Vyvlastnenie ako za socializmu?

Bývate vo vlastnom rodinnom dome, na vlastnom pozemku? Napriek tomu oň môžete prísť bez vlastného zavinenia. Štát alebo obec vám ho vezme vo verejnom záujme a pripraví vás o majetok, ktorý právoplatne vlastníte. Tak, ako sa to stalo rodine D. v Prešove.

Dnes už takmer nikto nespochybňuje význam výstavby ciest či diaľnic. Sú podmienkou rozvoja a prosperity Slovenska. Ich trasy však často pretínajú pozemky konkrétnych ľudí a v ceste im stoja aj rodinné domy. Manželia D. sa o tom mohli presvedčiť na vlastnej koži. Ich starší rodinný dom sa stal predmetom záujmu zo strany Slovenskej správy ciest, ktorá sa rozhodla viesť stavbu novej cesty aj cez pozemok tejto rodiny. Nedohodli sa však s jeho vlastníkmi, a preto došlo k problémom, ktoré ich donútili siahnuť ku krajným prostriedkom, aby dom spomínanej rodiny vyvlastnili proti ich vôli. Manželia D. by sa aj presťahovali, ale boja sa, aby neostali na ulici. „Nebránime sa tomu. Keď verejný záujem chce cestu, sme ochotní presťahovať sa. Nechcú nám však dať primeranú náhradu za náš dom, hoci im to vyplýva priamo z ústavy. Ponúkajú nám cenu podľa zastaranej vyhlášky na oceňovanie nehnuteľností, za ktorú si nekúpime ani byt, nieto ešte dom,“ hovorí pán D., ktorý sa bojí spolu s manželkou, že prídu o strechu nad hlavou.

Prídu o svoj rodinný dom?

Hrozby sa splnili. Najprv im vyvlastnili pozemok, na ktorom bývajú. Rozhodnutie je už napriek odvolaniu, ktoré podali, právoplatné. Momentálne prebieha vyvlastňovacie konanie, ktorým manželia prídu aj o rodinný dom. „Nepochybujeme o tom, ako to dopadne. O nezaujatosti a kompetentnosti štátnych úradníkov nemôže byť ani reč. Cestárov a okresný úrad riadi jedna vláda, a preto nemôžu ísť proti sebe,“ pokračuje. V snahe pomôcť rodine, ktorá sa ocitla v nezávideniahodnej pozícii, ale rovnako aj Slovenskej správe ciest (SSC) sa do veci zapojilo mesto Prešov pod vedením primátora. Mesto prišlo s viacerými ponukami. Najprv ponúkli štvorizbový byt, neskôr dva dvojizbové. Po rôznych handrkovaniach, keď sa cena a ponuky striedali, prišlo už takmer k dohode. Manželia však nepristúpili na zmluvu bezvýhradne, a z dohody tak nebolo nič. Problém bol vraj v tom, že zmluvu nepodpísal ich syn, ktorý v dome tiež býva.

„Prekvapilo nás, že sme dostali odmietavú odpoveď z tohto, podľa nás vymysleného dôvodu, pretože dom nie je napísaný na jeho meno, ale na naše,“ hovorí pani D.

S primátorom sa nedohodli

A čo na to mesto? Pre výstavbu novej cestnej komunikácie dôjde v Prešove k asanácii ôsmich rodinných domov. „Zabezpečili sme náhradné byty pre šesť rodín a v jednom prípade sa poskytlo finančné vyrovnanie z účelového fondu. Podmienky sú pre každého rovnaké. Napriek nadštandardnej ponuke, ktorú sme predložili pánovi D., sme sa s ním nedohodli na zmluve, pretože ich syn ako vlastník zmluvného vzťahu ju odmietol podpísať. Preto sme ďalej nemali čo riešiť. Naša ponuka však naďalej platí,“ tvrdí Ing. Juraj Kopčák, primátor mesta Prešov. Tak či onak, manželia D. chcú zvyšok svojho života dožiť v rodinnom dome. Naopak, cestári nezaháľajú, ale usilovne pracujú na tom, aby spomínanú cestu uviedli do prevádzky v riadnom termíne. V ceste im stojí už len dom rodiny D. „Mysleli sme, že časy socializmu, keď sa znárodňovalo vo veľkom a so smiešnou náhradou, sú už dávno preč. Opovážili sme sa vystrčiť hlavu a povedať, že nechceme ísť bývať na sídlisko. Rozhodnú o tom však za nás. Máme tu aj záhradu a ovocné stromy. V našom veku je to na nezaplatenie, keď sa človek môže poprechádzať po záhrade. Sú tu aj veľké nebytové priestory. Neviem, ako kosačku nasťahujeme do paneláku?“ rozhorčuje sa pani D.

„Argumentovali nám aj tým, že je to starý dom, ktorý nemá veľkú cenu, no pritom môže ešte slúžiť aj našim vnúčatám,“ dodáva. Predstavitelia SSC im vraj tiež uznali, že nimi ponúkaná cena je neprimeraná, no inú im vraj nemôžu poskytnúť. Ako však tvrdí Ing. Dušan Matonok, riaditeľ Slovenskej správy ciest, práve zo strany vlastníkov nehnuteľnosti nie je záujem o uzavretie kúpnej zmluvy, a preto musí príslušný úrad pokračovať vo vyvlastňovaní. „Prechod vlastníctva na štát je jednoznačne vo verejnom záujme. Technické riešenie bez odstránenia ich nehnuteľnosti nie je možné.“ Výstavba štátnej cesty je podľa rodiny srdcovou záležitosťou prešovského primátora, jeho volebného programu a tiež danej dodávateľskej firmy. Doposiaľ bol vyvlastnený majetok 20 – 30 zväčša starších ľudí.

Manželia na pranieri

Manželia D. sa však ocitli, takpovediac, na pranieri. „Vrcholom bolo to, keď nás primátor roznášal v médiách ako nejakých zločincov a nezabudol zdôrazniť naše mená. V rozhlasovom vysielaní povedal, že sme príčinou problémov a prekážkou celej výstavby. Nie je fér, keď sa človek nemôže proti takýmto útokom brániť. Čudujeme sa, že nám ešte nehádžu kamene do okien,“ hovorí pani D. „Chcú nás odtiaľto vyštvať aj násilím. My však využijeme všetky právne prostriedky, ktoré nám dáva zákon, nevynímajúc napríklad aj súd. Požiadame o výklad Ústavný súd SR, pretože v Ústave SR sa hovorí o primeranosti náhrady, ktorú nám majú dať. Nedovolíme, aby štátni úradníci obchádzali slovenské zákony,“ hovorí na záver pán D., ktorý sa svojho ťažko nadobudnutého majetku so svojou manželkou nevzdá.

Marián Harčarík, vedúci odboru životného prostredia OÚ Prešov

„Pokiaľ nedôjde k dohode o návrhu kúpnej ceny, zákon umožňuje investorovi podať návrh na vyvlastnenie. Najlepším prostriedkom by bola dohoda. Vyvlastnenie je však poslednou a legitímnou možnosťou, ktorá vyplýva zo zákona. Inštitút vyvlastnenia je v tomto prípade opodstatnený, pretože ide o verejnoprospešnú stavbu nábrežnej komunikácie. Je určená presná cena, ktorú určil súdny znalec, pán D. má však o náhrade inú, cenovo vyššiu predstavu. Čoskoro vydáme rozhodnutie, proti ktorému môže pán D. podať odvolanie na krajský úrad, ten posúdi, či sme postupovali podľa zákona, alebo nie. Nevylučujeme, že sa pán D. obráti na súd. V každom prípade finančnú kompenzáciu za dom poukážeme súdu a ten rozhodne, či sú nároky pána D. naozaj oprávnené.“

Podrobne monitorujeme:

Prešov, Nábrežná komunikácia