Úradníci budú platiť za svoje nesprávne rozhodnutia, ale aj za nečinnosť

Orgány štátu, ale aj orgány samosprávy, budú povinné zaplatiť poškodeným občanom a firmám škody spôsobené vydaním protiprávnych rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a nečinnosťou. Vyplatenú škodu bude môcť úradný orgán následne vymáhať od úradníka, sudcu alebo prokurátora, ktorý ju spôsobil výkonom svojej právomoci.

"Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom."

Článok 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky

Ministerstvo spravodlivosti predložilo na verejné pripomienkovanie návrh zákona o „zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“. Orgány štátu, ale aj orgány samosprávy, budú povinné zaplatiť poškodeným občanom a firmám škody spôsobené vydaním protiprávnych rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a nečinnosťou. Vyplatenú škodu bude môcť úradný orgán  následne vymáhať od úradníka, sudcu alebo prokurátora, ktorý ju spôsobil výkonom svojej právomoci.

Na rozdiel od dodnes platného zákona z roku 1969 by mal mať poškodený subjekt právo nielen na náhradu skutočnej škody, ale tiež ušlého zisku, straty na zárobku a dokonca aj na náhradu nemajetkovej ujmy. Novinkou je, že zodpovednosť by mali niesť už aj orgány samosprávy, napríklad starosta, obecné zastupiteľstvo či orgány vyššieho územného celku.

Právo na uplatnenie náhrady škody však vznikne až potom, keď protiprávnosť v každom konkrétnom prípade skonštatuje príslušný orgán a nezákonné rozhodnutie buď zruší alebo zmení. Právo na náhradu škody nebude mať ten, kto predtým nevyužil všetky riadne opravné prostriedky.

Za nesprávny úradný postup sa podľa návrhu považuje aj porušenie povinnosti urobiť úradný úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote. Patria sem aj subjektívne prieťahy v súdnom konaní.

V snahe predísť zbytočným sporom na súdoch, poškodený občan alebo firma bude musieť najprv o náhradu škody požiadať príslušný orgán štátnej správy alebo samosprávy. Ak po uplynutí troch mesiacov nebude škoda nahradená vôbec alebo iba čiastočne, poškodený sa bude môcť obrátiť na súd.

Škoda a ušlý zisk by sa mala uhrádzať najmä v peniazoch. Ak však o to poškodený požiada, a bude to možné a účelné, uhradí sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Návrh zákona obsahuje zásadu, že náhrada škody by mala predstavovať „spravodlivé zadosťučinenie“ a zahŕňať aj peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu), ako i iné formy zadosťučinenia (napr. verejné ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a pod.). Zavádza sa princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti tak, aby sa vo vzťahu k poškodenému napravili všetky dôsledky porušenia zákona.

Ak štát nahradí poškodenému škodu, bude môcť požadovať tzv. regresnú úhradu v plnej výške od osôb, ktoré pri výkone svojej funkcie vydali protiprávne rozhodnutia alebo sa podieľali na nesprávnom úradnom postupe. Ich previnenie sa však bude musieť najprv zistiť v disciplinárnom konaní alebo vina preukázať v trestnom konaní pred súdom.

Ministerstvo spravodlivosti konštatuje v dôvodovej správe, že nový právny predpis bude zakladať nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Konkrétnu výšku dopadu však nie je možné vyčísliť,  keďže bude obdobne ako pri súčasnom zákone závisieť od toho, v akom rozsahu orgány verejnej moci svojim rozhodovaním porušujú zákony, alebo nesprávne postupujú a akú škodu týmto konaním spôsobia.

Občianska iniciatíva „Za spravodlivú právnu úpravu vyvlastňovania vo verejnom záujme“ dúfa, že návrh zákona bude bez zásadných zmien predložený vládou do parlamentu a napokon aj schválený s účinnosťou od navrhovaného 1. januára 2004. V súčasnosti totiž úradníci nenesú prakticky žiadnu priamu a osobnú zodpovednosť za svoje konanie a vydávané rozhodnutia. Vôbec žiadny dôsledok im nehrozí ani vtedy, ak úmyselne nekonajú, keď sú povinní konať. V duchu dodnes platného zákona z roku 1969 nemá občan stále právo ani na to, aby bol štát povinný napraviť všetky dôsledky, ktoré občanovi spôsobil nesprávnym či nezákonným postupom. Pritom ide o právo, ktoré zaručuje ústava a aj medzinárodný dohovor o základných ľudských právach, ktorým je Slovenská republika viazaná.