Vajnorský okruh obce odmietajú

Plánovaný nultý okruh Bratislavy vyvoláva otázky. Treba odkloniť tranzitnú dopravu, obce sa však bránia diaľnici za humnami. Aj po voľbách si ich starostovia stoja za svojím.

Obce v okolí Bratislavy nechcú ďalšiu diaľnicu na svojom území, výstavba sa chystá

Malý okruh by vraj ohrozil rezerváciu Šúr

Plánovaný nultý okruh Bratislavy vyvoláva otázky. Treba odkloniť tranzitnú dopravu, obce sa však bránia diaľnici za humnami. Aj po voľbách si ich starostovia stoja za svojím.

Nultý okruh Bratislavy, ktorý plánuje postaviť štát, vyvoláva protichodné názory. Na jednej strane je nadnárodný záujem a Bratislava, ktorá potrebuje odbremeniť od tranzitnej dopravy, na druhej strane dediny, ktoré nechcú ďalší zdroj hluku a emisií vo svojom chotári.

Cesta sa plánuje v troch variantoch, s napojením na rakúske diaľnice S8 a A6. Najväčší oblúk by tvorila cesta z Rovinky a napojená na diaľnicu D1 za Sencom. Toto riešenie by však neodbremenilo oblasť Karpát. Dva menšie okruhy by viedli buď cez Vajnory a obce v tesnej blízkosti Bratislavy, alebo cez Pezinok.

Štát verzus obce

Vajnorskú trasu, čiže malý okruh podporilo nové vedenie ministerstva dopravy. Proti sú obce ako Ivanka pri Dunaji, Most pri Bratislave, Zálesie či Tomášov. Ich starostovia sa ešte pred voľbami spojili a prijali spoločné stanovisko, že podporujú stredný variant.

Starostovia, ktorých väčšina svoju stoličku vo voľbách obhájila, argumentujú životným prostredím i pohodou na bývanie. Ide o obce, kde v posled­ných rokoch pribudli celé štvrte drahých rodinných domov.

„Už teraz sme v obkolesení hluku,“ povedala starostka Ivanky Magdaléna Holcingerová. Ak by sa popri prírodnej rezervácii Šúr viedla nová cesta, Ivanka by sa ocitla v trojuholníku veľkých komunikácií. Okrem toho by sa sťažil prístup k Mohyle M. R. Štefánika, bolo by treba premostenie.

„Na druhej strane by nám takáto cesta pomohla, lebo aj my máme problémy s tranzitnou dopravou. Mohlo by sa však stať, že výjazd nebude práve pri Ivanke,“ myslí si Holcingerová. Problém s dopravou sa podľa nej dá riešiť aj zvýšením priepustnosti súčasných ciest, na túto tému plánuje iniciovať stretnutie s ľuďmi z kraja.

Proti sú aj ďalšie dediny

Podobný názor majú aj starostovia ostatných obcí na malom okruhu. „Podporujeme variant B,“ povedal Jozef Pusztay, znovuzvolený starosta obce Most pri Bratislave, ktorá by bola druhou najviac postihnutou.

Starostka Malinova i starosta Tomášova zhodne tvrdia, že na stanovisku sa nič nezmenilo. Ďalší postup zatiaľ neplánujú.

Nový starosta Borinky Milan Maxian by bol takisto nerád, keby mu za humnami vyrastala diaľnica. Dedina v kopcoch sa stala domovom Bratislavčanov, ktorí tu hľadali ticho. V blízkosti je zrúcanina hradu Pajštún, ktorá by mohla otrasmi takisto utrpieť. „Všetko však nasvedčuje tomu, že trasa cesty chotár obce minie,“ povedal Maxian.

Zmena vo Vajnoroch

Na rozdiel od ostatných obcí ležiacich v blízkosti plánovanej trasy okruhu sa nové vedenie Vajnôr plánu nebráni. Kým predchádzajúca starostka Anna Zemanová bola za stredný variant, ktorý by obišiel mestskú časť i Šúr, jej nástupca Ján Mrva sa vyjadril, že malý okruh podporuje. Vajnory totiž takisto trápi tranzitná doprava, najmä však vodičov z obcí malokarpatského regiónu.

Podporovatelia okruhu tvrdia, že hluk v prímestských obciach bol aj bude, je to daň za blízkosť hlavného mesta. Argumentom za sú štatistiky nehodovosti Slovenskej správy ciest. Ukazujú, že na územiach, kadiaľ vedie diaľnica, sa počet nehôd prudko zníži.

Ani ochranári nepopierajú, že je nutné riešiť tranzitnú dopravu, ktorá zaťažuje hlavné mesto. Tí však vidia problém skôr v neúmernom náraste automobilizmu.

Čo je zatiaľ známe

Okruh má byť súčasťou medzinárodného dopravného ťahu zo severu Európy na juh. Jeho výstavba by mala stáť okolo miliardy eur, ktoré chce štát získať od Európskej únie, to bude však možné až po zahrnutí stavby do siete diaľnic.

S výstavbou sa pred rokom 2010 neráta. Už sú však hotové niektoré súčasti budúcej cesty – napríklad križovatka Stupava-juh.