Územné konanie otvára cestu vyvlastňovaniu

Územný plán. Občania by sa mali zaujímať o to, čo samospráva schváli ako verejnoprospešnú stavbu.

Väčšina z nás sa nezaujíma o kroky, ktoré predchádzajú rozhodnutiu o vyvlastnení pozemku napríklad kvôli diaľnici. Podľa Richarda D r u t a r o v s k é h o z občianskeho združenia Za spravodlivejšie vyvlastňovanie robíme zásadnú chybu. Mali by sme sa zaujímať "o prípravu a schvaľovanie územného plánu, v ktorom sa stavba budúcej diaľnice dostane do územného plánu a do zoznamu tzv. verejnoprospešných stavieb“.

Územný plán schvaľujú obce a mestá, na vyššom stupni územného plánovania je to VÚC a na najvyššom stupni vláda.

Dôležitým krokom samosprávy je vydanie územného rozhodnutia - územné konanie. V ňom sa rozhoduje o presnom umiestnení stavby, určuje sa, ktoré pozemky môžu byť vyvlastnené, ktoré budú dočasné zabrané. "Priestor na riešenie podobných problémov je práve v územnom konaní. Zákon je však koncipovaný tak, že oznámenie o začatí územného konania, rovnako ako aj samotné územné rozhodnutie, sa zverejňuje iba na úradnej tabuli, takže ak sa občan o to nezaujíma alebo sa o tom nedozvie náhodou, tak sa o tom nedozvie vôbec,“ upozornil D r u t a r o v s k ý.

Kúpna zmluva

Ak sa občan o výkupe pozemku dozvie až vtedy, keď dostane poštou návrh kúpnej zmluvy, záleží na tom, či s ňou súhlasí alebo nie. Podľa skúseností D r u t a r o v s k é h o zmluvy neraz obsahujú chyby, ktoré je rozumné včas odstrániť ešte pred ich podpisom, aby to neskôr nespôsobilo problémy pri vklade v katastri a pri poukazovaní náhrady.

"Ak so zmluvou nesúhlasí, mal by sa pripraviť na to, že o zmenách sa rokuje veľmi ťažko, keďže v prípade nepristúpenia na navrhované podmienky sa môže začať s vyvlastňovaním a podľa súčasnej situácie v legislatíve sa dokonca môže začať stavať ešte pred tým, ako vôbec dôjde k dohode či vyvlastneniu a poukázaniu náhrady,“ dodal D r u t a r o v s k ý.

Pripomenul tiež, že pri úsekoch diaľnic, ktoré sú vymenované v zákone číslo 669/2007, sú vlastníci "motivovaní“ na dobrovoľný predaj tým, že v prípade podpisu zmluvy by mali dostať 1,2-násobok znaleckej ceny. Podľa neho býva v praxi problém, že vlastníci aj súhlasia s predajom, ale ak napríklad ešte nemajú právoplatné ukončené konanie o dedičstve alebo ide o lesy v urbariáte, zmluvu nemôžu podpísať. Takže získanie 1,2-násobku je v týchto prípadoch prakticky nemožné.

Geometrický plán

D r u t a r o v s k ý tiež odporúča skontrolovať geometrický plán, na základe ktorého sa z existujúceho pozemku spravidla odčleňuje nejaká menšia časť pre diaľnicu. Pre občana je problém dostať geometrický plán, prípadne po dosť úpornej snahe dostane od firmy poverenej výkupom len kópiu mapovej časti, prípadne bez tabuľkovej časti. Napríklad preto, že výmera v geometrickom pláne nesúhlasí s výmerou v navrhovanej zmluve. Na toto by si mal dať pozor, keďže práve tu sa v praxi vyskytuje veľa nezrovnalostí.

Znalecký posudok a náhrada

Podobné problémy platia aj pri znaleckom posudku na vyvlastnenú nehnuteľnosť či pozemok. Občania by si mali dať pozor aj na splatnosť náhrady, aby sa nestalo, že zmluvné podmienky umožnia kupujúcemu zaplatiť kúpnu cenu až po veľmi dlhom čase, prípadne až po kolaudácii diaľnice a podobne.

Mali by zvážiť aj podpis zmluvy o budúcej zmluve. Spravidla sú tieto listiny záväzné pre občana, ale kupujúceho prakticky na nič nezaväzujú. Mali by si dať pozor, či sa nezaväzujú na predaj za určitú cenu, ale pritom nie je zo zmluvy jednoznačné, dokedy k predaju dôjde. A tak sa môže stať, že peniaze dostanú až po veľmi dlhom čase.

Pozor si treba dať tiež na to, či v zmluve nie sú podmienky, ktoré sa dajú vykladať tak, že sa môže na pozemkoch začať s výstavbou ešte pred vyplatením náhrady. "Pri väčších výmerách pozemkov nezanedbateľnej hodnoty odporúčam v prípade pochybnosti, aby sa občan obrátil napríklad na skúseného pozemkového právnika, ktorému dôveruje a ktorý mu pomôže vysvetliť riziká a nevýhodné ustanovenia zmlúv,“ dodal D r u t a r o v s k ý.

Dôležitá legislatíva legislatíva

• Hlavým zákonom je stavebný zákon, ktorý obsahuje časť o vyvlastnení. Opisuje proces vyvlastňovacieho konania a definuje dôvody, pre ktoré je možné vyvlastniť.
• Vyvlastňovanie pre diaľnice upravuje zákon č. 129/1996 z roku 1996. Čo sa týka vyvlastnenia, podstata toho zákone je pomerne zrozumiteľne opísaná v § 8.
• Vyvlastňovanie pre tzv. významné investície upravuje zákon č. 175/1999 Z. z. Pri tomto zákone je zaujímavá časť v § 3 ods. 1 a 2 - čo znamená, že ak vláda rozhodne, že nejaká investícia je tzv. významná, stavebný úrad má potom právomoc vyvlastniť pre takúto investíciu cudzie pozemky. Nepríjemné z hľadiska vlastníkov pozemkov je, že tak môže vláda rozhodnúť prakticky o akejkoľvek investícii a nedá sa to predvídať.
• Zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá č. 669/2007.
• Od 1. 9. 2009 bude účinná novela zákona o energetike, ktorá dáva právo stavať energetické zariadenia aj bez súhlasu vlastníkov pozemkov.

Podrobne monitorujeme:

2007/669 O opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic - zákon

1999/175 O opatr. významných investícií - zákon

1976/050 Stavebný zákon

Občianska iniciatíva Za spravodlivé vyvlastňovanie

Čo je to vyvlastnenie