Varovanie prokurátorov

Minister Vážny chce zvýšiť počet úsekov diaľnic, ktoré môžu byť postavené na cudzích pozemkoch. Zákon, ktorý to už v menšom umožňuje, pritom čaká na ortieľ Ústavného súdu.

Pripravovaný návrh novely zákona z dielne ministra dopravy Ľubomíra Vážneho zrejme nenarazí na odpor koaličných partnerov. Môže sa však proti nemu postaviť svojou autoritou predseda vlády Robert Fico. Keď sa chce vyhnúť istým nepríjemnostiam, vlastne by sa aj mal. Novela má rozšíriť zoznam síce nepochybne potrebnej výstavby ciest, ale budovaných na cudzích pozemkoch.

Minister Vážny z vlastnej skúsenosti veľmi dobre vie, že stále platí – to, čo on mieni, premiér mení. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že na potrebe novely zákona sa zhodla vláda. Minister totiž návrh nepripravuje z vlastnej iniciatívy, ale na základe uznesenia, ktorým mu vláda uložila novelu predložiť. Mimochodom, stalo sa tak na základe „Analýzy sociálno-ekonomickej situácie Trenčianskeho samosprávneho kraja a návrhom na zlepšenie v sociálnej a hospodárskej oblasti“. Nie je síce jasné, ako s tým súvisí napríklad výstavba ciest D4 Jarovce – Stupava alebo R1 Banská Bystrica – Ružomberok, ktoré sú v iných krajoch, ale nateraz to nie je ani dôležité. Napokon, je predsa všeobecne známe, že keď sa veľmi chce, potom naozaj všetko so všetkým súvisí. V politike aj Lisabonská zmluva so školským zákonom.

Oprávnene možno očakávať, že v čase, keď bude návrh hotový a pripravený na rokovanie vlády, vydajú prokurátori apel adresovaný premiérovi Ficovi. Na jeho základe by vláda mala rokovanie o novele odložiť. Podobne ako v prípade návrhu ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku z dielne nezávislých poslancov. Robert Fico najskôr vyhlásil, že bude tlačiť na poslancov svojej strany, aby zaň hlasovali. Po stanovisku prokurátorov sa situácia zvrtla a tlačiť prestal. Prokurátori ho totiž upozornili, že v období, keď Ústavný súd rozhoduje o návrhu skupiny poslancov o súlade zákona s ústavou, nie je vhodné zaraďovať do legislatívneho procesu takmer identický návrh ústavného zákona. Pretože by sa tak mohla „obchádzať a negovať rozhodovacia činnosť Ústavného súdu ako garanta ústavnosti“.

Tentoraz síce nejde o novelu ústavného zákona, ale to je v tejto súvislosti aj jediný rozdiel. Princíp zostáva rovnaký. Zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach čaká na Ústavnom súde na rozhodnutie a dopĺňať ho o ďalšie úseky ciest skôr, ako súd posúdi, či stavať na cudzích pozemkoch je, alebo nie je v rozpore s ústavou, by bolo rovnako obchádzaním „garanta ústavnosti“.

Ak prokurátori tentoraz upozornenie nevydajú, dostanú sa do podozrenia, že im v prípade preukazovania pôvodu majetku nešlo o ústavnosť, ale ich majetky. Ak premiér Fico tentoraz nebude chcieť počkať na vyjadrenie Ústavného súdu, poprie vlastné slová. Napokon, používať Ústavný súd ako handru na utieranie politickej špiny a vyberať si, čo s ním utrieť a čo už nie, sa naozaj nepatrí. Aj preto, lebo to nie je ani sociálne, ani demokratické, ani principiálne.