Verejné obstarávanie, či nekonečný príbeh?

Posledné desaťročia nám neraz padla sánka, keď občas na verejnosť prenikli informácie o tom, ako prebiehajú verejné súťaže na dodávateľov stavieb.

Skúsenosti sú také, že často išlo o korupciu, podhodnotené cenové ponuky a z nich vyplynuli buď nepredvídané výdavky, ktoré musel zadávateľ doplatiť, alebo sa dielo nedokončilo.

Tu kdesi je základ toho, prečo sa stavby vlečú slimačím tempom, alebo dokonca stoja, alebo sa náklady vyšplhajú do podivných čísel.

Pravidlá sa síce za každej novej vlády obmieňali, ale vždy sa našli chytráci, ktorí sa veľmi rýchlo naučili, ako ich obísť v domnienke, že keď ide o štátne peniaze alebo kasu samosprávy, tak ju treba „očesať“ a z balíka čosi uliať aj do vrecka firmy či jednotlivcov.

Kdesi tam je kameň úrazu aj pri stavbe kruhovej objazdu pri prešovskom ZVL.

Verejná súťaž bola taká transparentná a tak veľmi rozhodovala najnižšia cenová ponuka, že výsledok je zastavená stavba.

Zmluvy sú jedna vec a realita druhá. Napriek sľubom sa zatiaľ nenašiel odvážlivec, čo by ju chcel dokončiť a prevziať zodpovednosť.

Na takej súťaži možno stojí aj stavba novej zimnej športovej haly. Ukázalo sa, že ani elektronický systém nemusí byť vždy záruka transparentnosti a bezpečnosti, lebo za všetkým sú ľudia. Rôzni.

To len my, daňoví poplatníci, stále veríme tomu, že za naše poctivo zarobené peniaze odvedené štátu sa dočkáme lepších ciest, kvalitnejšieho života a iných štandardov.