Vedia sudcovia čítať?

Ústavný súd potreboval dvadsaťdva mesiacov na to, čo by priemerný koncipient zvládol za pol hodiny. A nakoniec aj tak rozhodol zle.

Keďže gramotnosť na Ústavnom súde dosahuje takú úroveň, že na preštudovanie štrnásťstranového podania je treba dvadsaťdva mesiacov, nedá sa čudovať ani kvalite rozhodnutia, ku ktorému je väčšina sudcov schopná dospieť. Nedá sa tiež čakať, že by si prečítali dôvody, prečo ich rozhodnutie nepozastaviť účinnosť zákona o mimoriadnom stavaní diaľnic bolo zlé. Napriek tomu má význam argumentáciu spísať, aby budúce generácie motoristov brázdiace diaľnicu Bratislava - Košice vedeli, že ceste padli za obeť práva obyčajných ľudí.

Sudcovi Ľalíkovi trvalo takmer dva roky, aby spravil niečo, čo by priemerný koncipient mal hotové za pol hodiny - skontroloval, či sa v návrhu na začatie konania píše, akej veci sa týka, kto ho podáva, čoho sa navrhovateľ domáha, čím argumentuje a či ho podpísalo aspoň tridsať poslancov a ich zástupca. Ešte k tomu bolo treba preveriť, či už súd o rovnakej veci nerozhodol, alebo nerozhoduje, čo v prípade zákona z konca roku 2007 nie je problém, a tým mala byť jeho robota hotová. Trvala mu od januára 2008 do konca septembra 2009.

Keď už sa k veci dostalo plénum, prijalo vec na ďalšie konanie, no nepozastavilo účinnosť časti zákona, ktorá umožňuje stavať na pozemkoch, ktoré nie sú vyvlastnené. Dôvod?

Sudcovia argumentujú, že „podľa Ústavného súdu by bolo možné uvažovať o možnom ohrození práva vlastniť majetok... len v prípade, ak by vo vzťahu ku konkrétnemu vlastníkovi... došlo k postupu podľa napadnutých ustanovení bez toho, aby súčasne došlo k iniciovaniu vyvlastňovacieho konania a jeho priebehu v zákonnom právnom rámci". Inými slovami: ak vás štát začal vyvlastňovať, je už jedno, čo si robí s vaším majetkom.

Ak Ústavný súd predpokladá, že vyvlastňovacie konanie povedie vždy k strate majetku a štát sa môže hneď začať správať, akoby vaše pole už bolo jeho, načo vôbec je nejaké vyvlastňovacie konanie? To už si potom rovno môžeme povedať, že na čo si vláda prstom ukáže, s tým si môže nakladať podľa ľubovôle.

V ďalšej časti odôvodnenia sa Ústavný súd zamotáva ešte viac. Hovorí totiž, že ak by aj došlo k niečomu neústavnému, môžu sa majitelia pozemkov brániť na úradoch alebo pred obyčajnými súdmi. Ale ako im tie pomôžu? Ak príde miešačka a začne im liať na záhradu betón, zmôžu figu. Stavba totiž bude prebiehať podľa platného a účinného zákona, čo im povie každý úradník aj sudca.

Opoziční poslanci argumentovali vo svojom podaní logicky - ak na vašom pozemku začne niekto stavať a neskôr používať diaľnicu, na papieri síce ostávate vlastníkom vy, ale prakticky vás štát o vlastníctvo obral. Nemôžete si na pozemku zasadiť strom, ani zaparkovať auto, pričom o majetok ste prišli bez riadneho vyvlastnenia, teda protiústavne.

Ak sa nezastaví účinnosť zákona čím skôr, bude ďalšie rozhodovanie takmer zbytočné, lebo následky budovania budú nezvratné. Azda sa medzi sudcami nájdu nespokojenci, čo k tomuto rozhodnutiu napíšu odlišné stanovisko. Aby budúci motoristi vedeli, že aspoň niekto na súde vedel čítať ústavu.