mesiacov. Európska únia vstupuje do týchto rokovaní so záväzkom znížiť vlastné emisie skleníkových plynov do roku 2020 o pätinu v porovnaní s rokom 1990. V prípade ústretového postoja mimoeurópskych štátov je EÚ pripravená zvýšiť svoj záväzok na 30 percent.

Referenčný rok 1990 je pritom pre Slovensko veľmi výhodný, pretože v prvej polovici deväťdesiatych rokov sa u nás výrazne znížili emisie skleníkových plynov v dôsledku transformácie ekonomiky. Avšak v prípade, že záväzok EÚ bude medzi členské štáty rozdelený rovnomerne, bude jeho splnenie vyžadovať dostatočné opatrenia, predovšetkým v energetickej oblasti. Trebišovský projekt a s ním spojené zvýšenie produkcie emisií by potom značne skomplikovalo situáciu.

Ekonomika projektu je neistá

Vysoké emisie oxidu uhličitého predstavujú veľkú neistotu pre ekonomickú návratnosť investície. Nový energetický zdroj v Trebišove by sa musel zapojiť do európskej schémy obchodovania s povolenkami (EU ETS – Emission Trading Scheme), ktoré patrí ku kľúčovým nástrojom Únie na znižovanie emisií.

V pôvodnom návrhu alokačného plánu pre EU ETS na obdobie 2008 – 2012 počítala slovenská vláda s rezervou na bezplatné vydanie povoleniek na nové zdroje vo výške 1,8 milióna ton oxidu uličitého ročne. Rozhodnutie Európskej komisie však počet povoleniek v národnom alokačnom pláne zredukovalo o štvrtinu. Aj v prípade, že sa vláde podarí toto rozhodnutie súdnou cestou zvrátiť, musí prevádzkovateľ nového zdroja počítať s nákupom povoleniek. Ich cena sa v októbri tohto roku pohybovala okolo 20 eur za tonu emitovaného oxidu uhličitého. Spoliehať sa na to, že cena v druhom obchodovacom období klesne až pod jedno euro, ako sa stalo na konci prvého kola, by bolo viac než krátkozraké. Európska komisia navyše koncom roka predloží novelu smernice o obchodovaní s povolenkami. Môžeme predpokladať, že cieľom novely bude vrátiť systému pôvodný zmysel – určiť cenu emisií. Aj keď štúdia uskutočniteľnosti výstavby trebišovskej elektrárne nebola zverejnená, je zjavné, že rubrika nákladov na emitovaný oxid uhličitý musí byť plná otáznikov. Dodatočný výdavok v rádovo desiatich miliónov eur totiž v ekono-mickej bilancii určite znamená významnú položku.

Budúcnosť projektu uhoľnej elektrárne v Trebišove je teda dosiaľ veľmi neistá. Zatiaľ nie je známy ani výsledok formálneho posúdenia vplyvov na životné prostredie. Proti jej výstavbe však hovoria dva jasné argumenty – nesúhlas väčšiny obyvateľov Trebišova a miestnej samosprávy a celkový strategický pohľad. Ten vníma znižovanie emisií skleníkových plynov ako základnú podmienku na hospodársky rozvoj. Rozširovanie kapacity uhoľných elektrární je jeho evidentný opak.

Autor pracuje pre Greenpeace Slovensko

Technické údaje boli čerpané zo Zámeru EIA: Nový energetický zdroj Trebišov (Stavebná recyklačná a konzultačná a.s. Košice, január 2007) a Správy o hodnotení navrhovanej činnosti: Nový energetický zdroj Trebišov (Technická univerzita v Košiciach, Hutnícka fakulta, jún 2007). Podrobnejšie materiály, napríklad štúdia uskutočniteľnosti, neboli zverejnené.

Podrobne monitorujeme:

Trebišov, elektráreň