Vláda nechce so zákonom čakať pol roka

Bratislava -  Nový cestný zákon, ktorý v utorok poslanci nedokázali presadiť po prezidentovom vete, bude môcť možno Národná rada znovu schvaľovať aj skôr ako po uplynutí obvyklého polročného moratória.

Skoršie opätovné schvaľovanie návrhov na rozsiahle zmeny dopravných predpisov umožňuje podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka dávnejšie rozhodnutie Ústavnoprávneho výboru parlamentu.

O návrhu cestného zákona v utorok hlasovali poslanci po tom, čo im ho s pripomienkami vrátil prezident Ivan Gašparovič. Na prelomenie prezidentovho veta však chýbalo šesť hlasov.

Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar si však myslí, že parlament sa môže vrátiť k schvaľovaniu nového cestného zákona až o pol roka. Tvrdenia, že na prezidentom vrátené zákony sa nevzťahuje šesťmesačná lehota, keď nemožno do parlamentu podať neschválený návrh zákona, považuje za účelové. „V každom prípade, pokiaľ zákon nenadobudne platnosť a účinnosť, tak je stále len návrhom. Podľa môjho právneho názoru by malo ísť o šesť mesiacov,“ povedal dnes novinárom Mečiar. Ak by minister vnútra Robert Kaliňák prišiel s čiastkovými novelami, je pripravený ich podporiť.

V bežnom prípade ak poslanci neschvália zákon, môžu o ňom podľa zákona o rokovacom poriadku hlasovať najskôr o pol roka. To však podľa parlamentného výboru neplatí, ak ide o zákon vrátený prezidentom.

"Predpokladám, že na najbližšej vláde by sme ho (cestný zákon) mohli schvaľovať," povedal po rokovaní vlády Kaliňák. Jeho hovorca Erik Tomáš ešte po utorkovom neúspešnom hlasovaní povedal, že zákon by sa do parlamentu mohol teoreticky znova dostať už na októbrovej schôdzi a mohol by začať platiť od nového roka.

Obídenie polročného moratória sa podľa Kaliňáka už v minulosti využilo na základe stanoviska Ústavnoprávneho výboru z roku 2002, teda v minulom volebnom období, v prípade zákona o súdnej rade.

Názor, že o cestnom zákone možno v parlamente rokovať, v utorok spochybňoval prezidentov hovorca Marek Trubač. Podrobnejšie stanovisko prezidentskej kancelárie sa zatiaľ ČTK zistiť nepodarilo.

Návrh cestného zákona počítal od 1. októbra so znížením maximálnej povolenej rýchlosti v obciach na päťdesiatku či zvýšením pokút za najvážnejšie dopravné priestupky.

Hlasovanie o cestnom zákone v utorok vzbudilo špekulácie, že za ním stojí ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara. Hlasovaniu o zákone totiž predchádzali Mečiarove výčitky koaličným partnerom, že v parlamente nepodporili jeho iný zámer. K schváleniu cestného zákona chýbalo spomedzi koaličných strán najviac hlasov práve z ĽS-HZDS. Mečiar napriek tomu tvrdil, že išlo o náhodu a nie politickú pomstu.