Vajnory chcú najskôr cesty, až potom výstavbu

Pokiaľ sa nevybuduje potrebná cestná infraštruktúra v okolí Bratislavy, mal by sa utlmiť rozvoj Chorvátskeho a Slovenského Grobu či Bernolákova.

Týka sa to najmä vybudovania východného obchvatu Vajnor okolo družstva s napojením na diaľnicu a grobského obchvatu z Grinavy okolo Slovenského a Chorvátskeho Grobu s napojením na diaľnicu.

Prvá stavba by pritom mala mať územné rozhodnutie. Na štvrtkovom brífingu to uviedol starosta Vajnor Ján Mrva.

Reagoval tým na investičný zámer výstavby v lokalite Čierna Voda, časť Triblavina. Investor tu plánuje postaviť okrem rodinných domov aj viacero bytových domov mestského typu. Zámer investora tak vyvolá nielen nárast počtu obyvateľov o niekoľko desiatok tisíc, ale aj zvýšenie počtu áut.

"Vajnory sú okrajová časť Bratislavy, prvá nárazníková zóna. Dnes chodí okolo 22-tisíc áut. Ak by sa tam realizovala výstavba, tak si neviem predstaviť tú katastrofu," povedal Mrva. Mestská časť preto začala prednedávnom s petíciou proti výstavbe a schváleniu územného plánu. Do štvrtka, keď ju starosta odovzdal na úrade Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) sa na ňu podpísalo 1 333 občanov. Okrem chýbajúcej a nedoriešenej infraštruktúry, teda nie lokálnej, sa samospráve nepáči ani navrhovaný mestský charakter výstavby, teda sídlisko.

Negatívne stanovisko k územnému plánu vydal prednedávnom aj kraj. Jeho vedenie sa plánuje stretnúť v tejto súvislosti so starostami všetkých okolitých dotknutých obcí a hľadať možné riešenie na zlepšenie dopravy. Predseda kraja Pavol Frešo si totiž myslí, že nikto nezaviaže investora na spolupodieľanie sa na výstavbe väčšej infraštruktúry, skôr sa to týka tej lokálnej. Pripomienky jednotlivých obecných samospráv by sa mohli objaviť aj v pripravovanej koncepcii dopravy kraja či nového územného plánu kraja.