Z čoho chce vláda stavať diaľnice, keď už nebudeme mať eurofondy?

Vláda sa v programovom vyhlásení napísala, že výnimku chce používať pri strategických investíciách. Čo presne pod nimi rozumie ale nepresnila.

BRATISLAVA. Nová vláda presadzuje novinku, ktorá jej dovolí viac míňať. Už v programovom vyhlásení oznámila, že chce zmeniť zákon o dlhovej brzde, ktorý jej v tom vlastne bráni. Tento víkend (v Sobotných dialógoch na RTVS) minister financií Peter Kažimír priblížil, ako si zmenu predstavuje.

Do zákona by chcel zakomponovať takzvanú investičnú výnimku. Inak povedané, chcel by, aby pre niektoré investície neplatili pravidlá dlhovej brzdy a vláda by tak mohla míňať nad rámec dohodnutých pásem bez dodatočných sankcií.

Chýbajúce eurofondy

Kažimír tvrdí, že ak sa zákon nezmení, štát nebude môcť plynulo pokračovať vo výstavbe ciest.

„Veľké infraštruktúrne stavby, ktoré ak chcete urobiť v nejakom prijateľnom čase, tak potrebujete za 3 - 4 roky investovať rádovo pol miliardy až 700 miliónov eur na nejakú výstavbu. A toto pri dnešnom znení tohto zákona nie je možné,“ povedal Kažimír.

Podľa neho môžu problémy s financovaných veľkých stavieb nastať už v rokoch 2018 až 2019, kedy podľa neho vyčerpáme eurofondy.

Vláda v programovom vyhlásení napísala, že výnimku chce používať pri strategických investíciách. Čo presne pod nimi rozumie nepresnila. Výnimku by tak mohla používať pri každej diaľnici. Ak by teda výnimka prešla, mohol by sa zvýšiť nás súčasný približne 40 miliardový dlh o niekoľko miliónov eur.

Podľa šéfa INEKO Petra Goliaša na Slovensku nefunguje hodnotenie efektívnosti investícii. Verejne zdroje sa tak často míňajú na projekty s nízkou návratnosťou, dochádza k ich plytvaniu.

„Navyše sa často spájajú s prospechom úzkych skupín podnikateľov prepojených s politikmi. Zavedenie investičnej výnimky by otvorilo dvere na realizáciu projektov, ktorých prínos pre krajinu je otázny,“ hovorí Goliaš.

Zbytočná zmena?

Okrem výnimky by chcela vláda zmeniť zákon o dlhovej brzde a tým, že by sankčné pásma naviazala na čistý dlh. V súčasnosti sú naviazané na hrubý dlh. Do hrubého sa napríklad rátajú aj peniaze, ktoré Slovensko požičalo inej krajine či rezerva štátu.

Podľa člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovíta Ódora vláda meniť pravidlá dlhovej brzdy nepotrebuje, teda v prípade, že dodrží svoje ciele a dlh bude postupom rokov klesať tak, ako sa vláda zaviazala. Hrubý dlh Slovenska by do roku 2019 mal klesnúť na úroveň 47,3 percent z HDP. Dnes je na úrovni 53 percent.

Ak by sa aj vláda rozhodla, že nebude dlh znižovať, ako plánuje a každý rok by sa Slovensko zadĺžilo o pol miliardy eur viac, aj tak by sme podľa Ódora nepresiahli sankčné pásma.

"Do roku 2019 by sme museli oproti vládnym plánom minúť o 5,5 mld. EUR viac (kumulatívne), aby sme narazili na tvrdšie sankcie ústavného zákona," tvrdí Ódor.

Ak by predsa len vláda trvala na svojom, na zmenu zákona potrebuje ústavnú väčšinu, chýba jej deväť hlasov z opozície. Najväčšia opozičná strana SaS už oznámila, že rokovať o zmene zákona je ochotná, ale investičnú výnimku nepodporí.

„Ak vláda príde s niečim, čo nie je očakávané, tak uvidíme, ale momentálne hovoríme nie,“ povedal jej tímlíder pre verejné financie Eugen Jurzyca.