Venčoviská a výbehy pre psov - nezmysel alebo nie?

Na jednom z minulých zasadnutí výboru v našej mestskej časti sme sa zaoberali otázkou z radnice, kde by sme si v našej mestskej časti želali umiestniť tzv. venčoviská pre voľný výbeh psov.

Ani jednu z navrhovaných lokalit, ktoré vytypovala radnica na mestských pozemkoch, sme nepovažovali za vhodné. Jedna bola na trávniku pri hlavnej križovatke Obrancov mieru - Levočská, kadiaľ si skracujeme cestu od Centrálu ku Kauflandu. Druhá za garážami pri tenisových kurtoch pri Toryse.

Rád si vypočujem váš názor k tejto téme. Najprv načrtnem názory, ktoré v tejto súvislosti počúvam, rád sa s vašimi názormi zoznámim v diskusii.

Zámer radnice vybudovať tzv. výbehy sa pravidelne objavuje vždy, keď sa zhorší spolunažívanie medzi majiteľmi psov a tými, ktorí psov nemajú. Hovoríme o sídliskách. V častiach mesta s rodinými domami sú so psami menšie problémy, psi sa spravidla zdržiavajú na pozemku svojho majiteľa a vedia, kde je ich miesto.

Podráždenie vzniká najmä okolo psích výkalov, ktoré môžu človeka nepríjemne prekvapiť, keď vojde do trávy. Zlý pocit niekede vyvoláva pohyt psov v blízkosti detských pieskovísk.

Majitelia psov argumentujú, že so psami nemaju kam ísť, tak im idú dopriať pohyb kdekoľvek na voľnú plochu.

Keďže v tom nie je žiadny poriadok, psíčkari môžu chodiť kdekoľvek, aj keď by asi radi išli na také miesta, kde je pohyb psov tolerovný.

Zhrniem: Nepovažujem za najlepšie riešenie ťahať ploty po trávnikoch a dúfať, že psy budú iba tam. Nevidel som mesto, kde by to tak jednoducho fungovalo. Naviac, ploty na trávniku sú neestetické, komplikuje sa údržba a hlavne, stojí to dosť veľa peňazí.

Pomerne finančne nenáročné opatrenie, ktoré môže pomôcť k usporiadaniu a zlepšeniu vzťahov medzi psíčkarmi a ostatnými, som zdokumentoval v Ružomberku.

V Ružomberku je relatívne hustá sieť plôch v dostatočne blízkej dochádzkovej vzdialenosti od bytoviek, ktoré sú označné ako plochy pre voľný výbeh psov. Mal som súčasne dojem, že sú to plochy zámerne vyberané tak, aby konflikty s nepsíčkarmi nevznikali, lebo sú jednak oddelené nejakou prirodzenou bariérou od sídliska (to šetrí náklady na nezmyselné oplocovanie) a obyvatelia práve tam bežne nemajú dôvod veľmi chodiť. Ale môžu, keďže plochy sú zároveň prehľadné a z ďaleka vidieť, či tam nejakí psi práve sú.

Prínos ružomberského riešenia spočíva v regulácii a vo vytvorení vedomia, že majitelia psov vedia, na ktorých plochách je ich prítomnosť so psami tolerovaná a podporovaná. Ostatní vidia, ktoré to sú plochy a môžu svoj pohyb po meste tomu prispôsobiť.

Ale to, čo píšem, je len pohľad človeka z vonku. Váš názor privítam v diskusii.

Ako sme na tom u nás?

S poľutovaním musím konštatovať, že na radnici sa zatiaľ nepohli v riešení mnohých oblastí života v meste (psíčkari, parkovanie na sídliskách atď.), pričom je tam množstvo úradníkov, ktorí nás ročne stoja nemálo peňazí z rozpočtu a vymýšľanie a prípravu optimálnych riešení majú tak povediac v náplni práce.

Z vedenia radnice totiž chyba snaha vyvolať transparentnú diskusiu s obyvateľmi mesta o návrhoch riešení rôznych problémov, ktoré v meste máme.

Vždy, keď chýba diskusia a navrhované riešenia nie sú vopred vysvetlené, šanca na ich prijatie Prešovčanmi sa blíži k nule.

Spätná väzba tak neexistuje. Na nezmysly, ktoré z radnice nevidieť, nikto neupozorní. Nevyužije sa ani potenciál, že s rozumnými riešenia neraz "zadarmo" prídu obyvatelia, ktorých sa problém týka.

Následne chýba odvaha urobiť potrebné rozhodnutia kvôli obave, že nebudú ostatnými prijaté. Dôsledok? Mesto prešľapuje.

Postupne sa tu snažím prinášať inšpirácie z iných miest, kde na mnohé neduhy už našli liek. Snažím sa ich presadzovať aj v orgánoch mesta, postupne presviedčať ostatných a pýtať sa viacerých na názor. Napríklad aj touto cestou.