Utajovanie svedčí o trestnosti

Dôvodnú obavu, že za diaľnice, ktoré sa stavajú cez PPP projekty, zaplatíme o 2,5 miliardy eur viac, ako by stála ich výstavba verejným obstarávaním, ministerstvo dopravy „vyvrátilo" spôsobom sebe vlastným.

Vyhlásilo, že má analýzy, ktoré potvrdzujú, že PPP projekty sú pre štát výhodné. Požiadavku analytikov INEKO, aby analýzu výhodnosti sprístupnilo, ministerstvo zamietlo, lebo je vraj „predmetom ochrany duševného vlastníctva zhotoviteľa dokumentu".

Ak by sme aj uznali, že analýza je autorským dielom (čo je sporné), tak „ochrana" jej obsahu ani podľa autorského zákona neobstojí, lebo podľa neho právo autorov rozhodnúť o zverejnení či sprístupnení diela zaniká jeho prvým predajom.

Pretože „zhotoviteľ" analýzy predal svoje dielo ministerstvu za 66-tisíc eur, ministerstvo je povinné analýzu zverejniť ako každú informáciu, ktorá „sa získala za verejné financie alebo sa týka používania verejných financií". Utajovanie svedčí o trestnosti, čo vieme už z emisnej kauzy.

Na začiatku kauzy, ktorá sa teraz vyšetruje ako trestný čin, porušila zákon o slobodnom prístupe k informáciám vláda. Hoci zákon hovorí, že „vláda SR je povinná zverejniť texty materiálov (návrhy, správy, rozbory) predložených na rokovanie vlády", návrh na schválenie predaja priznaných jednotiek AAU, o ktorom rokovala 15. októbra 2008, dodnes nesprístupnila.

Hoci zákon hovorí, že vláda musí mať na nesprístupnenie dokumentu zákonný dôvod, premiér s ministrami ani nepredstierali, že nejaký dôvod majú. Iba arogantne uviedli: „Materiál sa nesprístupňuje." Keď ministerstvo alebo vláda porušujú zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ide o neklamný príznak, že sa podieľajú na niečom, čo sa má vyšetrovať ako trestný čin.