Vážny: S Poórom, Fiľom a Širokým som kamarát

Za prvej Ficovej vlády bol ministrom dopravy a prežil mýtny tender aj protesty kamionistov. Teraz dal premiér Ľubomírovi Vážnemu funkciu vicepremiéra pre investície a eurofondy.

Už po voľbách Robert Fico hovoril, že z vás spraví vicepremiéra. Prečo ste museli čakať 236 dní?

„Súvisí to s kompetenčným zákonom, v ktorom predchádzajúca vláda zadefinovala predtým 20 rokov flexibilný post podpredsedu vlády bez dôvetku na post podpredsedu pre ľudské práva a menšiny. Bolo treba zmeniť kompetenčný zákon. Termín mal byť do štyroch mesiacov. V skutočnosti to bolo do šiestich. Boli tu posuny hlavne pre sociálne zákony.“

Zmenený kompetenčný zákon platí od 1. októbra. Čakali ste ďalšie dva mesiace.

„Nečakal. Vykonával som funkciu poslanca.“

Keď vás nechali osem mesiacov čakať, asi nepočítali, že je to mimoriadne dôležitá funkcia. Nemáte pocit, že vás odložili na vedľajšiu koľaj?

„Nemám. Ale to sa musíte opýtať ich.“

Minulý týždeň skončil súd s tretím vylúčeným z mýtneho tendra a Európska komisia zverejnila agendu na mesiac dopredu, a tender v nej nebol. Je náhoda, že vás vymenovali hneď po tom?

„Nevnímam to ako súvisiaci problém. Ak by to tak bolo, ani dnes nie som vymenovaný a čaká sa na rozhodnutie EK a Európskeho súdneho dvora, ako ďalej.“

Čo urobíte, keď nás pre mýto komisia zažaluje? Vyvodíte voči sebe nejaké dôsledky?

„Pre žalobu vôbec žiadne. Určite nie je príjemné, že bude žaloba na Slovenskú republiku, ale žalobou sa nič nezačína ani nekončí. Väčší problém by bol, keby bol rozsudok.“

Čo urobíte, keď ten spor prehráme?

„Samozrejme, tiež sa budem zamýšľať. Ak sa preukáže, že moja osoba zavinila problémy súvisiace s mýtom, vyvodím voči sebe dôsledky.“

Aké? Odstúpite?

„Ešte neviem. Možno aj odstúpim. Nie som životne spätý s touto stoličkou a viem sa uživiť aj inak.“

Ako?

„Robil som 25 rokov v investičnej výstavbe. Nemyslím, že by som mal nejaký problém v tejto oblasti.“

Hovoríte, že na mýtny systém ste hrdý. Aj na tú súťaž a cenu, za ktorú sa postavil?

„To je už taká ťažká otázka. Hrdý som na to, že na Slovensku funguje unikátny mýtny systém ako v jedinej krajine EÚ a projekt sme zvládli. Pozrite sa, ako skolaboval daňový systém za Ivana Mikloša, ako skolaboval český systém evidencie vozidiel. A to sú rozsahom aj zložitosťou desatiny z mýtneho systému. Spustiť to bol husársky kúsok. A čo sa týka tendra, ten prešiel v súlade so zákonom. Svedčí o tom doterajší výsledok námietkových aj súdnych sporov. Máloktorý tender sa skončí tak, že nie sú námietky.“

Máloktorý tender sa skončí tak, že vyhrá najdrahšia ponuka.

„Je to v súlade so zákonom. Bol som pred ťažkým rozhodovaním, čo ďalej. Na mýte nebolo urobené nič, hoci malo fungovať od roku 2006. Musel som okamžite spustiť zákon o elektronickom mýte a všetky prípravy. Keď boli vylúčené ponuky, ktoré nespĺňali súťažné podmienky, bolo pre mňa ťažkým rozhodnutím, či celý tender zrušiť. Ak by som povedal Národnej diaľničnej: zrušte to, mali by sme na krku žalobu od úspešného uchádzača, ktorý splnil všetky podmienky, ktorý by nás žaloval za ušlý zisk. Na NDS tlačili aj banky. A keby som to zrušil, dostal by som sa do časového sklzu rok alebo dva. A možno by som sa dostal zasa do tých istých problémov. Viem vám len s určitosťou povedať, že pri mýte nešlo o nejaký úplatok pre mňa alebo o provízie, keďže tam asi smeruje vaša otázka.“

Ste hrdý aj na tender?

„Tender nedopadol podľa mojich predstáv. Radšej by som bol, keby sa vyberalo z viacerých ponúk. Zákon o verejnom obstarávaní mi však neumožňoval súťaž zrušiť, postupoval som ďalej.“

Hovorili ste: ja som stál pred rozhodnutím. Tam však mala rozhodnúť výberová komisia, nie vy.

„Povedal som, že teoreticky som mohol usmerniť NDS a povedať, že to musia zrušiť.“

Načo tam potom bola komisia, keď rozhodol minister?

„Komisia rozhodla, že toto je úspešný uchádzač. Ja ako nadriadený verejného obstarávateľa som teoreticky mohol dať pokyn NDS: zrušte to a riskovať ďalšiu stratu roka, dvoch.“

Spätne považujete za správne dať tú zákazku J&T a Milanovi Fiľovi.

„V tom čase som ani nevedel, že je to J&T a pán podnikateľ Milan Fiľo, keď úprimne poviem. V súťaži boli iné subjekty.“

Napríklad Ibertax.

„Napríklad, ale ešte raz zdôrazňujem. Nevedel som, že sú to títo. Ale aj keby to boli, neexistuje mechanizmus, ako ich vyhodiť. Za čo by ste vyhodili Ibertax alebo Milana Fiľa?“

Celý čas, čo ste boli ministrom, boli akcionári utajení?

„Neviem.“

S pánom Figeľom chodili rokovať. S vami nie?

„Potom, keď už začali realizovať mýto, som už vedel, že sú to oni. Ale pred tým som nevedel.“

Prečo ste celý čas hovorili, že neviete, kto to je?

„Ibertax som nevedel, kto je. Až kým mi to médiá povedali.“

A s odstupom času sa vám nezdá čudné, že ste vyhádzali všetkých okrem podnikateľov, čo mali dobré kontakty so Smerom?

„Neviem to posúdiť, ale nezdá sa mi to čudné. Neexistuje mechanizmus, ako ich vyhodiť za kontakt so Smerom, ak taký existuje.“

Ste človekom Vladimíra Poóra?

„Nie.“

Kedy ste naposledy hovorili s Poórom?

„Fú. Nepamätám sa. Roky.“

Roky ste sa s ním vôbec nevideli?

„Vidieť som sa videl na nejakej recepcii pred piatimi, šiestimi rokmi.“

Ako sa s ním poznáte. Ste kamaráti, známi? Aký bol medzi vami vzťah?

„Ako so spolužiakom z detstva.“

Prišiel k nám list, v ktorom sa píše, že vás Poór viackrát osobne označil ako svoju predĺženú ruku. Bol úplne mimo?

„Pochybujem o tom. Ale neviem to zhodnotiť.“

Takže to nie je pravda?

„Nie.“

O Poórovi ste dávnejšie povedali: „Pred časom sme si povedali, že sa nebudeme bližšie stretávať, aby nás nejako nespájali.“

„Áno.“

Z toho však vyplýva, že ste sa bližšie stretávali.

„Keď som sa dostal do funkcie, sme si to naozaj povedali.“

Ako ste sa teda bližšie stretávali? Chodili ste spolu na pivo?

„Nie. Neviem prečo ma chytáte za slovíčka. V podstate sme sa rozišli v roku 1983.“

Ešte v roku 1997 ste robili v Nafte Gbely, ktorú Poór ovládal.

„Ale s ním som ja nebol vtedy.“

A čím nominantom ste boli v predstavenstve?

„Nikoho. Oslovil ma Karol Rakovský, aby som im išiel pomôcť v investíciách.“

Ani ste nevedeli, že tam bol Poór?

„Vedel. To mi aj on povedal. Ale som to neriešil. Dokonca som došiel do rozporu s vtedajšími vlastníkmi, medzi ktorými bol aj Poór a rozviazali sme spoluprácu, pretože som identifikoval určité problémy v investíciách.“

Kto boli zvyšní vlastníci? To doteraz nie je jasné. Vy to však asi viete, keďže ste s nimi prišli do rozporu.

„Neviem. Povedzte mi a ja vám poviem áno alebo nie.“

Azda si pamätáte, s kým ste prišli do rozporu.

„Prišiel som do sporu s vtedajšími vlastníkmi, ktorých zastupovali členovia predstavenstva.“

Nevedeli ste, kto to okrem Poóra vlastní?

„Nie.“

Juraj Široký a Fiľo boli na oslave vašej päťdesiatky. Máte pocit, že môžete byť s takýmito známosťami v rozhodovaní o veľkých projektoch slobodný?

„Určite. Čo to má s tým spoločné?

To, že ste známy ľudí, čo podnikajú v oblasti, ktorú budete riadiť. Veľké štátne projekty ich asi zaujímajú.

„Vôbec to nedávam do súvisu.“

Ako sa budete brániť, keby na vás vyvíjali nejaký tlak?

„Prečo by som sa mal brániť? Nemajte obavy.“

Prečo boli na vašej päťdesiatke Široký s Fiľom?

„Lebo som ich poznal.“

Ako známych, kamarátov? Koľko tam bolo ľudí?

„Asi 120.“

A zavolali ste si ich ako kamarátov?

„No, samozrejme.“

Takže ste kamarát so Širokým a Fiľom a s Poórom už nie?

„Aj s Poórom som kamarát. Prečo by som nebol kamarát. Len sa nestýkame. Nepohádali sme sa.“

A so Širokým a Fiľom?

„Neviem, či je to kamarátsky vzťah, ale poznáme sa. Keď budete mať päťdesiatku a budete niekoho pozývať a budete v takej pozícii ako ja, tak pozvete možno sto ľudí, ktorí sú s rôznym vzťahom k vám. Nie som ani s jedným z nich taký kamarát, že by sme dennodenne spolu vyvíjali na pive alebo dennodenne chodili s rodinami na dovolenky. Sú to známi ľudia, ktorých som pozval.“

Nezazlievate známemu Fiľovi, že vám nebol schopný povedať, že je za mýtom? Vy ste zatiaľ hovorili, že ste hľadali aj na internete, a nenašli ste.

„To som svojho času hľadal. Fiľo bol v Ibertaxe?“

Rokoval o mýte s Figeľom. Zavolali ste si ho na päťdesiatku, a potom ste ani nevedeli, že má niečo s najväčším tendrom za posledné roky?

„Neviem. Nezdá sa mi, že bol v Ibertaxe.“

Rokoval o mýte s Figeľom.

„S Fiľom som ohľadne mýta nerokoval. Pred tým ani po tom.“

S Poórom ste o mýte rokovali?

„Nie. To je volovina. Pýtali ste sa na Ibertax, tak tam som rokoval s Vajsom, ktorý je v Eco-Investe. S Fiľom nikdy (Fiľo je člen dozornej rady Eco-Investu - pozn red.). To je sila, akí ste vy investigatívni.“

Zaujíma nás, kto je za víťazom najväčšieho tendra.

„A kto je v pozadí?“

Hovoríte, že potom ste to už zistili. Aké je teda portfólio vlastníkov Skytollu?

„Neviem. Musel by som to hľadať. Choďte na NDS, tam to nájdete. Viem, že tam bol Ibertax a Eco-Invest. Eco-Invest bol Fiľo, pokiaľ si pamätám, a Ibertax bol J&T, pokiaľ si pamätám.“

Mali by ste robiť projekty vyše miliardy eur. Premiér sa o vás počas vašej pôsobnosti na ministerstve dopravy vyjadril slovami: Nie som celkom spokojný. Odvtedy sa stalo to, že projekty PPP na D1 sa napokon nepostavili a vaše analýzy o nich sú predmetom vyšetrovania, či neboli sfalšované v prospech PPP. Prečo ste teraz osoba nevyhnutná pre najväčšie projekty?

„To sa musíte opýtať predsedu vlády.“

Azda vám to vysvetlil.

„Nie. Len ma oslovil, či som ochotný spolupracovať ďalej. Bolo to asi tri týždne po voľbách.“

Ako vám to vysvetlil?

„Povedal mi: Vážim si ťa, nechcem ťa stratiť a preto som ti vymyslel post podpredsedu pre investície. A potrebujem, aby si riešil veľké investície do budúcna. To je všetko.“

Čo budete koordinovať? V tej koncepcii bude napísané, že do roku 2030 ideme postaviť širokorozchodnú, dostaviame Mochovce, postavíme novú atómku v Bohuniciach a potom vy to budete obstarávať?

 „Teraz nejdem riešiť vôbec, kto to bude obstarávať. Slovensko potrebuje analyzovať, posúvať a zabezpečovať veľké investície určitým osobitným procesom. Tie rezorty, ktoré sú dotknuté, sú dosť významne zavalené operatívou a sme sa dohodli, že skúsime vyčleniť a posúvať tieto veľké investície dopredu pod separátnou gesciou a koordináciou.“

Čo by sa podľa vás malo na Slovensku do roku 2030 postaviť?

„To vám poviem za neviem koľko. Ani nechcem povedať za 100 dní alebo za 50 dní, ale vízie mám tie, že tá stratégia by mala definovať priority Slovenska. Mojou ambíciou je takúto stratégiu neposunúť len do vlády, aby sa skončila uznesením vlády, ale aj do Národnej rady a hľadať u opozičných poslancov podporu. Chcel by som, aby to bol ústavný zákon o strategickom rozvoji Slovenska do roku 2030.“

A toto si myslíte, že vám opozícia odklepne?

„To ja neviem.“

Keď chcete, aby vám to opozícia odklepla, tak to musíte vytvoriť spolu s nimi, budete chodiť s nim konzultovať?

„Neviem, či sa to vôbec dá spolu s nimi vytvoriť.“

Keď budete chcieť ich súhlas, tak nejaký typ koordinácie by tam asi mal byť.

„Nie.“

Potom to vyjde asi tak, že vy to napíšete, dostanete 83 hlasov a najbližšia vláda to zmení.

„To nemá význam robiť.“

Tak potom asi má význam si s nimi sadnúť.

„Budú účastníci všetci, odborná, laická verejnosť aj opozícia, aj zamestnávateľské zväzy budú mať možnosť k tomuto materiálu sa vyjadriť.“

Keď bude hotový alebo keď sa bude tvoriť?

„Keď bude hotový.“                            

Čo okrem diaľnic sa bude na Slovensku stavať do roku 2030 nad miliardu eur?

„Počkajte 50 dní, teraz budem analyzovať. Ja som vám orientačne povedal: Jaslovské Bohunice, vodné diela.“

Čo presne budete robiť so širokorozchodnou? Rokovať s Rusmi?

„Treba dotiahnuť štúdiu uskutočniteľnosti. Ak táto bude hotová a posúdená relevantnými európskymi bankami, či je takéto dielo financovateľné, pôjdeme ďalej.“

Treba sa vôbec ísť pýtať do európskych bánk?

„Ja som si vymyslel, že európske banky, ale môžeme ísť aj na ukrajinské banky. Musí to byť relevantná banka. Ja považujem za najrelevantnejšie banky tie dve, ktoré som vám povedal: Európska investičná banka (EIB)), Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD).“

Je možné, aby to financovali Rusi?

„Nemyslím si.“

Bol tam nejaký typ kontaktu slovenského premiéra s ruským a tam padlo, že oni by boli radi, ale zatiahnuť to nezatiahnu?

„Také nebolo nič.“

Iná alternatíva je, že by si to zafinancovala Slovenská republika?

„Na to Slovenská republika nemá.“

Kto to potom bude platiť?

„Ak to bude ohodnotené ako financovateľné, tak vznikne konzorcium, ktoré to zaplatí a bude prevádzkovať.“

Takže naše tam nebude nič.

„Bude, ak do toho vložíme peniaze, tak bude.“

Konzorcium v akom slova zmysle? Hovorili ste, že Rusi to zaplatiť nechcú. A tie banky tie peniaze budú chcieť vrátiť naspäť.

„To sú predčasné uzávery, prečo by to nechceli?“

Teraz ste to povedali.

„Tak som to nepovedal. Som povedal, nemyslím si, ale to ešte ukáže čas.“

Takže sa budete baviť s nejakými ruskými súkromnými investormi. Keď hovoríte, že Rusi to nechcú, tak asi ruský štát to nechce.

„To nikto nepovedal, tam môžu byť aj ruské železnice, ale môžu byť aj súkromné subjekty, je tam aj možnosť čínskych súkromných subjektov, európskych subjektov.“

Vy sa teraz budete snažiť nájsť investora.

„Nie, do dvoch rokov by som sa chcel rozhodnúť, odpolitizovať tému širokorozchodnej a rozhodnúť, ako ďalej.“

Aké sú východiská? Nemáte niekoho reálne osloveného, či sa vôbec oplatí vrážať peniaze do všetkých tých štúdií.

„Musí sa, lebo inak neviete, ako ďalej. Keď máte ucelenú štúdiu uskutočniteľnosti, stanoviská európskych bánk, že sa aj vedia pripojiť k financovaniu takéhoto diela, tak vtedy sa viete rozprávať s investormi.“

EIB je tá istá banka, ktorá nám stopla peniaze na PPP, pretože s tým nesúhlasil Brusel. Brusel o širokorozchodnej píše: „Investujeme do železničných prepojení na Slovensku, ktoré bežia paralelne s plánovanou ruskou širokorozchodnou traťou. Únia preto nezamýšľa podporiť tento projekt“.

„Zároveň ste zabudli povedať, že nemá nič proti tomu.“

To je však formálna podpora.

„Treba si uvedomiť to, že momentálne sú tie železnice, do ktorých investujeme, využité na 40 percent. Keby hneď padlo rozhodnutie, že pokračujeme v tom diele, tak to dielo nebude hotové skôr ako za 12 rokov. Keď tu bude aj konjunktúra a nie len recesia, tak keď dáte nejaký 5- až 7-percentný medziročný prírastok na železničnú dopravu, dostanete sa vo využiteľnosti súčasnej železnice do takého štádia, že bude už využitá na 85, možno 90 percent, niekde možno na 100 percent v niektorých úsekoch. Vtedy je už logisticky nemožné dopravovať také toky po terajšej železnici.“

Nedá sa zvýšiť kapacitu prekladísk a prispôsobiť našu infraštruktúru?

„Aj to prekladisko spôsobí len to, že zas to musíte ďalej posúvať.“

Ak Brusel nechce zaplatiť ruské železnice, ale platí tie svoje európske, tak prečo nejdeme tým spôsobom, že budeme kapacitu zvyšovať, ale nie z našich peňazí. Takže kde je ten kapacitný problém do budúcnosti?

„Ten, že tá železnica, ktorú Slovensko s Európskou komisiou teraz financuje, bude v určitom období kapacitne nedostačujúca.“

Čo budete robiť s novou atómkou, ktorá sa plánuje v Bohuniciach? ČEZ od projektu odstupuje.

„To nie je definitívne stanovisko, ale začul som to.“

My sme tam mali dať iba pozemky, to ostatné mal platiť ČEZ. Čo s tým teraz?

„To, že znovu sa urobí štúdia uskutočniteľnosti a povieme si, či je to dielo a kedy potrebné, zistíme, že Slovensko nemá na jeho financovanie, tak to bude chcieť určitý model financovania iným subjektom.“

Rosatom, ktorý sa spomína ako záujemca o partnerstvo v tomto projekte, vám vyhovuje ako potenciálny partner?

„Nehovorím áno ani nie, ale skôr si myslím, že budeme zasa hľadať partnera, že pripravíme podklady a povieme: každý, kto má na to, môžete ísť stavať. Zjednodušene povedané, zadefinujeme parametre toho diela a vyhrá ten, kto ho postaví a bude prevádzkovať, zarábať na ňom a skôr ho vráti štátu.“

Asi vám urobili škrt cez rozpočet, ak dnes minister hospodárstva hovorí, že podľa akcionárskej zmluvy s ČEZ-om my už zrejme do výberu partnera nemáme čo hovoriť a ČEZ si môže náhradu za seba v projekte dohodnúť bez súhlasu našej vlády.

„O Bohuniciach hovoríte? Neviem o tom.“

Ak by mal minister hospodárstva pravdu, potom čo budete robiť v tom projekte?

„Ja neviem, keby bolo keby, najprv musím zanalyzovať, čo tam je a či tam je niečo také ako hovoríte.“

Všetky projekty, o ktorých hovoríte, sú také, na ktoré Slovensko nemá peniaze a ani nebude mať.

„V dohľadnom čase nie. Môže rozhodnúť vláda, alebo ja jej pripravím také podklady, že aj tento projekt odložme, ale pokúsme sa ho posunúť do určitého stupňa poznania a povedať si, že lepšie je ho odložiť a pokračovať neskôr.“

Takže sa môže stať, že vy budete tri a štvrť roka vo funkcii, a nepodarí sa vám ani jeden projekt za miliardu uskutočniť.

„To sa môže stať.“

Tak to budete vicepremiér pre investície, ktoré sa neuskutočnia?

„Napríklad, keď to tak nebude.“

Ale medzičasom sa budú investovať peniaze do štúdií, overovania atď.

„Áno.“

Ako to odhadujete vy? Koľko investícií za viac ako miliardu eur sa podľa vás rozbehne za toho tri a štvrť roka, čo budete vo funkcii?

„Ťažko mi je takto hovoriť, ale snaha bude, aby boli 4 až 5. Lebo naozaj sa môže stať, že jednoducho nebude tá konkrétna investícia financovateľná, ale to je bežný postup. Budeme to vedieť povedať, keď sa vyšším stupňom poznania presvedčíme, či ideme ďalej, alebo nie.“

Ktoré projekty do miliardy eur, ktoré môžete podľa štatútu prevziať, by ste chceli?

„Nechcem teraz hovoriť tie projekty, teraz je ešte predčasné hovoriť.“

Čo presne budete robiť v súvislosti s eurofondmi? Vy budete Centrálny koordinačný orgán?

„Zabezpečenie partnerskej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou. Nastavenie mechanizmov, aby boli iné, ako sú dnes, väčší prenos zodpovednosti na konečných prijímateľov, odbyrokratizovanie toho procesu pri prísnejšej kontrole. Zrazu tu bude rok 2014 a zistíme, že sme minuli nie všetko to, čo sme chceli. Treba spraviť jeden kontrolný mechanizmus. Ak nemáš zakontrahovaný z toho objemu, ktorý si mal pridelený, 20 percent alebo 40 percent zakontrahovaných a vyčerpaných 20 percent, tak potom tých 20 percent pôjde na iné operačné programy.“

Presúvanie eurofondov v Bruseli je časovo náročné.

„Keď sa to teraz zadefinuje, potom to bude aj v Bruseli jednoduchšie.“

Je účelné, aby sme dostali viac peňazí z fondov, keď už dnes máme také problémy ich minúť?

„Určite že účelové a treba urobiť všetko pre to, aby sme dostali viac.“

Budete zasahovať do toho, na čo by eurofondy mali byť? Budete mať kompetenciu žiadať Brusel o presuny z kapitoly do kapitoly?

„Na medzinárodnej úrovni je tam minister zahraničných vecí. Ja by som mal pripraviť nejaký mechanizmus, aby to lepšie fungovalo.“

Kedy budete mať konkrétny záväzok voči sebe, do akej miery sa má zvýšiť čerpanie?

„Keď to schváli Európska komisia, a ten zámer je, aby komisia schválila v decembri 2013 partnerskú dohodu, operačné programy tak, aby sme mohli v roku 2014 začať zmysluplne čerpať podľa týchto nových pravidiel.“