Väčšina starostov sa obáva hustejšej premávky áut

Po piatich rokoch sa zrejme zvýšia ceny diaľničných známok. Niektorí starostovia obcí, ktoré ležia pri diaľnici, strach z extrémneho nárastu áut nemajú. Iní sa predsa len obávajú.

Kaplna, Boldog, Veľký Biel - Ak vláda schváli navrhované ceny diaľničných známok pre rok 2011, bude to vodičov stáť o 40 percent viac peňazí ako doteraz. V tejto súvislosti sa vytvára otázka, aké to bude mať následky.

Špekuluje sa, či nenastane rovnaká situácia ako pri zavedení elektronického mýta. Vtedy sa nákladná doprava presunula zo spoplatnených diaľnic, rýchlostných ciest a vybraných ciest prvej triedy na cesty druhej a tretej triedy. Podobný prípad by mohol nastať aj pokiaľ ide o osobné autá. Namiesto diaľnice by vodiči mohli uprednostniť trasu, ktorá vedie popri nej. V prípade diaľnice D1, ktorá spája Trnavu s Bratislavou, by tak mohli uprednostniť takzvanú starú seneckú cestu.

Viac ich trápia nákladiaky

Zisťovali sme preto u starostov dotknutých obcí, či sa obávajú zvýšeného nárastu áut, ktoré by nimi prechádzali. Starosta Kaplne Vladimír Vittek priznal, že sa nad tým ešte nezamýšľal. „Ak sa vyššie ceny za diaľničné známky stanú realitou, zvýšenej premávke sa v obci nevyhneme." Ako povedal, týka sa to asi 400-metrového úseku. „Je tam však kopec, z ktorého vodiči doslovia letia," opisuje. Preto by to podľa neho chcelo aspoň úpravu dopravného značenia, ktoré by vodičov upozorňovalo, že prechádzajú cez obec.

Stará senecká cesta je cestou prvej triedy, a preto patrí pod správu Slovenskej správy ciest (SSC). O dopravnom značení však podľa hovorkyne SSC Ivety Federovej rozhoduje  Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a dopravná polícia. Ako hovorí, hustota premávky v obciach po zvýšení ceny za diaľničné známky, je zatiaľ diskutabilná. „Starostovia či starostky sa na nás v súvislosti so zmenou dopravného značenia neobrátili." Veľa možností však podľa nej ani neexistuje. „Snáď by sa dali osadiť informatívne prípadne výstražné značky."

Zažívajú to už teraz

Poškodenia vozovky sa Vittek neobáva. Horšie je to podľa neho s cestou tretej triedy smerom na Báhoň a Vištuk, ktorú zaťažuje nákladná doprava. „Nákladné autá tade chodili vždy, aj keď ešte neexistoval mýtny systém. To už iné nebude." Najhoršie podľa neho je, že o tom probléme sa vie a nič sa s tým nerobí, pretože nie sú peniaze. Túto cestu spravuje Bratislavský samosprávny kraj.

Veľký Biel už skúsenosti s hustou premávkou v obci má. „Keď sa stane na diaľnici havária, odklonia dopravu na Senec. Niektorí vodiči však zistili, že do Senca vyjsť nemusia. Hlavná cesta je potom v obci preťažená. Obyvatelia sú pri výjazde z nej obmedzovaní," hovorí Anton Danter, starosta Veľkého Bielu. Danter si myslí, že k zvýšeniu premávky dôjde a na obec to bude veľký tlak. Jediným riešením je podľa neho dokončenie obchvatu, ktorý sa buduje už tretí rok.

Radšej si zaplatia

Starosta Boldogu Milan Šarmír sa nárastu osobných áut neobáva. „V prepočte na jedeň deň vyjde vodiča navýšenie ceny na necelé štyri centy. Vodičom sa neoplatí jazdiť dlhšiu trasu, pričom spotrebujú viac pohonných hmôt. Môžu tak „previesť" viac peňazí, ako keď si zaplatia za diaľničnú známku."

Zvýšená cena diaľničných známok sa na záujme vodičov neodrazí ani podľa Martina Krajčoviča, hovorcu Ministerstva dopravy Slovenskej republiky. Okrem toho, ceny za diaľničné nálepky sa podľa neho nezvyšovali už päť rokov, hoci do užívania boli odovzdané ďalšie diaľničné úseky.

„Aj po tomto zvýšení sa dostaneme na úroveň Českej republiky a v porovnaní s Maďarskom a Rakúskom je cena aj naďalej výrazne nižšia," povedal Krajčovič.