Tri tresty za tender

Kým existuje čo i len teoretická možnosť, že Európsky súdny dvor akceptuje verziu ministra Vážneho, jeho nástupca Figeľ musí plniť rolu, akú zastáva advocatus diaboli.

Od čias tretieho Mečiarovho kabinetu vieme presne, podľa čoho sa dá poznať vláda, ktorá škodí republike. Je jej vlastné, že robí kroky, ktoré škodia obyvateľom, a robí ich tak nehanebne, že za vládu je potrestaná aj republika.

V máji 1997 Mečiarova vláda zmarila referendum, čím pripravila všetkých oprávnených voličov o ich ústavné právo. Za to, že ho zmarila, Európska únia definitívne vyradila Slovensko z priamych rozhovorov o integrácii. Paradoxnou pravdou je, že za veľmi škodlivé kroky vlády sú poškodení potrestaní dvakrát. Teraz nám hrozí, že za to, ako Ficova vláda zrealizovala mýtny tender, budeme potrestaní trikrát.

Už v čase, keď v tendri na elektronické mýto zostal jediný súťažiaci, a to ten, ktorý si za mýtny systém pýtal o štvrtinu viac ako ostatní uchádzači, analytici, médiá i opoziční politici vystríhali, že cena predraženého tendra nie je konečná, lebo za „prihrávanie miliárd ľuďom blízkym Smeru“ bude republika sankcionovaná.

Napriek tomu, že sa Ficova vláda pokúsila presvedčiť úniu, že v tendri bolo všetko v poriadku, Európska komisia dospela k záveru: „Slovenská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zásad Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pretože konala diskriminačným spôsobom.“

V odpovedi na otázku, ako sa má v tejto situácii správať Radičovej vláda, analytik Peter Goliaš a koaličný poslanec Brocka sa v zásade zhodli. Podľa poslanca by sme mali prejaviť „účinnú ľútosť“ a komisiu presvedčiť, aby nás druhýkrát netrestala, lebo sme boli „ako krajina vytrestaní cenou, ktorú dnes musíme platiť za to, čo tu napáchala predchádzajúca vláda“.

Analytik k tomu dodal, že „nad záujmom vyhnúť sa trestu od komisie prevažuje záujem priznať nekalé konanie, ak k nemu došlo“. Posledné štyri slová sú kľúčové – ak k nemu došlo.

Hoci každý slušný a poctivý človek má veľa dôvodov myslieť si, že k nekalostiam naozaj došlo, za potvrdené a nespochybniteľné ich možno považovať až vtedy, keď to skonštatuje Európsky súdny dvor.

Kým existuje čo i len teoretická možnosť, že Európsky súdny dvor akceptuje axiómu ministra Vážneho („My sme dodržali slovenský zákon o verejnom obstarávaní, ktorý je kompatibilný s európskym“) minister Figeľ nemá inú možnosť, ako plniť rolu, akú zastáva advocatus diaboli.

Musí obhajovať postup ministra Vážneho, ako by ho obhajovala Ficova garnitúra, ibaže profesionálnejšie a inteligentnejšie. Lebo je to povinnosť, ktorú má voči republike.

Prvým trestom za spôsob, akým Ficova vláda zaviedla elektronické mýto, bolo to, že zaň máme zaplatiť o 6 miliárd korún viac. Druhý trest nás stihne vtedy, keď Európsky súdny dvor dá za pravdu Európskej komisii a budú nasledovať sankcie. Tretí príde na rad v prípade, ak si diskriminovaní uchádzači v tendri uplatia nárok na odškodné. Boli by to tri pamätné morové rany Ficovej vlády.