Ústavná rovnosť?

Všetci sú si rovní, len niektorí sú rovnejší. Pamätáte si ešte túto zatrpknutú charakteristiku spoločenského režimu spred novembra 1989? Veľa vecí sa odvtedy zmenilo. Pachuť starých čias však z času načas pocítime i v súčasnosti.

Súkromné vlastníctvo každého z nás je chránené najvyšším zákonom tejto republiky: Ústavou. Právo na majetok i majetok samotný sú podľa nej nedotknuteľné. Bohužiaľ, kým sa na scéne neobjaví takzvaný verejný záujem.

Takýmto je vraj i v poslednom čase často skloňovaná žilinská investícia automobilky Kia. Súkromná investícia, treba pripomenúť. A zrazu sme v situácii, keď náš štát bojuje za práva jedného súkromného vlastníka proti druhému. Paradoxne, pred záujmom vlastného občana uprednostňuje záujmy zahraničného investora.

Argumentom je, že z investície Kia budú mať prospech nie jeden či desať, ale tisíce ľudí. Nebudem sa hádať. Ale ako k tomu prídu majitelia pozemkov, na ktorých má automobilka stáť? Aký prospech z toho majú mať oni? No, napríklad, peniaze za svoju pôdu. Poctivé peniaze z poctivého majetku, predaného za poctivú cenu.

A že úradníci majú na výkup obmedzený rozpočet, na ktorý sa skladajú všetci daňoví poplatníci? Ale veď sa už skladáme tak či tak! Kórejcom, Francúzom, Američanom, Nemcom ... každému, koho vláda považuje za dostatočne významného investora na to, aby sme mu pomohli investičnými stimulmi! Prečo chceme ukrátiť práve nás samých?

Aj ja som občanom tohto štátu a aj ja platím dane.

A radšej svoje dane uvidím na účte niektorého z obyvateľov Tepličky nad Váhom, než vo vrecku zbytočného úradníka na ministerstve neviemčoho. Veď aj ja si raz môžem kúpiť pozemok, o ktorý neskôr prejaví záujem nejaký veľký investor. Rád by som potom žil v istote, že ma žiadny úradník neprinúti predať ho za nejakú ním určenú cenu. Jednoducho, rád by som žil v istote, že v práve na vlastníctvo sme si skutočne všetci rovní.

Podrobne monitorujeme:

Žilina, KIA

Občianska iniciatíva Za spravodlivé vyvlastňovanie