Tunelu Višňové zazvonila hrana

Sedem a pol kilometra dlhý diaľničný tunel Višňové – Dubná Skala bol posvätnou kravou slovenského tunelárstva. Treba povedať, že tento tunel by sa v prípade jeho výstavby stal aj kravou dojnou – pri reálnej cene zhruba 1,5 miliardy korún za kilometer tunelovej rúry, by 15 kilometrov stálo okolo 20 miliárd korún.

Sladkému snu o tomto megatuneli do vreciek občanov celého Slovenska (a ako sa nádejajú tunelári, aj do vreciek občanov Európskej únie) zazvonila hrana  hneď na dvoch miestach: pád desiatok kilometrov na východ pri Korbeľke a mnoho tisíc kilometrov na západ na Wall Street.

Tunel Korbeľka mal byť so svojimi 5700 metrami dĺžky po Višňovom druhým najdlhším diaľničným tunelom na Slovensku. Prednedávnom sa však štát bez veľkého hluku zámerov na stavbu tohto tunela vzdal.  5700 metrov dlhý tunel  Korbeľka  bude nahradený inou trasou vrátane dvoch krátkych tunelov  (280 m a 400 m) a jedného stredne dlhého (Rojkov 1550 m).  Bude to znamenať  väčšie zásahy do krajiny a prírodného prostredia, ale aj výrazne nižšie finančné náklady (viac o tunelárskych snoch nájdete na http://www.highways.sk/tunnels/tunnels.html).

Ekonomické vytriezvenie a osud tunela Korbeľka je predzvesťou toho, k čomu ticho a nenápadne speje aj vývoj v kauze tunela  Višňové.  Všetci informovaní už dávno vedia, že tento tunel by v horizonte najmenej budúcich 20- 30 rokov nebol ekonomicky ziskový a ešte lepšie vedia, že pre Slovensko a priľahlý vesmír nie je vôbec potrebný. Potrebujú ho len dve skupiny ľudí: tí, čo by si na tejto štátnej zakázke dobre namastili súkromné vrecká a tí, čo v rámci pozemkových špekulácií nakúpili okolo trasy privádzačov k tunelu za lacné peniaze pozemky v nádeji, že ich stavba cesty a tunela vysoko zhodnotí.  Pre nás ostatných by Višňové znamenal len desiatky miliárd vytunelovaných na úkor iných, podstatne užitočnejších investícií. Definitívnu ranu sedem a pol kilometrovému fetišu slovenských tunelárov priniesla súčasná globálna finančná kríza, ktorá zodvihla cenu peňazí a tunel by ešte ďalej predražila. To bude platiť aj pre všetky plány na PPP diaľnice.

Triezvejšie uvažujúci vládni úradníci pochopili o čom Višňové skutočne je už dávnejšie, ešte predtým, ak finančná kríza prekročila Atlantik a zasiahla zvyšok sveta. O tom, že existuje viacero možností trasovania podstatne lacnejšej vysokokapacitnej cesty zo Žiliny do Martina niet najmenších pochýb. Jednu z možností, v trase súčasnej cesty č. 18 a s prevŕtaním dvoch krátkych, asi 450 metrov dlhých tunelov, som pred rokom opísal v článku  „Diaľnica bez tunelov?“ Oproti možnosti postavenia asi 1,5 kilometrového úseku poschodovej cesty popod Strečnianske bralo pred vstupom do tunelov cez vrch Domašín, ktorú som načrtol v článku, samozrejme existujú aj iné možnosti. Jednou je drahšie prevedenie polovice cesty č. 18 mostom na severný breh Váhu do Nezbudskej Lúčky a z nej ďalším mostom ponad Váh paralelným so železničnými mostmi vedúcimi do tunelov cez vrch Domašín. Druhá polovica cesty by potom ako jednosmerka bez výraznejších úprav viedla v dnešnej trase až po zavŕtanie sa do Domašína.  Iná možnosť je predĺžiť existujúcu cestu  č. 583 vedúcu severne od Váhu zo Žiliny k automobilke ďalej cez Varín a popri železnici tiež do Nezbudskej Lúčky.

Stavba krátkych cestných tunelov cez vrch Domašín by okrem iného vylúčila nutnosť dnešnej obchádzky popri Domašínskom meandri Váhu a skrátila by tak cestu medzi  Žilinu a Martinom  asi o 4 kilometre. Cesta okolo meandra by mohla byť následne úplne uzavretá a celý unikátny úsek rieky prenechaný záujmom   ochrany prírody a krajiny ako kompenzácia za prípadné zásahy do prostredia pri Strečne. Samotná stavba tunelov cez Domašín nepredstavuje žiadny geologický ani technický problém - zo stavby tamojších železničných tunelov vieme, že boli razené v kompaktnej žule (viac o našich železničných tuneloch na http://www.rail.sk/skhist/tunely.htm).

Úspory z ponechania tunela Višňové v ríši fantázií  sú pritom omnoho väčšie ako iba spomenutých 20 miliárd korún. Veď len k tomu, aby sa diaľnica k tunelu Višňové dostala, by bolo potrebné  postaviť okrem iného aj ďalší tunel - 2300 metrov dlhé Ovčiarsko. Tichá eliminácia tunelov Višňové a Ovčiarsko z diaľničných plánov predstavujú  obrovskú úsporu v investičných aj prevádzkových nákladoch na ceste severom Slovenska. Možnosti úspor sa nimi ani zďaleka nevyčerpávajú. Náklady aj zásah do prostredia by mohli byť ešte nižšie, keby vláda pozbierala odvahu aj a namiesto fetišizovanej diaľnice by medzi Žilinou a Ružomberkom postavila lacnejšiu a voči prostrediu šetrnejšiu rýchlostnú cestu. A samozrejme keby vo svetle finančných a dopravných reálií odložila tam kam patrí – teda ad acta – 40 miliardovú stavbu takzvanej „diaľnice D3“ odnikiaľ – nikam do kysuckých vŕškov, kde dávajú líšky dobrú noc.