Veľa rozostavaných diaľnic dvíha ich cenu

Rýchla výstavba diaľnic má aj svoju tienistú stránku. V budúcom roku bude vo výstavbe viac ako 130 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Vyťaženosť kapacít stavebných firiem však môže viesť k zvyšovaniu stavebných nákladov.

Ak bude trend zvyšujúcej sa výstavby pokračovať, stavebné spoločnosti môžu naraziť na hranice personálnych a technických kapacít. Nákup nových strojov sa môže prejaviť na cenách diaľnic.

V tomto roku je po celom Slovensku rozostavaných 77,2 kilometra diaľnic a rýchlostných ciest. V súčasnosti sa stavia na ôsmich úsekoch. V tomto roku však ešte diaľničiari plánujú rozbehnúť výstavbu na úsekoch D1 Prešov, západ – Prešov, juh a D1 Budimír – Bidovce. Tie pridajú do počtu rozostavaných úsekov ďalších 22,3 kilometra.

Na nové cesty pôjdu stámilióny eur

V súčasnosti ešte stavebné firmy zdražovanie stavebných prác neplánujú. „Pre stavebný trh na Slovensku, vrátane motoristickej verejnosti, je prípadný vyšší stupeň rozostavanosti stavieb (diaľnic a pod.), a teda dostatočný počet zákaziek, ich realizácia a dokončenie, samozrejme, pozitívny. Každá stavebná spoločnosť, ktorá má záujem o realizáciu stavebných zákaziek alebo ktorá už zákazky realizuje, spoločnosť Doprastav nevynímajúc, musí byť na takéto situácie po každej stránke pripravená,“ povedal Ján Brodenec, hovorca a odborný asistent generálneho riaditeľa spoločnosti Doprastav.

Finančný analytik však rast cien stavebných prác nevylučuje. „Rast ceny práce stavebných firiem je vzhľadom na súčasný ekonomický rozmach veľmi pravdepodobný. Na druhej strane je nutné uviesť, že ceny stavebného materiálu stagnujú. Cenu stavebných výkonov teda budú tlačiť nahor skôr mzdy staviteľov,“ povedal Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord. Podľa Štatistického úradu bola priemerná mzda v stavebníctve v prvom kvartáli roka 2016 na úrovni 609 eur. Za celý minulý rok dosiahla priemernú výšku 632 eur.

V tomto roku dôjde k ukončeniu výstavby na štyroch úsekoch s celkovou dĺžkou 32,9 kilometra. Na konci roka tak môže prebiehať výstavba na 66,6 kilometra. Všetky v súčasnosti rozostavané úseky sú financované z eurofondov. Aktuálne prebieha čerpanie peňazí z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020. Samotný štátny rozpočet na rok 2016 počíta s výdavkami na dopravu vo výške 2,04 miliardy eur, pričom na diaľnice a rýchlostné cesty ide 141,1 milióna eur.

V budúcom roku sa však počet rozostavaných úsekov výrazne zvýši. Na jar v roku 2017 sa naplno rozbehne výstavba bratislavského nultého obchvatu s celkovou dĺžkou 59,1 kilometra. Obchvat bude tvoriť časť diaľnice D4 smerujúcej od križovatky Jarovce po bratislavskú mestskú časť Rača spolu s rýchlostnou cestou R7 v úseku Bratislava, Prievoz – Holice. Nový diaľničný obchvat hlavného mesta vznikne zo súkromného kapitálu formou PPP projektu.

Stavebná spoločnosť Váhostav vidí v budúcom roku možnosť plného vyčerpania kapacít stavebných firiem. „Momentálna rozostavanosť veľkých stavieb nie je veľká. Dá sa však očakávať, že po rozbehnutí výstavby troch diaľničných úsekov, ako aj modernizácie železnice pri Žiline a naštartovaní budovania tzv. bratislavského obchvatu budú stavebné firmy na Slovensku využívať svoje výrobné kapacity naplno,“ uvádza hovorca spoločnosti Tomáš Halán.

Problémom by podľa jeho slov nemalo byť vyťaženie stavebných strojov, ktoré firmy na jednotlivých stavbách používajú. „Váhostav využíva pri realizácii svojich stavieb vlastné mechanizmy a stroje a snaží sa ich využitie maximalizovať. To znamená, že sa dôsledne pripravuje plán využívania strojov jednotlivými divíziami a strediskami. V prípade, že by bolo nutné využiť mechanizmus, ktorý Váhostav momentálne nemá voľne k dispozícii, firma spolupracuje s externými dodávateľmi takýchto strojov,“ dodáva Halán.

V budúcom roku sa práce navyše začnú na úseku D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec s dĺžkou 5,7 kilometra. V priebehu budúceho roka tak úroveň rozostavaných úsekov môže dosiahnuť 131,4 kilometra. Viac ako polovica z nich bude aj naďalej financovaná z eurofondov. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2017 však v budúcom roku počíta s menšími investíciami do diaľnic a rýchlostných ciest. Mimo spolufinancovania výstavby z európskych peňazí vynaloží na štvorprúdovky ministerstvo dopravy 93,1 milióna eur.

V súčasnosti je rozostavanosť diaľničných úsekov pomerne vysoká. V roku 2010 bolo vo výstavbe necelých 85 kilometrov, v čase vypuknutia finančnej krízy štát budoval 73,1 kilometra štvorprúdoviek. V roku 2011 sa dosahy finančného oslabenia naplno prejavili na výstavbe moderných cestných komunikácií. Vo výstavbe bolo len 66 kilometrov.

Zvýšiť počet rozostavaných úsekov po kríze pomohli okrem iného aj znížené ceny stavebných prác. V súčasnosti môže byť situácia presne opačná. Ak dôjde k rozbehu výstavby ďalších úsekov, cena stavebných prác pôjde smerom nahor.

„Výstavbe pomohlo predovšetkým výrazné zlepšenie ekonomického vývoja a jednoduchý prístup k úverom. Priaznivé bolo i zrýchlenie procesov pri čerpaní európskych fondov. Samozrejme, nízka cena stavebných prác bola pre rast objednávok priaznivá, pretože ceny projektov boli relatívne nízke,“ hovorí Tomčiak. Zároveň dodáva, že nízka cena stavebných prác odrádza stavebné firmy od zavádzania inovatívnych technológií. Staršie stavebné metódy sa následne môžu prejaviť na kvalite samotnej stavby.