Výstavba diaľnic cez PPP zlyháva

Minister dopravy Vážny rokuje s EIB a EBRD. Dúfa, že sa zaručia svojím menom a peniazmi za PPP projekty.

Bratislava - Situácia s výstavbou diaľnic cez projekty verejno­súkromného partnerstva (PPP) je veľmi zlá. Tvrdí to už aj minister dopravy Ľubomír Vážny.

Až dvanásť komerčných bánk obchádza víťaz tendra, francúzsko­holandské konzorcium Vinci Concessions-ABN Amro Highway, aby získal peniaze na výstavbu 50 kilometrov rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami. V tom je aj obchvat Banskej Bystrice. Snaží sa ich presvedčiť, aby mu požičali niekoľko sto miliónov eur.  A stále nemá isté, že sa mu podarí presvedčiť ich. Celý projekt by mal stáť pol druha miliardy eur.

Spoločnosť Vinci podľa Vážneho priznala, že ak sa Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) nebude podieľať na projekte, s financovaním vzniknú problémy. Francúzsku spoločnosť SME viackrát kontaktovalo s otázkou, koľko peňazí sa im už podarilo zabezpečiť. Vedenie firmy dosiaľ nereagovalo.

Podľa Vážneho sa každý z uchádzačov o PPP diaľnice „legitímne bojí, že nedosiahne finančné uzatvorenie v čase, ktorý predpokladá, a bude sa snažiť natiahnuť proces". Ak však vláda nepodpíše s víťazom koncesnú zmluvu načas, môže dôjsť k výrazným posunom v termínoch výstavby. Analytik INESS Radovan Ďurana si myslí, že ak si koncesionár nedokáže zabezpečiť zdroje, mala by sa koncesia posunúť na ďalšieho uchádzača v tendri.

75 kilometrov za 100 miliárd

Rovnaké problémy má aj prvý balík PPP projektov - výstavba 75 kilometrov diaľnice D1 v piatich úsekoch. Minister Vážny včera oficiálne oznámil víťaza tendra, ktorým sa stalo konzorcium Bouygues Travaux Publics.
Združuje aj dve slovenské firmy Doprastav a Váhostav, v ktorého predstavenstve sedí Juraj Široký, médiami označovaný za človeka blízkeho Smeru. Aj pri tomto projekte potrebujú účasť EBRD a Európskej investičnej banky (EIB). Spolu by mohli z týchto  inštitúcií získať 1,35 miliardy eur.

Víťaz podľa agentúry SITA predložil ponuku na 3,3 miliardy eur (zhruba 100 miliárd korún). Rozdiel, asi dve miliardy eur, si bude musieť konzorcium zabezpečiť opäť z komerčných bánk. Druhá vybratá ponuka francúzsko­švédskeho konzorcia Vinci Skanska  bola za 4,1 miliardy eur.

Zachránia nás Ázijci?

Presvedčiť komerčné banky, aby šli „do toho", by mala práve záruka EBRD a EIB. „Samozrejme, že nám záleží, aby do toho išli aj finančne. Zjednoduší to ostatným komerčným bankám účasť na projekte," povedal Vážny. No vyzerá to tak, že sám nie je presvedčený o úspešnosti lobingu v európskych, ale ani v komerčných bankách.

„Ak by banky váhali, je tu problém," povedal Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného.

V prípade neúspechu na slovenskom či európskom bankovom trhu nám vraj tŕň z päty môže vytrhnúť ázijský kapitál. „My sme komunikovali s arabským a čínskym kapitálom. Je tu určitá ochota zúčastniť sa na týchto projektoch," povedal Vážny. Je však pripravený loviť aj v slovenských vodách. „Ak budeme donútení, tak využijeme aj niektoré slovenské finančné kapacity. Nechcem ešte povedať, aké."

Podľa Palčáka by mohlo ísť o využitie peňazí z dôchodkových správcovských spoločností a doplnkového dôchodkového sporenia, „ktoré spravujú obrovský kapitál".

Rovnaké problémy zrejme zastihnú aj výstavbu diaľnic cez tretí balík PPP projektov. Ide o technicky najťažšie úseky D1 v okolí Žiliny v dĺžke asi 29 kilometrov. Medzi Višňovým a Dubnou Skalou má byť postavený 7,5­-kilometrový tunel.

Výzvy na predloženie ponuky by malo ministerstvo dať v marci. Víťaz by mohol byť vyhlásený v polovici leta. Ďurana odporúča vláde, keďže ide o obrovský objem peňazí, aby prehodnotila, či je nevyhnutné realizovať PPP projekty v naplánovanom rozsahu. „Nebolo by rozumnejšie zamerať sa len na tie časti diaľnic, ktoré budú skutočným prínosom?," pýta sa Ďurana.

Podľa Vážneho by v rokoch 2011 až 2012 mohla výstavba diaľnic zamestnať viac ako 30­tisíc ľudí.