Vláda zabudla na jednu z priorít

Druhým pozitívnym krokom vlády je zmena postojov ku kauzám typu ropovod cez Žitný ostrov či pezinská skládka, aj keď v celom rade iných prípadov (napríklad kritické úseky diaľnic, cynizmus k národným parkom, plytvanie pôdou a pod.) na podobné vyjadrenia ešte len čakáme.

Aj keď nová vláda prijala niektoré opatrenia priateľské voči životnému prostrediu, nedá sa o nej vôbec povedať, že je zelená.

Opäť budeme mať ministerstvo životného prostredia, ktoré nezmyselne a bez akejkoľvek diskusie zrušila predchádzajúca vláda. To je po vymenovaní (externého) poradcu, ktorý má radiť premiérke v environmentálnych otázkach a avizovanom vytvorení postu splnomocnenca vlády pre integrovaný manažment povodí ďalší kladný bod na poli inštitucionálneho posilnenia starostlivosti o životné prostredie.

Možno sa sporiť o tom, či je dôležitejšia rýchlosť znovuzrodenia úradu, alebo by sme mesiac-dva ešte vydržali, ak by sa tento čas venoval vecnej diskusii o optimálnej podobe ministerstva a jeho kompetencií (čo bránilo vrátiť pod jeho krídla napríklad územné plánovanie a konečne tam previesť aj správu národných parkov či odbremeniť ho od niektorých hospodárskych činností?).

Otázne je aj to, či by príslušná strana v ušetrenom čase našla konečne kompetentného kandidáta na post ministra. Takého, ktorý by spĺňal nielen stranícko-politické a národnostné, ale aj odborné a ďalšie predpoklady, uvedené vo výzve „za normálneho ministra".

Plusy a mínusy

Druhým pozitívnym krokom vlády je zmena postojov ku kauzám typu ropovod cez Žitný ostrov či pezinská skládka, aj keď v celom rade iných prípadov (napríklad kritické úseky diaľnic, cynizmus k národným parkom, plytvanie pôdou a pod.) na podobné vyjadrenia ešte len čakáme. Prínosom by mali byť aj sľubované systémové kroky vo sfére obmedzovania korupcie, zvyšovania transparentnosti i celkovej kvality života.

Treba však otvorene povedať, že napriek vyššie spomenutým pozitívam, životné prostredie medzi priority novej vlády zjavne nepatrí. Ako jediný z „pilierov" udržateľného rozvoja sa neobjavilo medzi jej top prioritami, nerezonuje v politických diskusiách a čo sa týka rozsahu i obsahu patrí environmentálna kapitola programového vyhlásenia vlády k tomu najslabšiemu v celej ponovembrovej histórii podobných dokumentov.

Vinou minulej vládnej koalície bolo životné prostredie v čase prípravy a schvaľovania programového vyhlásenia bezprizorné a nemalo vo vláde „svojho" ministra. Gestoroval ho hospodársky rezort a ten si dal záležať na tom, aby sa do programu vlády nedostalo nič, čo by bolo v rozpore s jeho záujmami.

Keďže podobne sa zrejme správali aj ostatní členovia vlády, je malým zázrakom, že v kapitole Životné prostredie napokon predsa len zostalo aj niečo viac, ako len nadpis.

Doprava je ticho

Treba povedať aj to, že zmienku o životnom prostredí nájdeme aj v niektorých iných kapitolách programového vyhlásenia (pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka, energetika, cestovný ruch, zahraničná politika...), takmer úplne však absentuje v kapitole Doprava, čiže v rezorte, ktorý bude mať na životné prostredie v najbližších rokoch mimoriadny vplyv.

Vo viacerých kapitolách sa navyše objavujú zámery priamo či nepriamo ohrozujúce životné prostredie. Po mnohých rokoch vymizol z vyhlásenia nielen pojem krajina, ale chýba tam aj záväzok aktualizovať štátnu environmentálnu politiku, sfunkčniť proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, či fungovanie Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, chápať životné prostredie prierezovo s dosahom na všetky rezorty, alebo napraviť krivdy v personálnej oblasti.

Na druhej strane sa do textu kapitoly zmestilo niekoľko kontroverzných tvrdení, napríklad na tému rozvoja turizmu v chránených územiach.

Je jasné, že akokoľvek napísaný program je len kusom papiera, ak sa neplní, či dokonca, ak sa koná v rozpore s ním, čo bol prípad uplynulých štyroch rokov. To však neospravedlňuje absenciu adekvátneho záujmu o životné prostredie a podcenenie katastrofálneho stavu, do akého sa starostlivosť oň dostala.

Vláda, ktorá nepovažuje zlepšenie životného prostredia vo svojej krajine i vo svete za prioritu, je v Európe 21. storočia anachronizmom a ťažko je jej uveriť, že to myslí vážne so zvyšovaním kvality nášho života.

Podstatné sú však konkrétne činy, takže múdrejší budeme už o niekoľko týždňov.

(Autor je geograf a environmentalista)