Výsadba zeleniny v tzv. tratiach

Vysievate alebo sadíte zeleninu náhodne, alebo ju starostlivo rozdeľujete do troch tratí? Správnou stratégiou výsadby zeleniny si zvýšite výnosy, a lepšie zúžitkujete hnojenie. Ako na to?

Zeleninu možno rozdeliť skupín z rôznych hľadísk. Jedným z nich je rozdelenie do tzv. tratí podľa toho, aké majú jednotlivé druhy zeleniny nároky na živiny. V tomto systéme sa rok po roku najprv vysadí zelenina prvej trate, po ktorej nasleduje zelenina druhej a napokon tretej trate. Tak trocha výnimkou je trváca viacročná zelenina.

Prvý rok – zelenina v prvej trati

V tejto skupine sadíme hlúboviny (kapusta, kaleráb, karfiol, kel), paradajky, papriku, uhorky, melóny, tekvice, baklažán, patizon, lahôdkovú kukuricu, zeler, skoré zemiaky, sčasti aj listovú zeleninu. Vysoké nároky týchto plodín po živinách naplníte výdatným pohnojením pôdy ešte pred výsadbou organickými hnojivami. Predovšetkým maštaľným hnojom a dobre vyzretým kompostom (cca 6 kg na m²).

Druhý rok – zelenina v druhej trati

V druhej trati sadíme mrkvu, petržlen, paštrnák, cviklu, reďkovku, repu, cibuľu, cesnak, pór, pažítku a sčasti aj kapustoviny. Ide teda najmä o rastliny vyžadujúce výživný humus, ktoré však neznášajú čerstvé hnojenie maštaľným hnojom a kompostom a teda im vyhovuje pôda organicky pohnojená v predošlom roku.

Tretí rok – zelenina v tretej trati

Sem patrí najmä fazuľa, hrach a bôb – teda rastliny, ktorým nevyhovuje priame hnojenie organickými hnojivami, ani vysoká úroveň dusíka v pôde. Sčasti možno v tretej trati pestovať aj cibuľoviny, alebo s prihnojením trochou kompostu listovú zeleninu. Strukoviny sú známe tým, že absorbujú dusík zo vzduchu a odovzdávajú ho do pôdy. Tým v podstate pripravujú pôdu opäť pre zeleninu z prvej trate.