V PPP projektoch je veľké riziko

Tvrdenia o nezarátavaní výdavkov na PPP projekty do verejného rozpočtu sú nepravdivé.

Náklady na projekty financované cez PPP projekty sa začnú objavovať vo verejnom dlhu hneď po dokončení výstavby projektu. To môže byť pri niektorých projektoch otázkou len 2-3 rokov!

Už doteraz podpísané PPP projekty zvyšujú budúci verejný dlh podľa odhadov zhruba o 10 percent. Ak sa vláde podarí splniť sľub o dokončení výstavby diaľnic do roku 2013, tento rok reálne ukáže dlh vo verejnom rozpočte spôsobený PPP projektmi. Aj keď tento vzniknutý dlh v súčasnosti nie je vidno, on skutočne existuje a jeho dosah sa ukáže skôr, ako si myslíme.

Atraktívna kamufláž

Kľúčovým pri výbere financovania projektov formou PPP pre vládu je, že aj keď peniaze na stavanie diaľnic momentálne nemá, môže stavať za peniaze súkromníkov. Budeme však splácať ďalších 30 rokov.

Atraktívne pre vládu je aj to, že výdavky na PPP projekty sa aktuálne neobjavujú vo verejnom dlhu, čo môže vyvolať pocit, že teda vlastne ani nezaťažujú štátny rozpočet.

Spôsobuje to udelenie akejsi výnimky pri Maastrichtských kritériách, ktoré zaväzujú štáty eurozóny, aby ich dlh nepresiahol  hodnotu 60 percent HDP a deficit verejných financií tri percentá HDP.

Avšak ak súkromný partner preberie dve z troch rizík, Eurostat umožňuje dočasne „obísť" tieto kritériá. Opomenutým faktom ostáva, že výnimka, ako dostať výdavky mimo účtovných kníh, platí len počas výstavby projektu.

Preberanie rizík je samo osebe veľmi kontroverzné. Koncesionár síce preberie riziká, ale podľa všetkého iba na rétorickej úrovni. Pri písaní koncesných zmlúv sa často zabúda na špecifikovanie sankcií v prípade porušenia niektorých zmluvných bodov kontraktu.

Dalo by sa lacnejšie

Načo je nám však vlastne udelenie výnimky na pár rokov a potom niekoľkonásobne vyššie splácanie za predražené diaľnice v období 30 rokov? Môže si to Slovensko dovoliť pri verejnom dlhu, ktorý má podľa rozpočtu v tomto roku prekročiť hranicu 40 percent HDP?

Už dnes možno konštatovať pri zarátaní 6,6 miliardy eur, ktoré predstavujú náklady na všetky tri PPP balíky k oficiálnemu dlhu, že verejný dlh presahuje hranicu 50 percent.

Keby si štát vzal pôžičku na výstavbu diaľnic, dostal by ju istotne s menším úrokom v porovnaní s úrokom, ktorý získa súkromný partner pri uskutočňovaní PPP projektov. Verejný dlh by sa síce tiež zvýšil, ale aspoň by sa nemuseli splácať predražené sumy investorovi a v konečnom dôsledku by neprišlo až k takému obrovskému zadlženiu štátu.

Nebezpečný nástroj

Maastrichtské kritériá, ktoré je každý štát povinný splniť pred vstupom do eurozóny, sú prejavom konceptu rozpočtovej umiernenosti. Európska únia tieto kritériá využíva vlastne ako akýsi druh inštrumentu na regulovanie výdavkov štátov eurozóny.

Paradoxné však je, že tá istá únia jedným dychom udeľuje výnimku podporujúcu model finančného mechanizmu PPP, ktorý pomáha k skrytému zadlžovaniu na štátnej úrovni.

V každom prípade je zrejmé, že financovanie formou PPP je veľmi nebezpečný nástroj, ktorý môže priniesť enormné dôsledky pre ďalšie generácie. Vláda by preto mala byť úprimnejšia - rozpočtové bremeno bude musieť riešiť každá budúca garnitúra, bez ohľadu na to, v akých straníckych tričkách.

(Autorka je programová koordinátorka pre Priateľov Zeme-CEPA)