Vážneho valcovacia novela

Tak ako tretia Mečiarova vláda, aj kabinet Roberta Fica využíva domnienku ústavnosti na to, aby ústavne pochybným spôsobom dovŕšil zmeny, ktoré budú nezvratné.

Čo sa vládnej koalícii nepodarilo presadiť pokútnym pozmeňovacím návrhom poslanca Pelegriniho, vláda včera schválila v brutálnej novele. Aby mohol štát bez prekážok stavať diaľnice aj na ďalších pozemkoch, ktoré patria jeho občanom, doplnila zákon o „jednorazových mimoriadnych opatreniach“ opatreniami nového rázu. Novela, ktorú predložil minister Vážny, spúšťa legislatívnu valcovačku takého druhu, aký bol príznačný pre tretiu vládu Vladimíra Mečiara.

Vážneho novela predovšetkým rozširuje pôsobnosť zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach na ďalšie stovky kilometrov, čím ohrozuje vlastnícke práva ďalších tisícok osôb. Vláda berie obciam právomoc, aby rozhodovali v územnom konaní, ktoré sa týka diaľnic, a dáva ju svojim ľuďom na krajských stavebných úradoch. Podľa dôvodovej správy je vraj pre obce „ťažké rozhodovať objektívne v takom konaní“. Zato krajské úrady, obsadené podľa politického kľúča, budú rozhodovať vždy „objektívne“! Ale aj rýchlo, lebo podľa novely majú na každé rozhodnutie len sedem dní.

Aby sa štát vyhol množstvu sporov, Vážneho novela „umožňuje bonifikovať osoby, ktoré dobrovoľne predajú svoje nehnuteľnosti, a tým sa vyhnú vyvlastňovaniu“. Zabezpečuje to nový odsek 1 v paragrafe 6, ktorý znie: „Náhrada za výkup pozemku alebo stavby je 1,2­násobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov, ak je kúpna zmluva uzatvorená pred začatím vyvlastňovacieho konania.“ Inými slovami, vláda občanom navrhuje, že ak rezignujú na svoje ústavné právo, tak za to dostanú bonus. O pätinu viac, ako im štát dá, keď si ich pôdu privlastní proti ich vôli. Odmeňovať občanov za to, že sa nebudú správať ako občania, je perfídna idea, na ktorej stál režim pred rokom 1989.

Vláda schválila novelu zákona v čase, keď Ústavný súd ešte nerozhodol, či je vôbec zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v súlade s Ústavou SR. Sudca spravodajca Milan Ľalík ešte stále nezabezpečil podklady na predbežné rokovanie pléna Ústavného súdu, ktoré rozhodne, či súd vôbec prijíma podanie a či pozastavuje účinnosť sporných ustanovení zákona. Je škandalózne a odsúdeniahodné, že sudca Ľalík „zabezpečuje“ podklady na predbežné rokovanie (!) už osem a pol mesiaca, lebo podanie prišlo na Ústavný súd 16. januára 2008. Len vďaka okolnosti, že plénum Ústavného súdu musí čakať na Ľalíka, mohol predkladateľ Vážny vo vládnych materiáloch uvádzať: „Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami..., ako aj s právom Európskej únie a Európskych spoločenstiev.“

Tak ako tretia Mečiarova vláda, aj kabinet Roberta Fica využíva domnienku ústavnosti na to, aby ústavne pochybným spôsobom dovŕšil zmeny, ktoré budú nezvratné. Tvrdenie predsedu Smeru, že táto republika nie je právnym štátom, nebola len konštatovaním stavu, ale aj ohlásením programu.