V diaľničnom tendri trafila iba Širokého firma

Štvorkilometrový úsek diaľnice D3 medzi časťami Žiliny vyvoláva nové otázniky o rozhodovaní Národnej diaľničnej spoločnosti v tendroch.

Bratislava - Národná diaľničná spoločnosť (NDS) sa chystá zrušiť tender na výstavbu  štvorkilometrového úseku diaľnice D3 medzi Žilinou Strážovom a Žilinou Brodnom. Najlacnejšia ponuka je vraj až príliš lacná. Informáciu priniesol denník Pravda.

Firma Skanska BS s najlacnejšou ponukou tvrdí, že dokáže postaviť úsek s jedným tunelom a štyrmi mostami za 163 miliónov eur bez DPH.

Kto chcel stavať D3 v Žiline

• Skanska BS : 163 miliónov eur,
• OHL ŽS : 199 miliónov eur
• Konzorcium Doprastav a Váhostav : 218 miliónov eur,
• Trnavská stavebná spoločnosť: 268 miliónov eur (bola vylúčená)
• NDS odhadla stavbu na 269 miliónov eur.

NDS predpokladala, že dielo bude stáť o sto miliónov viac, teda 269 miliónov eur bez DPH. Takmer presne sa do tejto ponuky trafila Trnavská stavebná spoločnosť, ktorá ponúkla 268,35 milióna eur. Ju však NDS vylúčila z tendra pre nedostatky v dokumentácii.

Okrem vylúčených Trnavčanov je k odhadom NDS najbližšie  konzorcium slovenských firiem Doprastav a Váhostav Juraja Širokého, podľa médií mecenáša Smeru. Jeho ponuka znela na 218 miliónov eur.

Štvrtým uchádzačom v tendri je česká firma OHL ŽS Brno, ktorá dala po Skanske druhú najnižšiu ponuku 199 miliónov eur.

Kto nie je príliš lacný?

NDS sa k tendru odmieta vyjadrovať, pretože je podľa hovorcu Marcela Jánošíka viazaná mlčanlivosťou až do vyhodnotenia súťaže. Jánošík sa nevyjadril ani k tomu, aká cena je podľa podľa NDS primeraná a či by cenu necelých 200 miliónov eur ponúkanú českou spoločnosťou považovali za primeranú.

Faktom pritom je, že NDS menila svoj odhad, za koľko by sa mal žilinský úsek postaviť. Cena z roku 2008 znela takmer na 281 miliónov eur. V polovici minulého roka to bolo 264 miliónov eur a napokon sa odhadovaná cena ustálila v decembri na sume 269 miliónov eur. Jánošík tvrdí, že odhadovanú cenu stanovila štátna expertíza.

Bližšie sa k tomu nevyjadril. Nie je teda známe ani to, ktorý ústav alebo úrad expertízu vypracoval, ani to, akú metodiku na ne použil. Podľa Emílie Sičákovej Beblavej z Transparency International je pri určovaní primeranej ponúkanej ceny dôležité práve to.

Beblavá súhlasí s tým, že treba byť obozretný pri príliš nízkych cenách, pretože si uchádzači zvykli na Slovensku na to, že ju zvyšujú prostredníctvom dodatkov. Tie pritom štát alebo štátne firmy akceptujú, pretože ich príliš tlačí čas.

Skanska: Sme reálni

Samotná Skanska, ktorá by mala tender vyhrať s najnižšou cenu, tvrdí, že nič nepodhodnotila. „Rozhodne cenu nepovažujeme za  neobvykle nízku.  Je to reálna kalkulovaná cena obsahujúca všetky náklady i primeraný zisk," tvrdí hovorkyňa firmy Magdaléna Dobišová.

Dôvodom je napríklad to, že nemusia využívať širokú sieť subdodávateľov ako napríklad Doprastav s Váhostavom, ktorí pri viacerých víťazných zákazkách použili aj služby Skansky.  „Disponujeme technológiami potrebnými pre danú stavbu,  strojným zariadením a know- how na tunelové práce, ako i mostné konštrukcie," povedala Dobišová.

To, či je cena neprimerane nízka, alebo nie, posudzuje komisia NDS. Zákon totiž neustanovuje, „aký rozdiel medzi predpokladanou hodnotou predmetu zákazky a ponukovou cenou uchádzača predstavuje neobvykle nízku cenu", vysvetlila hovorkyňa Úradu pre verejné obstarávanie Helena Fialová.

Oficiálne zatiaľ nikto nehovorí o zrušení tendra. Skanska stále  čaká, či NDS prijme jej argumentáciu.

Pripomeňme, že štátna Národná diaľničná v mýtnom tendri vylúčila všetky lacnejšie ponuky a zvíťazila najdrahšia.

Ako vláda plní sľub zabezpečiť úspory vo verejnom obstarávaní, správe nehnuteľností a informačných systémov

Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.

Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006

Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).

Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006

Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.

Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností (výnimkou sú rezorty vnútra a kultúry, kde proces začal výberom centrálneho správcu), informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.

Zdroj: INEKO