Vyvlastnenie vo verejnom záujme?

Vlastnícke právo sa tradične pokladá za najdôležitejšie majetkové právo. Azda žiadnemu inštitútu sa nepripisuje taká exkluzívna rola v rámci tvorby modelov majetkových vzťahov medzi ľuďmi ako vlastníctvu.

Preto neprekvapuje zaradenie vlastníckeho práva – v rámci systematického členenia práv – medzi základné práva človeka. Aj keď ochranu vlastníckeho práva v hierarchii právnych noriem zaručuje nielen Ústava SR, ale aj medzinárodné zmluvy, neznamená to jeho absolútnu nedotknuteľnosť, ani vyňatie spod dynamiky spoločenských a aj právnych vzťahov. Intenzifikácia spoločenských vzťahov je dôvodom vzniku všeobecných potrieb obyvateľstva ako napríklad výstavba infraštruktúry, ktoré si orgány verejnej moci osvojujú ako požiadavky vo verejnom záujme.

Verejným záujmom možno odôvodniť zásah do vlastníckeho práva. Nie je to však jediný dôvod, aby mohlo dôjsť k vyvlastneniu, aj keby išlo o akcie SPP a verejný záujem by mala byť nižšia cena pre spotrebiteľa.

Ústava SR vychádza zo splnenia štyroch kumulatívnych predpokladov, ktoré musia byť vždy splnené. Musí ísť o vyvlastnenie v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu.

Vyvlastnenie musí byť uskutočnené len v nevyhnutnom rozsahu. Ide o prvý predpoklad vyvlastnenia. Ak možno dosiahnuť plánovaný účel len obmedzením vlastníctva, nemožno uskutočniť vyvlastnenie. Nemôžeme akékoľvek želanie povýšiť na verejný záujem a ani ho vykladať extenzívne. V opačnom prípade takéto vyvlastnenie sa skončí pred súdmi, a to nielen našimi. Ochranu vlastníctva garantuje aj Dohovor o ochrane ľudský práv a základných slobôd.

Ochrana vlastníckeho práva štrasburským súdom

V súčasnosti disponujeme pomerne presným, štandardizovaným režimom postupu Európskeho súdu pre ľudské práva pri posudzovaní konfliktu medzi ochranou vlastníckeho práva a dôvodmi verejného záujmu smerujúcimi k jeho obmedzeniu či odňatiu. Na to, aby zásah orgánov verejnej moci do práva na ochranu majetku bol prípustný, nestačí, aby bol uskutočnený vo verejnom záujme, ale – podľa formulácií používaných Európskym súdom pre ľudské práva musí:

• byť zákonný, teda byť v súlade s vnútroštátnym právom štátu, ktorého právo musí byť dostatočne presné a predvídateľné a ani nesmie vyústiť do svojvoľných záverov,
• predstavovať „spravodlivú rovnováhu“ medzi požiadavkami verejného záujmu s imperatívmi ochrany základných práv jednotlivca,
• existovať rozumný vzťah primeranosti medzi použitými prostriedkami a vytýčeným cieľom – verejným záujmom.

Kto bude nabudúce bez zisku?

Aj keď v oblasti predaja plynu pre spotrebiteľov neexistuje konkurencia, štát má dostatočné mechanizmy regulácie zisku. Pripomínam, že okrem protimonopolnej legislatívy máme funkčný zákon o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý bol v priebehu posledných dvoch rokov opakovane novelizovaný.

Cieľom týchto noviel bolo posilnenie postavenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ten určuje alebo schvaľuje spôsob, postupy a podmienky na tvorbu cien za dodávku plynu. Predávanie plynu pre spotrebiteľov bez zisku nemôže byť vo verejnom záujme. Kde sa takýto „verejný záujem“ skončí? Kto nabudúce by musel predávať svoje výrobky a služby bez zisku? Ťažko si možno predstaviť, že by niekto investoval do oblasti, v ktorej nie je možné dosahovať zisk. Je to proti podstate podnikania.

Ústava SR v článku 20 odsek 4 nedovoľuje vyvlastnenie zo zákona, ale len vyvlastnenie na základe zákona. V čom je rozdiel? Národná rada SR nie je oprávnená priamo zákonom vyvlastniť alebo nútene obmedziť vlastnícke právo. Slovné spojenie „na základe zákona“ pri vyvlastnení znamená určenie orgánu oprávneného uskutočniť vyvlastnenie a podmienky takéhoto vyvlastnenia. Pripomínam, že v súčasnosti neexistuje právny predpis, ktorý by určoval postup pri vyvlastňovanie akcií a neexistuje ani kompetentný úrad. Doteraz sa totiž vyvlastňovali nehnuteľnosti. Tento formálny predpoklad je možné naplniť prijatím príslušného zákona.

Ústava garantuje za vyvlastnenie primeranú náhradu. Ide o poslednú podmienku vyvlastnenia, ktorá musí byť splnená. Jednou z foriem náhrady je aj peňažná náhrada. Malo by ísť o trhovú cenu v čase vyvlastnenia. Nemožno konštatovať, že investor dostane v prípade vyvlastnenia takú cenu, za akú svoj podiel pred rokmi kúpil.

Ochrana investícií

V neposlednom rade netreba zabúdať, že Slovensko má uzavretých 35 bilaterálnych dohôd o podpore a ochrane investícií. Medzi nimi aj s krajinami, odkiaľ sú investori v oblasti podnikania s plynom.

Dohody o ochrane investícií podrobne upravujú otázky priameho či nepriameho vyvlastnenia. Účelom týchto ustanovení je zamedziť takýmto konaniam. Priame vyvlastňovanie predstavuje zabavenie investorovho majetku. To skôr pripomína znárodnenie a netýka sa nášho problému. Zákaz tvorby zisku by sa mohol považovať za nepriame vyvlastňovanie. Ide o také správanie sa zo strany štátu, ktoré smeruje k zbaveniu investície jej ekonomickej hodnoty, a to v podstatnej miere. Pritom môže ísť o jediný zásah alebo o viac zásahov uskutočnených postupne či naraz. Zmluvné štáty musia totiž zaručiť investorom čitateľné a stabilné legislatívne prostredie. V prípade preukázania porušenia povinnosti spravodlivého zaobchádzania s investíciami zo strany štátu, či dokonca nepriameho vyvlastnenia, bude možné uplatniť si nárok na náhradu spôsobenej škody vo výške trhovej hodnoty zásahom štátu dotknutých aktív, ako aj náhradu za zmarený zisk.

Môže byť vyvlastnenie SPP spojené s právnymi a ekonomickými dosahmi skutočne vo verejnom záujme?