Výzva prezidentovi na vetovanie zákona o vyvlastňovaní

Vážený pán prezident,

obraciame sa na Vás s výzvou, aby ste nepodpísali zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 22. septembra 2015.

V roku 2014 sme v rámci medzirezortného pripomienkového konania iniciovali hromadnú pripomienku verejnosti k návrhu tohto zákona, ktorú podporilo vyše 900 občanov.

Časť našich pripomienok bola síce do návrhu zákona zapracovaná, zákon však bol parlamentom schválený v znení, ku ktorému máme naďalej zásadné výhrady a upozorňujeme na to, že zákon vážnym spôsobom zasahuje do vlastníckych práv, a to aj nad rámec vymedzený ústavou.

Vyzývame Vás preto, aby ste schválený zákon vrátili parlamentu na opätovné prerokovanie a odporučili mu, aby zákon schválil s pripomienkami, ktorých obsahom bude najmä:

• vymenovanie všetkých účelov vyvlastňovania priamo v zákone o vyvlastňovaní, nielen prostredníctvom všeobecného odkazu na iné zákony,
• možnosť vyvlastňovania iba vo verejnom záujme, nie aj za účelom realizácie súkromných investícií,
• zachovanie práva na náhradný byt alebo rodinný dom pre všetkých vlastníkov vyvlastňovaných bytov a rodinných domov,
• posilnenie ochrany a procesných práv vyvlastňovaných vlastníkov nehnuteľností a ďalších osôb, ktorých práva sú vyvlastňovaním dotknuté.

Aktuálna výzva
http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=836682

Hromadná pripomienka verejnosti z roku 2014
http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=781894

Schválený zákon o vyvlastňovaní v NR SR
http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1572

Odôvodnenie navrhovaných pripomienok

Vymenovanie účelov vyvlastňovania v zákone

Žiadame, aby všetky prípustné účely vyvlastňovania boli vymenované priamo v zákone o vyvlastňovaní. Schválený zákon rieši účely vyvlastňovania len všeobecným odkazom na iné zákony. Vyvlastnenie je výnimočný a vážny zásah do ústavou chráneného vlastníckeho práva, ktoré sa podľa ústavy považuje za základné ľudské právo. V demokratickom a právnom štáte musia byť všetky zmeny legislatívy, vzťahujúce sa najmä na možnosť zasiahnuť do ústavou chránených ľudských práv, výsledkom konsenzu v transparentnom legislatívnom procese. Musí ísť o proces, ktorý je verejnosťou čo najľahšie vnímateľný, predvídateľný a kontrolovateľný. Nesmie obsahovať bariéry, ktoré verejnosti zbytočne bránia kontrolovať a ovplyvňovať legislatívne pokusy (hoci aj odôvodnené) o zásahy do vlastníckeho práva ktoréhokoľvek občana.

Možnosť zákonodarcu rozšíriť účel vyvlastnenia prakticky v ktoromkoľvek schvaľovanom zákone, by vyvolávala u verejnosti oprávnenú nedôveru a nutnosť byť na pozore pri príprave a schvaľovaní akéhokoľvek zákona, čo by bolo proti uznávaným zásadám civilizovaného, demokratického a právneho štátu.

Navrhujeme preto zachovanie princípov doterajšej právnej úpravy v rámci stavebného zákona, t. j. aby boli taxatívne vymenované všetky prípustné účely vyvlastnenia priamo v texte zákona o vyvlastnení.

Vyvlastňovanie iba vo verejnom záujme

Podľa ústavy možno vyvlastňovať iba vo verejnom záujme. Navrhujeme zrušiť zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií, ktorý umožňuje vyvlastňovať nie vo verejnom, ale v súkromnom záujme. Uskutočňovanie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa tohto zákona, uvádza medzi prípustnými účelmi vyvlastnenia aj súčasný stavebný zákon. Je však sporné, či tento účel zodpovedá podmienkam, ktoré pre vyvlastňovanie určuje ústava, ktorá v čl. 20 ods. 4 uvádza, že „vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“

Keďže ide o investície súkromného charakteru, nejde o vyvlastňovanie vo verejnom záujme. Samotnou veľkosťou investície z hľadiska množstva investovaných finančných prostriedkov alebo počtu vytvorených pracovných miest sa súkromná investícia nezmení zo súkromného záujmu na verejný záujem. Rovnako sa tak neudeje ani tým, že vláda rozhodne, že ide o investíciu vo verejnom záujme. Takýmto spôsobom by bolo možné akýkoľvek súkromný záujem len na základe v zákone vymenovaných podmienok, či na základe rozhodnutia vlády ustanoviť za verejný záujem a tým legitimizovať vyvlastňovanie alebo zásah do vlastníckych práv iných vlastníkov. Takýto prístup nezodpovedá ochrane vlastníckeho práva zakotvenej v ústave.

Rovnako je sporné, či umožnenie vyvlastňovania v záujme súkromných investícií zodpovedá požiadavke ústavy, že vyvlastňovanie je možné iba v nevyhnutnej miere. Keďže iné súkromné investície sa realizujú bez toho, aby investorom bolo umožnené vyvlastňovať majetok iných vlastníkov, a zároveň aj tzv. významné investície je možné realizovať bez toho, aby sa zasahovalo do vlastníckych práv iných vlastníkov formou vyvlastňovania, nespĺňa vyvlastňovanie v záujme „významných investícií“ ani požiadavku nevyhnutnej miery, ktorú tiež ústava vyžaduje.

V prípade vyvlastňovania za účelom realizácie súkromných investícií existuje podľa nášho názoru aj rozpor s čl. 20 ods. 1 druhá veta ústavy, podľa ktorej „vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“. V zmysle uvedeného osobitného zákona má totiž vlastnícke právo investorov prednosť pred vlastníckym právom vlastníkov vyvlastňovaných pozemkov. V oboch prípadoch pritom ide o súkromných vlastníkov, ale ich vlastnícke práva nemajú rovnaký zákonný obsah a ochranu, keďže vlastnícke právo jedného vlastníka je v jeho súkromnom záujme nadraďované nad vlastnícke právo iného vlastníka.

Zachovanie práva na náhradný byt alebo rodinný dom

Navrhujeme vypustiť zo zákona ustanovenia, ktorými sa zavádza výnimka z povinnosti obstarať pre vyvlastneného a členov jeho domácnosti náhradný byt alebo rodinný dom.

V schválenom zákone sa totiž ukladá vyvlastniteľovi, aby v prípade, ak ho vyvlastňovaný požiadal o náhradu za výkup stavby na bývanie obstaraním bytu alebo rodinného domu, boli súčasťou písomného návrhu na uzavretie dohody o výkupe aj podmienky obstarania náhradného bytu alebo náhradného rodinného domu a prevodu práva k nemu na vyvlastneného.

Zákon však zároveň z tejto povinnosti v tom istom ustanovení zavádza výnimku, ktorá v praxi vylučuje jej aplikáciu vo väčšine prípadov, kedy sa vyvlastňujú obývané nehnuteľnosti. Výnimka je definovaná odkazom na osobitné zákony, ktoré sa týkajú vyvlastnenia pre výstavbu akýchkoľvek cestných komunikácií, diaľnic, rýchlostných ciest, letísk, prístavov a dráh.

Z vlastníkov nehnuteľností, o ktorých sa v budúcnosti rozhodne, že im budú vyvlastnené ich byty a domy pre uvedené druhy stavieb, sa stanú občania druhej kategórie, ktorým bude rozhodnutím štátu vzatá strecha nad hlavou bez povinnosti kohokoľvek podieľať sa na vyriešení ich situácie po strate strechy nad hlavou pre verejný záujem.

Zavedenie výnimky v zákone je tiež v rozpore s ústavnou zásadou, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, keďže zavádza pre rôznych vlastníkov rozličný režim vyvlastňovania podľa druhu budúcej stavby, pre ktorú sa im vyvlastňuje majetok.