Výrubom proti povodniam? Ochranári kritizujú praktiky vodohospodárov

Miestni aktivisti a ochranári nesúhlasia s kobercovým výrubom stoviek stromov pri vodnom toku Domanižanka. Vodohospodári aj tak začali s vyvlastňovaním pozemkov. Na protipovodňové úpravy chcú čerpať takmer 3,6 milióna eur z eurofondov.

Protipovodňová úprava vodného toku Domanižanka v rozrastajúcej sa obci Prečín pri Považskej Bystrici zamestnáva úrady, ochranárov aj aktivistov už viac ako rok.

Vodohospodári chcú kvôli nej vyrúbať stovky stromov a krov a brehy vysypať lomovým kameňom.

Na jednej strane sú peniaze z eurofondov, ktoré chce Slovenský vodohospodársky podnik vyčerpať na protipovodňové opatrenia, na druhej strane je necitlivý zákrok voči prírode, ktorý vyhubí vzácne netopiere a ďalšie živočíchy, ktoré doteraz žili v brehových porastoch.

Okresný úrad pochybil

Zhruba takto pred rokom sa Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) chystal vyrúbať 496 stromov a 440 metrov štvorcových krov na ľavom aj pravom brehu vodného toku Domanižanka.

Úradníci z Okresného úradu v Považskej Bystrici štátnemu podniku povolenie udelili. A hoci orgán ochrany prírody (obec Prečín) súhlasil len s výrubom v koryte toku, úrad sám od seba rozšíril toto povolenie aj na pobrežné a záplavové územia. Padnúť teda mali aj stromy, ktoré v prietoku nebránili, ale naopak, breh stabilizovali.

Postup SVP vtedy napadla ochranárka a aktivistka Martina Paulíková z Iniciatívy Za živé rieky na Okresnom úrade v Trenčíne, ktorý jej dal za pravdu.

„Úrad dospel k záveru, že pôvodné rozhodnutie Okresného úradu v Považskej Bystrici bolo v rozpore s vodným zákonom aj zákonom o ochrane prírody a krajiny. Rozhodnutie prvostupňového úradu preto zrušil,“ komentuje Paulíková, ktorá spolupracuje aj so Svetovým fondom na ochranu prírody (WWF Slovensko).

Kým žiadateľ, teda SVP, neodstráni vytknuté nedostatky, konanie je prerušené. Stromy na výrub sa tak budú určovať ešte raz a citlivejšie voči prírode.

Nezastavili sa

Vodohospodári sa však nenechali odradiť. Medzičasom stihli požiadať o vyvlastňovanie pozemkov v Prečíne, ktoré sa začalo ešte koncom minulého roka.

„SVP, š.p., OZ Piešťany na verejnoprospešnú stavbu podal návrh na vyvlastnenie, nakoľko vyvlastňovací proces trvá dlhšie obdobie,“ reagujú vodohospodári v stanovisku pre Aktuality.sk.

Proti sú ochranári, ktorí tvrdia, že štátny podnik mal počkať na výnimku z ministerstva životného prostredia. Práve v úseku, kde sa má hrádza stavať, žijú chránené živočíchy.

„Úradom sme poskytli informácie o výskyte chránených druhov živočíchov - napríklad 10 druhov netopierov - v brehových porastoch predmetného úseku Domanižanky, čím sa stalo, že Ministerstvo životného prostredia musí rozhodnúť, či v takom prípade udelí výnimku a umožní zásah do brehových porastov alebo nie. Kým ministerstvo nerozhodne, dovtedy zrejme neprebehne ani nové vyznačovanie stromov,“ myslí si Peter Pajger z CHKO Strážovské vrchy.

Zaplatia to eurofondy

Vodohospodári plánujú úpravu Domanižanky v Prečíne hradiť z eurofondov, pričom celková suma na viaceré opatrenia má byť 3 565 000 eur.

Opatrenia zahŕňajú obojstrannú úpravu toku Domanižanka (v rkm 6,108 – rkm 7,122) a úpravu Líščieho potoka, ľavostranného prítoku Domanižanky (v rkm 7,500). Okrem toho z týchto peňazí zafinancujú aj odstránenie nánosov a drevín na vodnom toku Domanižanka v rkm 7,800 – rkm 8,500. V sume sú zahrnuté aj výdavky na prípravu, prevádzku, údržbu a opravy počas celého predpokladaného obdobia životnosti spomínaných opatrení na ochranu pred povodňami.

„Plánované stavebné náklady na realizáciu opatrenia Prečín – úprava Domanižanky predstavujú v súčasnosti 615 000 eur a odhadované stavebné náklady na realizáciu opatrenia Prečín – úprava Líščieho potoka (podľa Podnikového rozvojového programu investícií na roky 2020 – 2025), ktoré by mali byť realizované v nasledujúcom období sú 636 000 eur,“ uvádza v stanovisku SVP.

MŽP: O výnimku nepožiadali

Postup vodohospodárov tak vyvoláva otázniky. „Očakával by som, že až keď budú jasné tieto nerozhodnuté záležitosti, ujasní sa aj to, či vyvlastňovanie má vôbec zmysel. Či SVP už vopred vie, ako ministerstvo rozhodne?,“ čuduje sa Pajger.

Ministerstvo nechcelo komentovať praktiky svojho podriadeného štátneho podniku, vo veci ešte nerozhodlo. Doposiaľ nezaevidovalo ani žiadosť vodohospodárov o takúto výnimku.

Podľa hovorcu rezortu Tomáša Ferenčáka v súčasnosti nemajú na ministerstve ani spisový materiál k danej stavbe, takže sa nevedia vyjadriť ani k tomu, či je povolenie výnimky opodstatnené alebo nie. Ako v tejto veci ministerstvo rozhodne, si nedovolil prejudikovať.

Pokračujú aj bez výnimky

Vodohospodárom sa ani napriek týmto faktom vyvlastňovanie pozemkov nezdá predčasné. Argumentujú tým, že ide o verejnoprospešnú stavbu, pričom ochrana územia a obyvateľov pred povodňami je pre nich prvoradá.

Odvolávajú sa pritom na Plán manažmentu povodňového rizika, ktorý stanovuje Smernica EÚ a na ktorý nadväzuje Vodný plán Slovenska.

Prečo doposiaľ nepožiadali ministerstvo o udelenie výnimky, ktoré musia dokladovať aj okresnému úradu v prerušenom konaní, nereagovali. Neodpovedali ani na otázku, prečo vo veci konajú ďalšie kroky, ak ešte ministerstvo nerozhodlo či výnimku vôbec povolí.

O záchrane živočíchov z brehových porastov majú svoju predstavu. U Štátnej ochrany prírody (CHKO Strážovské vrchy) si plánujú objednať vypracovanie návrhu záchrany identifikovaných vzácnych druhov v danej lokalite tak, aby bola možná realizácia pravostrannej úpravy vodného toku a iba miernej časti ľavej strany.

O súhlas s realizáciou stavby chcú svoju nadriadenú inštitúciu – ministerstvo životného prostredia požiadať až po získaní týchto podkladov.

To, že vodohospodári začali s vyvlastňovaním aj bez všetkých povolení, si nevie vysvetliť ani starosta obce Prečín Anton Lagíň. Protipovodňové opatrenia však podľa neho nie sú šité horúcou ihlou a sú potrebné, pretože zaplavovanie pivníc okolitých domov sa opakuje.

Zdôrazňuje však, že v lokalite nie je plánovaná výstavba nových domov, nepočíta s ňou ani územný plán obce.

Čudný postup pracovníčky SVP

S kobercovým výrubom stromov na oboch brehoch Domanižanky nesúhlasili ani štátni ochranári v Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy, ktorí pripravovali pre okresný úrad odborné stanovisko.

Súhlasili s výrubom vybraných drevín iba na pravom brehu toku. Pri označovaní stromov na výrub v teréne však zistili, že vodohospodári sa nedržia ich odporúčania. Pracovníčka SVP vtedy nástojila na tom, že výrub je nevyhnutný aj na ľavej strane brehu.

„Vnímam to ako podvod voči CHKO Strážovské vrchy alebo nekompetentnosť zo strany SVP, pretože dlhý čas hovorili niečo iné, ako potom chceli v teréne s brehovými porastmi vykonať,“ povedal nám na obhliadke miesta Peter Pajger z CHKO Strážovské vrchy ešte v máji 2019.

Vodohospodári považujú vyjadrenie ochranárov za zavádzajúce a klamlivé. S vyznačením stromov postupovali podľa projektu, ktorý pripomienkovali aj ochranári. Podľa nich sa nevyznačilo nič navyše.

SVP: Stromy bránia prietoku

Vodohospodári ospravedlňujú výrub tým, že stromy, ktoré sa nachádzajú v koryte rieky, predstavujú prekážku v toku a zvyšujú riziko pri zvýšených hladinách riek.

„Stáva sa, že sa korytá riek časom zanesú a vyrastú tam stromy, na ktoré si obyvatelia zvyknú, keďže tvoria dlhodobo súčasť prostredia a aktivisti tak pri ich odstraňovaní protestujú, no stále tu platí zákon o ochrane pred povodňami,“ tvrdí hovorca SVP Marián Bocák.

To však nie je tento prípad. Keď sme sa boli osobne pozrieť pri Domanižanke v máji 2019, štátni ochranári nám ukázali, že väčšina vyznačených stromov určených na výrub rástla v hornej časti koryta, kde netvoria povodňové riziko, ale spevňujú breh a chránia ho pred eróziou. „SVP ich chce rúbať hlavne kvôli úprave toku, aby sa do koryta vošli stroje a naprojektované záležitosti,“ uvádza Pajger.

Dnes si štátni ochranári stoja za slovom a tvrdia, že berú späť súhlas s napriamovaním toku. „Požiadavky zo strany SVP smerujú k degradácii vodného toku a k takmer úplnému odstráneniu brehových porastov,“ tvrdí Pajger.

Lomový kameň namiesto stromov

Podľa ochranárov je v praxi bežné, že vodohospodári breh zastabilizujú lomovým kameňom.

„Tým, že protipovodňová ochrana podľa podmienok čerpania eurofondov musí byť navrhnutá na Q100 je potrebné návodnú pätku stabilizovať lomovým kameňom, aby navrhnutá ochranná hrádza nebola veľkými rýchlosťami podmývaná. Na ľavej strane je navrhnutá ochrana iba lokálne tam, kde dochádza k erózii ľavého brehu,“ vysvetľuje hovorca SVP Marián Bocák.

Ako ďalej uvádza, pri regulácii vodných tokov uprednostňujú prírode blízke opatrenia, no tu im to situácia nedovoľuje. Hranice domov či pozemkov často kolidujú s pobrežnou čiarou toku a tak vybudovať zemnú sypanú hrádzu nie je možné.

Volia jednoduchšie riešenie

Odborníci sa však zhodujú, že breh najlepšie stabilizujú práve brehové porasty.

„Lomový kameň nie je vhodným opatrením na stabilizáciu – na to najlepšie slúžia dobre udržiavané brehové porasty, prípadne rozmanité vegetačné opatrenia, ktoré však SVP z neznámych dôvodov nepoužíva. Zrejme preto, že použitie kameňa je jednoduchším z hľadiska dimenzovania, aj realizácie a technicky „čistejším“ opatrením,“ reaguje inžinier Andrej Škrinár z Katedry vodného hospodárstva krajiny na STU, ktorý sa odborne venuje práve úprave a revitalizácii vodných tokov.

Všetky potrebné opatrenia sa podľa neho už dajú dnes realizovať iba prírode blízkym spôsobom.

„Takéto úpravy používajú namiesto betónových a kamenných opevnení vegetačné, či polovegetačné opevnenie brehov a svahov korýt, citlivejšie vinutie trasy toku, asymetrický tvar priečneho profilu a nevytvárajú homogénne prostredie v rieke ako spomínaný „bežný“ spôsob z minulého storočia,“ vysvetlil Škrinár.

Zároveň však dodáva, že viaceré časti projektu úpravy Domanižanky sú v súlade s týmito prírodnými podmienkami.

Štátni ochranári už s výrubom nesúhlasia

Osud stromov na brehoch Domanižanky tak ešte nie je spečatený. Rozhodnutie padne na spoločnom stretnutí vodohospodárov, ochranárov, úradníka z Okresného úradu v Trenčíne ako aj projektanta stavby.

Štátni ochranári však už s úpravou brehov Domanižanky nesúhlasia ani na ľavej ani na pravej strane. Navrhujú ekologické riešenie a to také, že tok sa nebude napriamovať, ani rozširovať či rúbať brehové porasty. Protipovodňové opatrenia sa dajú podľa nich urobiť ochrannou hrádzou alebo dvomi ochrannými hrádzami v takej vzdialenosti od toku, aby nebolo potrebné zasahovať do brehových porastov.

Na ochranu Domanižanky plánuje urobiť ďalšie kroky aj WWF Slovensko.

Podrobne monitorujeme:

Čo je to vyvlastnenie

Občianska iniciatíva Za spravodlivé vyvlastňovanie

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Zmena cestného zákona môže pomôcť vyvlastniť pozemky pod diaľnicami

MDV podotýka, že v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje pri líniových stavbách oznamovať...

Viceprimátorka Štasselová: Holý počíta s vyvlastňovaním pre nájomné byty

Prostriedky chceme čerpať zo Štátneho fondu rozvoja bývania a spolupracovať s finančnými partnermi...

Gyimesi: Benešove dekréty sú stále živé. Dochádza ku konfiškácii na základe národnosti

Poslanec za hnutie OĽaNO tejto súvislosti priblížil dva čerstvé prípady.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Premiér Matovič chce od základu zmeniť stavebné konanie

Predstava predsedu vlády je vložiť veľkú právomoc do rúk projektantov. Tí majú mať v rukách...

Otrasy z cesty sa prenášajú na môj dom. Ktorý úrad má povinosť nariadiť nápravu?

Pri našom dome vedie cesta 1. triedy. V poslednej dobe sa stav komunikácie zhoršil natoľko, že pri...

Čo je to jednoduchá stavba podľa stavebného zákona?

Stavebný zákon definuje takzvané "jednoduché stavby". Pozor, pod pojmom "drobné stavby" rozumie...

Čo je to drobná stavba podľa stavebného zákona?

Prečo rozlišovať, čo je a čo nie je drobná stavba? Pretože na drobné stavby nie je potrebné...

Sused chce postaviť dom 1 meter od môjho pozemku. Čo sa dá robiť?

Pokiaľ Váš sused ešte nemá vydané územné rozhodnutie resp. stavebné povolenie, uplatnite aktívne...

O verejnom záujme sa rozhoduje v správnom konaní, upozorňuje ministerstvo dopravy

Poslanci za SaS navrhli zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.