Tokajská oblasť sa bráni priemyslu

Obyvatelia obcí v tokajskom regióne sú znepokojení aktivitami smerujúcimi k výstavbe tepelnej elektrárne v Trebišove, ťažbe perlitu pri obci Malá Bara, geologickému prieskumu na výskyt uránových a iných rúd pri obciach Viničky, Bara a Černochov a vodnej elektrárne na hati pri Ladmovciach.

Pestovatelia viniča a výrobcovia tokajských vín odmietajú zámery ťažobných a energetických spoločností pôsobiť v slovenskej časti tokajskej oblasti.

Košice - Obyvatelia obcí v tokajskom regióne na juhovýchodnom Slovensku sú znepokojení aktivitami smerujúcimi k ťažbe perlitu pri obci Malá Bara, geologickému prieskumu na výskyt uránových a iných rúd pri obciach Viničky, Bara a Černochov, výstavbe tepelnej elektrárne v Trebišove a vodnej elektrárne na hati pri Ladmovciach.

V pondelok predstavili v Košiciach petíciu za zachovanie jedinečnej oblasti výlučne na pestovanie viniča, rozvoj cestovného ruchu, agroturistiky a vínnej turistiky.

Rozpor záujmov

Petičný výbor chce upozorniť verejnosť na snahu ťažobných a energetických spoločností, ktoré chcú exploatovať ložiská nerastných surovín a využívať energetické zdroje v oblasti navrhnutej na zápis do prestížneho Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

„Valí sa to na nás z každej strany. Tokajská oblasť bola stále výlučne vinohradníckou, ľudia od nepamäti žili z vino­hradov. Žiadne nerastné bohatstvo nevyváži škody, ktoré by vznikli necitlivým zásahom do prírody,“ myslí si starostka obce Malá Trňa Monika Rakacká.

Obyvatelia oblasti majú obavy, že banská činnosť by zabránila rozvoju cestovného ruchu. Zásadný nesúhlas s plánovanými aktivitami vyjadrili občania Malej Tŕne minulý týždeň na verejnom zhromaždení.

„Občania podporujú príchod investorov, ale nie v oblasti baníctva,“ povedala starostka.

Perlit z vinice

Ložisko perlitu, ktorý pri obci Malá Bara chce ťažiť Zemplínska plavebná spoločnosť, je podľa právnika Jozefa Šuchtu len 200 metrov vzdialené od registrovaných tokajských viníc.

„Obvodný banský úrad už vydal rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru. Je to základný predpoklad, aby záujemca získal povolenie na ťažbu,“ upozorňuje Šuchta.

Košický samosprávny kraj už podal odvolanie na Hlavný banský úrad SR i sťažnosť na Krajskú prokuratúru v Košiciach. Proti otvoreniu povrchovej bane na ťažbu perlitus ú aj ministerstvo kultúry a ministerstvo pôdohospodárstva.

Snahou krajskej samosprávy je dosiahnuť odpis bilančných zásob perlitu v ložisku Malá Bara. „Z piatich ložísk na Slovensku sa perlit ťaží jedine v Lehôtke pod Brehmi, kde sa odhadujú zásoby na 140 rokov. Pritom ťažba každoročne klesá. Najväčšie ložisko je v Jastrabej, kde sa odhaduje polovica celkových zásob na Slovensku. Bolo by nezmyselné otvárať novú baňu v oblasti, ktorú sme povinní chrániť aj na základe dohôd s Maďarskom,“ dodal Šuchta.

Územný plán zmenu nepripúšťa

Na rozpor záujmov poukazuje aj členka petičného výboru, prezidentka Združenia pestovateľov a malovýrobcov tokaj­ských vín Slovenska Magda Haburová.

„Územný plán Košického kraja absolútne nepripúšťa v tokajskom regióne aktivity, ktoré by mohli viesť k devastácii jedinečného prostredia a ohrozili by kvalitu tokajského vína. Trváme na zachovaní využitia územia výlučne na pestovanie viniča, výrobu tokajského vína a rozvoj agroturistiky.“