Trikrát a zlosť

V pondelok sme sa čosi dozvedeli o ministerke spravodlivosti, v utorok o predsedníčke Ústavného súdu, v stredu o predsedovi Najvyššieho súdu. Všetko sú to zlé správy.

Tri dni stačili trom najvyšším predstaviteľom tretej moci, aby dokázali, že naše súdnictvo je dnes nenapraviteľné. Kľúčové posty ministra spravodlivosti, predsedu Najvyššieho súdu a šéfa súdu ústavného totiž držia ľudia, ktorí sú sami súčasťou, ak nie priam príčinou, všetkých hlavných problémov justície.

Od pondelka vieme, že ministerka spravodlivosti je ochotná postaviť mimo služby sudcov s nepohodlnými názormi, nezakročiť proti sudcom, čo priznávajú rozhodovanie pod politickým tlakom, pokým stoja na jej strane, a obviňovať z politikárčenia sudcov, proti ktorým nakoniec nijako nekoná, čím priznáva, že jej reči sú len nepodloženým osočovaním.

Takýto výkon je dosť aj na ministerku, ktorá hneď pri nástupe do funkcie spôsobila rozruch, keď sa nechcela vzdať členstva v Súdnej rade, čím dokázala, že jej hlavným cieľom je udržať si čo najviac funkcií a moci bez ohľadu na nejaké všeobecne akceptované princípy fungovania justície.

Od utorka vieme, že predsedníčka Ústavného súdu Macejková nevie dodržať slovo. Ak totiž v liste, ktorý pred dvoma týždňami zaslala autorovi tohto textu, vyhlásila, že pokiaľ ide o vyvlastňovací zákon, „sudca - spravodajca plánuje predložiť materiál na predbežné prerokovanie v pléne do konca septembra tohto roka", no plénum o ňom dodnes nerokovalo, dá sa povedať, že predsedníčka buď úmyselne zavádza, alebo sľubuje nesplniteľné.

V každom prípade naďalej trvá podozrenie, ktoré chcela Macejková listom vyvrátiť - že zdržiavanie návrhu, ktorý do Košíc dorazil v podobný čas ako dávno uzavretý spor o Špeciálny súd, je dôkazom, že jej súd sa správa tak, aby vyhovel súčasnej vláde.

Od stredy máme potvrdené, čo sme vedeli už dávno - že predseda Najvyššieho súdu Harabin je odhodlaný vyčistiť súdnictvo od svojich odporcov, čo najnovšie potvrdil návrhom, aby bol sudca Majchrák zbavený funkcie sudcu. A že umlčať chce aj kritikov zvonka, ako napríklad nepohodlnú tlač. Miliónová pokuta pre Plus sedem dní nepôsobí ako totálny škandál len preto, že otupená verejnosť si na podobné zvrhlosti už zvykla. Znova však pripomína, aký je hlavný rozdiel medzi harabinovskou justíciou a výpalníctvom - kým pri mafiánoch sa dá snívať o pomoci polície a súdov, sudcov nemá ani teoreticky kto zastaviť.

Jedinými, kto by mohol pribrzdiť Harabinove vyčíňanie, sú minister spravodlivosti alebo Ústavný súd, ktorý stále môže zrušiť jeho voľbu, alebo sa zaoberať disciplinárnym konaním proti nemu, ak by ho raz inak zložená Súdna rada alebo nový minister podali. Akýkoľvek posun k lepšiemu môže nastať až po voľbách, aj to len vtedy, ak Ficovi, Dzurindovi ani nikomu inému nenapadne dohodnúť sa znova s HZDS a priklepnúť im justíciu. Ak sa Harabinovi nikto nepostaví do cesty, môže tých päť rokov, čo má šéfovať Najvyššiemu súdu, byť veľmi dlhých. Zatiaľ má za sebou tri mesiace.

Podrobne monitorujeme:

Občianska iniciatíva Za spravodlivé vyvlastňovanie

2007/669 O opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic - zákon