Vyvlastňovanie čaká aj na ministra Lipšica

Ústavný súd by po rokoch rozhodovania mohol zrušiť sporný zákon o diaľniciach. Smer dúfa, že to nespraví.

Bratislava - Bude môcť štát naďalej stavať diaľnice aj na pozemkoch, ktoré mu nepatria? Odpovedať mohli dať ústavní sudcovia už dnes, ale rozhodnutie zrejme oddialia. Hoci pomalé rozhodovanie súdu Daniel Lipšic z KDH doposiaľ kritizoval, tentoraz k nemu sám prispeje.

Podľa informácií SME minister vnútra, ktorý na súde zastupuje bývalú opozíciu, požiadal o odročenie. Dôvodom je dnešná Bezpečnostná rada štátu aj zasadnutie vlády. Ústavní sudcovia mu zrejme vyhovejú, takže verdikt sa verejnosť opäť nedozvie.

Čakanie na súd

• 11. decembra 2007 prijal parlament sporný zákon,
• 10. januára 2008 napadli opoziční poslanci zákon na Ústavnom súde,
• 11. novembra 2009 prijal súd podnet na ďalšie konanie; účinnosť zákona nepozastavil,
• vo februári 2010 predsedníčka súdu Ivetta Macejková povedala, že sudca spravodajca chce, aby o spornom zákone rozhodli až po voľbách,
• súčasná vláda mohla zákon po nástupe zmeniť, minister dopravy Ján Figeľ čaká na súd

Zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic napadol Lipšic pred takmer troma rokmi.

„Ak by sa uplatňoval, znamenalo by to, že súkromné vlastníctvo nie je chránené," vraví aj dnes. Bývalý šéf NDS a poslanec Smeru Igor Choma nesúhlasí. „Bola by škoda, keby Ústavný súd zákon zrušil."

„Je to veľmi dobrý zákon, ktorým sme sa riadili len v nevyhnutných prípadoch," povedal Choma.

„Nie je len o tom, ako vyvlastňovať majetky. Obsahuje aj to, že tí, ktorí chcú a rozhodnú sa rýchlo spolupracovať a podpísať zmluvu, dostanú od štátu o 20 percent viac ako hovorí súdnoznalecký odhad."

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) využila predpis najmä pri výstavbe rýchlostnej cesty R1 na úsekoch od Nitry po Tekovské Nemce. Ako povedal hovorca spoločnosti Marcel Jánošík, majetkovoprávne vyrovnanie na týchto úsekoch sa dotklo približne 6500 vlastníkov. Väčšina z nich sa so štátom dohodla. Vyvlastňovacie konanie sa začalo v dvoch prípadoch.

Zákon aj použili

Bratia Šindlerovci sú príkladom, ako štát zákon reálne využil. Štyria bratia sa s 2,2-hektárovým pozemkom delia s tromi majiteľmi, ktorí sa s NDS dohodli na odkúpení. Šindlerovci však s cenou sedem eur na štvorcový meter nesúhlasili.

Nepáči sa im ani to, že hoci im rýchlostná cesta pretne pozemok na dve polovice, náhradu by mali dostať len za 47 árov, na ktorých bude cesta. Zákon však hovorí aj o stometrovom ochrannom pásme, ktoré musí pri ceste vzniknúť.

Nesúhlasia tiež s argumentom NDS, že pozemky, ktoré im ostanú, môžu využívať tak ako doposiaľ, teda ako ornú pôdu.

„Kto chce jesť chlieb z obilia dopestovaného pri frekventovanej ceste?" pýta sa Ladislav Šindler. Pred výstavbou cesty s bratmi uvažoval aj o tom, že by na pozemkoch pestovali bioplodiny. „Len blázon by ich pestoval pri ceste, ktorú bude denne využívať priemerne 30-tisíc áut." Navyše sa cesta stane umelou prekážkou pri obrábaní pôdy.

Veria súdu

Pre stavebnú uzáveru prišli Šindlerovci aj o ďalší plán, a to preklasifikovať pozemky na stavebné. Šindler verí, že Ústavný súd zákon označí za protiústavný. Inak podľa neho štátu nič nezabráni v tom, aby prijal ďalšie zákony, na základe ktorých bude možné občanom vziať aj ďalší. „Nejaký kváziverejný záujem sa už nájde," myslí si.

V prípade, že ústavní sudcovia dnes povedia, že zákon je protiústavný, zmluvy, na základe ktorých sa ľudia vzdali majetkov, to už neovplyvní.

Kým súd nerozhodne, môže štát stavať, sudcovia totiž nevydali predbežné opatrenie. „Až do vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu platí prezumpcia ústavnosti," hovorí zástupca riaditeľa Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár.