Vážneho vyvlastňovacia novela urobí z vlastníkov osoby II. kategórie a je nepodložená

Minister dopravy Ľubomír Vážny predložil na verejné pripomienkovanie novelu zákona o vyvlastňovaní pre výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií – tzv. zákon o „opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá“.

Podľa občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie (OI) ide o najhoršiu vyvlastňovaciu novelu od pádu socializmu a jej aplikovanie by mohlo znamenať porušenie ústavných práv vyvlastňovaných vlastníkov. OI považuje ministrove argumenty v dôvodovej správe za nepodložené a zavádzajúce.

Podľa dôvodovej správy je hlavnou príčinou oneskorenia a predražovania výstavby diaľnic najmä „majetkové vyporiadanie“. Bez zmeny právneho základu údajne nebude sieť diaľnic a rýchlostných komunikácií dobudovaná v „dohľadnom čase“, píše sa v zverejnenom návrhu na oficiálnej vládnej stránke www.rokovania.sk.

Čo chce minister novelou zmeniť?

V súčasnosti o vyvlastňovaní stavieb a pozemkov pre cesty a diaľnice rozhodujú krajské stavebné úrady. Ich povinnosťou je určiť a rozhodnúť o náhrade za vyvlastnenie. Vyvlastňovacím rozhodnutím tak na jednej strane prechádza vlastníctvo nehnuteľnosti z pôvodného vlastníka na štát, na druhej strane vzniká štátu súčasne povinnosť poskytnúť vlastníkovi náhradu. Vlastník sa môže proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolať, a tak sa brániť proti nezákonnostiam úradu.

Vážneho novela chce prelomovým spôsobom zmeniť súčasnú vyvlastňovaciu prax.

Ak by Vážneho novela bola schválená v parlamente, stavebné úrady už nebudú rozhodovať o náhrade za vyvlastnenú nehnuteľnosť, ale iba vydajú pre katastrálny úrad rozhodnutie o prechode vlastníctva vyvlastnenej nehnuteľnosti z pôvodného vlastníka na stavebníka diaľnice (v súčasnosti napr. Národná diaľničná spoločnosť). Stavebné úrady sa nebudú vôbec zaoberať náhradou za vyvlastnenie. Ak pôvodný vlastník nebude dobrovoľne súhlasiť s náhradou podľa návrhu stavebníka diaľnice, bude ho musieť kvôli náhrade zažalovať v občianskoprávnom konaní na súde, náhradu vymáhať súdnou cestou a znášať všetky trovy s tým spojené.

Ďalšou závažnou zmenou vo Vážneho novele je zrušenie odkladného účinku odvolania proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu. Na rozdiel od súčasnosti, novela chce zaviesť, že ak sa aj vlastník proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu odvolá, jeho odvolanie nezabráni prechodu vlastníckeho práva ani v prípade, ak stavebný úrad pri vyvlastňovaní poruší zákon.

V čom vidí problém OI Za spravodlivé vyvlastňovanie?

OI Za spravodlivé vyvlastňovanie považuje návrhu novely za neodôvodnený, ktorý navyše zrejme nie je v súlade s ústavou a bude porušovať základné ľudské práva.

Je výrazné nevyvážené, že stavebník získa vlastníctvo k nehnuteľnosti vyvlastňovaného vlastníka jednoduchým administratívnym rozhodnutím a to bez uloženia povinnosti poskytnúť pôvodnému vlastníkovi náhradu. Pôvodný vlastník nehnuteľnosti bude mať na získanie náhrady za vyvlastnený majetok len dve možnosti. Buď dobrovoľne príjme jednostranne stanovenú náhradu zo strany stavebníka za podmienok, ktoré si určí stavebník – alebo bude musieť zažalovať stavebníka občianskoprávnou žalobou na súde, niesť dôkazné bremeno, trovy konania a právneho zastúpenia.

Navrhovaná novela je nedomyslená (alebo práve naopak?) aj v tom, že po jej prijatí z legislatívy vypadne povinnosť stavebníka poskytnúť vlastníkovi po vyvlastnení náhradu za vyvlastnenú nehnuteľnosť. Tá povinnosť možno vznikne až omnoho neskôr, a aj to len na základe žaloby pôvodného vlastníka. Až do právoplatného rozhodnutia súdu v poslednej inštancii nebude musieť stavebník poskytnúť vôbec žiadnu náhradu. Prieťahom v poskytnutí náhrady bude stavebníkovi napomáhať aj možnosť podávať odvolania a vykonávať iné legálne obštrukcie v občianskoprávnom súdnom konaní.

Novela nijako nereaguje na obvyklú situáciu, že občianskoprávne súdne konania trvajú nezriedka pomerne dlho. Počas celej tejto doby pôvodný vlastník už nemá vlastnícke právo k vyvlastnenej nehnuteľnosti a zároveň ešte nemá ani náhradu za vyvlastnenú nehnuteľnosť. Nemá teda nič. Na druhej strane si stavebník užíva plnohodnotné vlastníctvo k vyvlastnenej nehnuteľnosti a zároveň užívať aj výhodu zadržiavania náhrady a vyčkávania na výsledok občianskoprávneho súdneho konania.

OI Za spravodlivé vyvlastňovanie považuje prípadné ústavnoprávne dopady navrhovanej novely za mimoriadne závažné. Ústava dovoľuje v článku 20 ods. 4 vyvlastnenie len za primeranú náhradu. Tento princíp navrhovaná novela narúša. V dôsledku autoritatívneho rozhodnutia úradu sa totiž pôvodnému vlastníkovi reálne odníme majetok v prospech iného subjektu, ktorý ho hneď môže plnohodnotne užívať. A to bez toho, aby bol nový vlastník súčasne s prechodom vlastníckeho práva povinný pôvodnému vlastníkovi dať náhradu za vyvlastnený majetok. Zo zákona vyplývajúce odloženie povinnosti poskytnúť náhradu a jej faktické poskytnutie až po určitom dlhom čase po vyvlastnení majetku nemožno označiť inak, ako faktické vyvlastnenie bez náhrady. Takýto zásah do vlastníckeho práva je neadekvátny a nespravodlivý, nakoľko počas dlhého obdobia ostáva štátom spôsobená strata na majetku vyvlastneného nikým a ničím nevykompenzovaná. Nič na tom nemôže zmeniť ani skutočnosť, že vyvlastnený vlastník sa môže dodatočne domáhať náhrady súdnou cestou, pretože až do právoplatného rozhodnutia súdu nedisponuje ani vyvlastneným majetkom ale ani majetkom vo forme náhrady.

Ministrova iniciatívna novela nijako nereaguje na skutočnosť, že hodnota peňazí ako aj nehnuteľností sa v čase mení. Ani na to, že „vysúdená“ náhrada v čase rozhodnutia súdu bude mať pravdepodobne inú hodnotu ako v čase vyvlastnenia. Rovnako bude mať inú hodnotu aj vyvlastnená nehnuteľnosť, ktorá bude medzičasom asanovaná resp. pozemok zastavaný.

Novela tiež narúša ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu. V praxi totiž znemožní vyvlastnenému vlastníkovi na určitý čas sa vôbec domáhať spravodlivosti a brániť sa nezákonnému postupu na súde. Navrhované zrušenie odkladného účinku bude znamenať, že po vydaní prvostupňového vyvlastňovacieho rozhodnutia sa vyvlastnený majiteľ nehnuteľnosti nebude môcť obrátiť na súd zo žalobou proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu stavebného úradu, hoci nový vlastník už bude plnohodnotným vlastníkom. Nebude sa môcť obrátiť na súd preto, lebo ešte nevyčerpal možnosť odvolania. A zákony určujú, že bez vyčerpania možnosti odvolania súd prípadnú žalobu zamietne. O odvolaní proti rozhodnutiu o vyvlastnení v prípade ciest a diaľnic rozhoduje ministerstvo výstavby a tak prieťahy zo strany tohto ministerstva budú znamenať nemožnosť podať žalobu na súd. Vyvlastnená nehnuteľnosť však bude môcť byť podľa navrhovanej novely medzičasom asanovaná resp. zastavaná a to aj v prípade, že vyvlastnenie bolo z akéhokoľvek dôvodu nezákonné.

Novela sa nijako nezaoberá ani dôsledkami navrhovaného presunu určovania náhrady za vyvlastnený majetok do oblasti súkromného práva. Presnejšie, stavebný úrad necháva určenie náhrady na dohodu vyvlastneného vlastníka a stavebníka. Ak sa nedohodnú, čo je veľmi pravdepodobné, stavebný úrad sa akejkoľvek zodpovednosti zbaví odkázaním vyvlastneného vlastníka na súd. Na pôvodnom vlastníkovi tak ostane úhrada nevyhnutných súdnych poplatkov, prípadné náklady na advokáta, dôkazné bremeno spojené s preukazovaním a vymáhaním náhrady za vyvlastnený majetok. Je škandalózne, že v občianskoprávnom spore musí toto všetko podstúpiť vlastník, ktorému orgán verejnej moci odňal autoritatívnym rozhodnutím majetok – že sa vlastne musí súdiť o právo, ktoré mu vyplýva z ústavy – o právo na primeranú náhradu.

Nepovšimnutá ostala aj skutočnosť, že vlastníci vyvlastňovaných stavieb a pozemkov nezriedka tieto stavby používajú buď na bývanie, na podnikateľskú činnosť či zabezpečovanie živobytia. Podobne to môže byť aj s pozemkami. Vyvlastnenie totiž znamená faktické odňatie možnosti nehnuteľnosť užívať a brať z nej úžitok. Novelou predpokladaná potreba súdiť sa kvôli domáhaniu sa ústavou garantovaného práva po rozhodnutí štátu, znamená popritom znášať aj všetky potrebné náklady, čo je v právnom štáte absurdné. Dôvodová správa sa nijako nezaoberá dopadom na už aj tak preťažené súdy. Vzhľadom na rozsiahle zámery výstavby a rozširovania diaľnic a rýchlostných ciest sa celá problematika bude týkať všetkých fyzických a právnických osôb, ktoré vlastnia stavby a pozemky v trasách budúcich, ale aj rozostavaných diaľnic a ciest.

Lapsusy v dôvodovej správe alebo zámerné zavádzanie?

Navrhovaná novela predstavuje hrozbu vážnych zásahov do vlastníckeho práva kohokoľvek z nás. Vlastnícke právo ústava označuje za jedno zo základných ľudských práv. Zásahy do základných ľudských práv by mali byť dostatočne odôvodnené v dôvodovej správe k novele. Paradoxne, riadne odôvodnenie z hľadiska zásahu do základných ľudských práv chýba, dôvodová správa je protirečivá, nelogická, argumenty sú absurdné a zavádzajúce.

Prejavuje sa to najmä v odôvodnení k bodu 14. Ministerstvo uvádza, že „Doterajšia úprava vyvlastňovania pozemkov na stavbu diaľnice je nevyhovujúca tak z právnych dôvodov, ako aj z praktických dôvodov“. Hneď vzápätí pokračuje, že „Problémom nie je ani preukázanie dôvodu vyvlastnenia, ani podmienok vyvlastnenia. V tomto smere je právna úprava v stavebnom zákone plne vyhovujúca aj z ústavnoprávneho hľadiska, z procesného hľadiska i z hľadiska potrebných úkonov stavebníka diaľnice, a tak ani nespôsobuje omeškanie prípravy výstavby“. Ak je teda súčasný proces vyvlastňovania „plne vyhovujúci“, prečo ho ide ministerstvo zásadne meniť?

Ministerstvo ďalej tvrdí, že „Problémom je náhrada za vyvlastnený pozemok. V tejto veci je vyvlastňovanie problémom tak pre správny orgán (stavebný úrad), ako aj pre stavebníka (vyvlastiteľa) a aj pre vyvlastňovaného. Jadrom problému je, že spor o výšku náhrady rieši orgán verejnej správy, hoci ide o súkromnoprávny spor medzi nadobúdateľom vlastníckeho práva a vyvlastneným“. To je ďalší závažný omyl, nakoľko sa vyvlastňuje vo verejnom záujme a rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorý má ústavnú povinnosť pri vyvlastnení zabezpečiť, že vyvlastnený majiteľ dostane za vyvlastnenú nehnuteľnosť primeranú náhradu. Nejde teda o žiadny súkromnoprávny spor, ako sa nesprávne domnieva ministerstvo.

Neznalosť kompetencií na ministerstve odkrýva ďalší text dôvodovej správy. Jednou vetou sa zaoberá spormi pri výkupoch pozemkov a pokračuje doslova: „Ak nedôjde k dohode v tomto štádiu, začne sa na návrh stavebníka vyvlastňovacie konanie, a týmto momentom prechádza kompetencia riešiť spor o náhradu zo súdu na orgán verejnej správy. Pritom orgán verejnej správy (stavebný úrad, ktorým je obec) nie je personálne vybavený riešiť súkromnoprávne spory, a preto je plne závislý buď na dohode (zmieri) účastníkov, alebo na znaleckom posudku“. Skutočnosť je však taká, že vyvlastňovanie pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nevykonávajú obce ale krajské stavebné úrady, kde táto kompetencia prešla už dávnejšie práve z dôvodu, že obce neboli personálne a odborne vybavené na vyvlastňovanie v prípade diaľnic a ciest, zatiaľ čo krajské stavebné úrady áno (viď § 117a stavebného zákona).

Korunu nezmyslom nasadzujú ďalšie prehnané tvrdenia: „Takto sa vyvlastňovacie konanie predlžuje nie z územnoplánovacích, stavebno-technických a iných dôvodov, na ktoré je stavebný úrad vybavený, ale z nedoriešenia súkromnoprávneho sporu, ktorý priamo nesúvisí s podkladmi stavby. Stavebník diaľnice nemôže so stavbou začať, lebo musí vyčkať do právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia (t.j. aj odvolacie konanie), čím vznikajú miliónové a neraz aj miliardové straty, ktoré znižujú objem finančných prostriedkov určených na stavbu“. Okrem už spomínaného omylu, že vyvlastňovanie je súkromnoprávny spor, je tvrdenie o miliardových stratách pri doterajšom procese vyvlastňovania prehnané a ničím nepodložené.

Lehota na odvolanie je totiž 15 dní, po ktorej musí úrad rozhodnúť najneskôr do 30 dní. Ak k tomu aj pripočítame zákonné lehoty potrebné na doručovanie písomností a predpokladáme, že odvolanie vlastníka druhostupňový stavebný úrad zamietne – od vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia po jeho právoplatnosť nemôže ubehnúť doba viac ako približne dva mesiace. To je zanedbateľná doba v porovnaní s nasledujúcimi povoľovacími konaniami. Je zavádzajúce, ba až nepravdivé tvrdenie ministra, že vyčkávanie na právoplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia bráni stavebníkovi diaľnice začať stavať. Ako v súčasnosti, tak aj v prípade navrhovanej novely sa nič nemení na skutočnosti, že stavať sa môže začať až keď je právoplatné stavebné povolenie. A stavebné povolenie možno vydať až keď sú pozemky vykúpené alebo vyvlastnené, pričom samotný proces stavebného konania trvá práve pri diaľniciach a cestách spravidla neporovnateľne dlhšie ako spomenuté dva mesiace čakania na právoplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia. Takže nie čakanie na právoplatnosť vyvlastnenia, ale stavebné konanie je tá „prekážka“, kvôli ktorej stavebník „nemôže“ zo stavbou začať.

Účelovosť a neodôvodnenosť predloženej novely dobre zdôrazňujú aj ďalšie vety dôvodovej správy: „Okrem toho sú aj pochybnosti o súlade takéhoto usporiadania s článkom 20 ods. 4 ústavy. Tento článok požaduje primeranú náhradu, ale je z právneho hľadiska prinajmenšom pochybné, či správne rozhodnutie stavebného úradu o výške náhrady možno považovať ex lege za primeranú náhradu“. Ministerstvo spochybňuje súčasný spôsob vyvlastňovania a ako riešenie predkladá presun určovania náhrady na súd. Avšak len pre vyvlastňovanie stavieb a pozemkov pre diaľnice a rýchlostné cesty. A čo ostatné účely, pre ktoré stavebné úrady štandardne a bez problémov vyvlastňujú? Tam je princíp rozhodovania stavebných úradov o výške primeranej náhrady v poriadku?

Podľa názoru OI Za spravodlivé vyvlastnenie je odôvodnenie navrhovanej novely nedostatočné, zavádzajúce a klamlivé. To je v prípade zákona s ambíciou vážne zasiahnuť do základných práv občanov veľmi zlý signál. OI sa obáva, že ak predložená novela získa podporu vlády a následne väčšiny v parlamente, bude to začiatkom rozširovania navrhovaného princípu vyvlastňovania ďalšími budúcimi novelami resp. špeciálnym vyvlastňovacím zákonom aj na ďalšie situácie v ktorých sa vyvlastňuje majetok občanov a firiem. OI vníma predloženie iniciatívnej novely ministrom Vážnym ako nesystémový krok na kompenzáciu dlhodobo tolerovanej a neriešenej vnútornej neschopnosti štátnych investorských organizácií v pôsobnosti ministerstva dopravy konať efektívne pri majetkovoprávnom usporiadaní nehnuteľností pre výstavbu diaľnic a ciest. OI považuje oficiálne zverejnené ministrove argumenty na odôvodnenie nevyhnutnosti zmeny vyvlastňovanie za nepodložené a nepravdivé.

Novelu ministra Vážneho môže verejnosť a ostatné rezorty pripomienkovať do 8. februára.