Vyše sto majiteľov chát prišlo o pozemky pod nimi

Prešovčan František Rendoš bol legálnym vlastníkom rekreačnej chaty. Problémom sa však stal pozemok. Po čudnej reštitúcii totiž mal prejsť do majetku reštituenta. Chatu chcel pán Rendoš niekoľko rokov predať, s nevysporiadaným pozemkom však musel ísť s cenou poriadne dolu. Až na desatinu jej pôvodnej hodnoty. Navyše musí platiť aj súdne trovy. Súd totiž tvrdí, že "nebolo preukázané, že na predmetných nehnuteľnostiach sa nachádza chatová osada". Viaceré iné dokumenty však tento fakt preukazujú.

Na súde neuspel a musel predať pod cenu

Prešov - V údolí Svinky v katastri Ličartoviec (okres Prešov) sa nachádza 104 chát. Obec potvrdzuje, že ide o chatovú osadu. Aj Krajský stavebný úrad Prešov potvrdzuje, že je to chatová osada. Ešte v roku 1985 vtedajší Okresný národný výbor určil danú lokalitu za rekreačnú oblasť (teda chatovú osadu) a takto je uvedená aj v Územnom pláne obce Ličartovce (z roku 1994). Existenciu chatovej osady spochybnila jedna inštitúcia - Ministerstvo pôdohospodárstva SR. A k tomuto názoru sa priklonili aj okresný i krajský súd.

Na predaji prerobil 33-tisíc eur

Keby o chatovú osadu išlo, nemohli byť tieto pozemky zreštituované. Reštituenti by boli vyplatení, resp. by im bol ponúknutý náhradný pozemok. Pozemkový úrad však rozhodnutie o reštitúcii pozemku vydal. Prokurátor napadol protestom. Práve tomuto protestu nevyhovelo ministerstvo. Majitelia chát tak zaraz prišli o svoj majetok, ich chaty stoja na cudzom pozemku.

O tomto probléme sme v Korzári informovali ešte v roku 2005. Odvtedy sa veľa nezmenilo. "Rozsudky sú také, že som nepreukázal, že ide o chatovú osadu, tým pádom žalobu zamietli," hovorí František Rendoš, ktorý podstúpil neúspešnú súdnu tortúru.

Chatu sa snažil niekoľko rokov neúspešne predať. O nehnuteľnosť so sporným pozemkom však záujem nebol, preto musel poriadne zľaviť zo svojich požiadaviek. "Prišiel som tak o milión korún (33 194 eur). Radšej som však tú chatu predal, lebo by som prišiel ešte aj o ňu," vraví F. Rendoš, ktorý sa cíti poškodený štátom.

Majitelia nehnuteľností prišli o pozemky

V súdoch by aj pokračoval, ale už teraz musí platiť súdne trovy za to, že súd rozhodol, že pozemok pod chatou nie je jeho. Podľa súdu sa totiž chata nenachádza v chatovej osade. Z tohto rozsudku vyplýva, že o svoje pozemky takto prišli aj majitelia ďalších 103 chát!

Existenciu chatovej osady, ako sme už spomínali, pritom potvrdzujú viaceré dokumenty. Napríklad obec Ličartovce (podpísaná starostom Viliamom Jurkom) "potvrdzuje, že chatová oblasť - lokalita Svinka, v k. ú. Ličartovce, bola zriadená podľa nám dostupných materiálov v rokoch 1955-1960".

Krajský stavebný úrad Prešov tiež potvrdzuje, že "rekreačné chaty v krajine sa môžu umiestňovať iba v rekreačnej osade" a dodáva, že daná lokalita takouto osadou je.

Chopí sa kauzy generálny prokurátor?

Čo teda ďalej? Pán Rendoš sa chaty "zbavil", ale trpkosť zostáva. Ako tvrdí, prišiel nielen o peniaze, ale aj o zdravie. Problém sa dotkol aj ďalších majiteľov chát (a donedávna aj pozemkov pod nimi). Vzdávať sa však F. Rendoš ešte nechce, hoci prehral súd a jeho podnet sa zatiaľ neujal ani u ombudsmana. Exmajiteľ nehnuteľnosti uvažuje aj nad tým, že sa obráti na súd v Štrasburgu. Problémom je, že doterajšie súdne spory ho (aj finančne) vyšťavili. Právo na súkromný majetok je však garantované aj ústavou a v celej kauze je veľa otáznikov. Preto F. Rendoš dúfa, že sa kauzy chopí generálny prokurátor.

Fakty

• František Rendoš mal nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve. Stavba chaty bola povolená vtedajším ONV 22. 6. 1974. Jej legálnosť potvrdzuje aj Krajský stavebný úrad Prešov (17. 6. 2004). Pozemok pod nehnuteľnosťou F. Rendoša sa však stal súčasťou reštitúcie, o ktorej rozhodol Pozemkový úrad. Okresný prokurátor toto rozhodnutie napadol protestom. Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR tomuto protestu nevyhovelo s odôvodnením, že na danom mieste nebola zriadená chatová osada. Krajská prokuratúra neskôr označila rozhodnutie Pozemkového úradu za "nesprávne a nezákonné". Medzitým však uplynula trojročná lehota, po ktorej nebolo možné rozhodnutie zmeniť (majitelia chát však o reštitúcii neboli upovedomení, neboli ani účastníkmi konania).
• Kľúčovým v prípade rozhodovania súdu bolo teda rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva SR vo veci protestu okresného prokurátora proti rozhodnutiu Pozemkového úradu. V ňom uvádza, že v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. "nebola na vydávaných pozemkoch zriadená chatová osada, keďže táto skutočnosť bráni vydaniu pozemkov". Ďalej píše, že "majitelia chát správne neboli pojatí za účastníkov konania, pretože chatovú osadu treba považovať za nelegálnu".
• Ministerstvo sme oslovili ešte v roku 2005, keď sme sa tejto téme venovali. MP SR vo svojom stanovisku potvrdilo, že vo veci zastávali orgány prokuratúry a ministerstvo iný právny názor. MP SR nemalo povinnosť protestu vyhovieť a "prokurátor v prípade nesúhlasu so záverom ministerstva mohol využiť ďalšie právne kroky, napríklad podať nový protest".