Z nových eurofondov pôjde tretina na cesty

Skutočnosť, že Slovensko dostane z eurofondov na najbližších sedem rokov viac peňazí, by ľudia mali pocítiť najmä pri rozširovaní diaľnic či modernizácii nemocníc. Vyplýva to zo stavu čerpania doterajších fondov EÚ a tiež z vládnych priorít.

Na roky 2007 až 2013 má Slovensko z eurofondov k dispozícii v čistom 11,5 miliardy eur a ďalších sedem rokov to po zaplatení odvodov bude vyše 13 miliárd eur.

Najmenej 3,8 miliardy eur z nových eurofondov podľa informácií Pravdy pôjde na dopravu, kým doteraz má sektor k dispozícii 3,2 miliardy eur. Pri navýšení je predpoklad, že by sa do roku 2020 dokončila severná D1 a diaľnicou sa plynule spojila Bratislava s Košicami. Počíta sa tiež s výstavbou diaľnic smerom na Poľsko cez Kysuce aj Oravu a rýchlostnou cestou sa spojí Zvolen a Košice.

Na Slovensku sa bude investovať, aj keď dlhodobý rozpočet EÚ sa oproti doterajšiemu obdobiu skresal o 33 miliárd eur na 960 miliárd eur. Týždeň po kľúčovom summite v Bruseli vláda odkryla taktiku, akou to dosiahla.

„Dokázali sme úspešne ovplyvniť nastavenie rozhodujúcich kritérií. Regionálne rozdiely u nás sú objektívnym faktorom,“ povedal pre Pravdu stály veľvyslanec Slovenska pri Európskej únii Ivan Korčok.

Únia teda dala Slovensku viac, keďže v krajine je viac nezamestnaných, ekonomika rastie pomalšie ako pred siedmimi rokmi a v Bruseli tieto okolnosti uznali. Ešte v roku 2006 sa, naopak, vychádzalo pri sume 11,5 miliar dy eur pre Slovensko z toho, že ekonomika rástla raketovým vyše 8–percentným tempom a bez práce bolo vyše 12 percent ľudí. Teraz však slovenská vláda presvedčila európskych po litikov, že pri 14–percentnej ne zamestnanosti a hospodárskom raste len mierne nad nulou potrebuje Slovensko viac peňazí, aby mohlo dobehnúť vyspelejšie krajiny. To bude

Na prilákanie investorov treba pritom najmä lepšiu infraštruktúru. Je preto možné, že na dopravu, ktorá zahŕňa výstavbu a obnovu ciest aj železníc, pôjde možno aj viac ako 3,8 miliardy eur.

„Pokiaľ bude ministerstvo pripravené, budem podporovať financovanie projektov možno aj na úkor iných oblastí,“ naznačil tento týždeň premiér Robert Fico. Zatiaľ je oficiálne známe len to, že z nových fondov má ísť do roku 2016 na dopravu asi 700 mil. eur.

Vláda na druhej strane čelí kritike za aktuálne zmeny vo verejnom obstarávaní. Stavitelia sa budú hľadať rýchlejšie, keďže námietky uchádzačov sa vyhodnotia až na konci súťaže. Opozícia tvrdí, že neúspešní stavitelia sa budú preto súdiť a Brusel spochybnené súťaže neuhradí.

Vláda kritiku odmieta s tým, že pri 38–percentnom čerpaní terajších fondov, ktoré musíme minúť do konca roka 2015, je rýchlejšie obstarávanie prioritou. Koordinácia čerpania všetkých eurofondov má od apríla prejsť z ministerstva dopravy na Úrad vlády. Podľa šéfa Inštitútu hospodárskej politiky Igora Kissa by mali zaniknúť operačné programy, z ktorých sa nedarilo čerpať financie za posledné roky, ako je OP Informatizácia spoločnosti.

„Najvyššie hodnoty realizovaných a certifikovaných výdavkov vykazuje OP Zdravotníctvo, určený hlavne na modernizáciu zdravotníckych zariadení. Tam by malo ísť viac peňazí aj v najbližších rokoch,“ myslí si Kiss. Vláda spoločne s Radou pre partnerskú dohodu, kde figurujú aj predstavitelia zamestnávateľských združení, chce v ďalšom programovacom období znížiť počet programov zo 14 na 6. Zaniknuté oblasti budú začlenené pod nové programy – Doprava, Životné prostredie, Regionálny operačný program, Znalostná ekonomika, Ľudské zdroje a Technická pomoc. Zvlášť by mal byť program pre Bratislavský kraj.

„Zatiaľ sme s vládou nehovorili o konkrétnych číslach pre jednotlivé programy. To bude predmetom ďalšieho stretnutia rady. Najviac prostriedkov by však malo ísť na infraštruktúru a dopravu. V tomto totiž nie je čo pokaziť. Tam totiž nie je problém s tým, že by to napríklad niekomu spôsobilo neodôvodnenú konkurenčnú výhodu,“ tvrdí Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

To, či nakoniec krajiny dostanú sľúbené eurofondy, je však ešte otázne. Európsky parlament varoval, že dohoda lídrov EÚ o dlhodobom rozpočte nemusí dostať zelenú. Plánovaným výdavkom vyčítajú, že nepodporia rast ani zamestnanosť a obávajú sa, že takýto návrh povedie k deficitu. Mnohé krajiny však argumentujú tým, že škrtmi je zase ohrozená tvorba nových pracovných miest a ekonomický rast únie

„Nikdy by sme nemali súhlasi s úsporným rozpočtom na sedem rokov. Ak ho schválime, zmierime sa s presvedčením že kríza bude trvať donekonečna,“ vyhlásil líder skupiny EPP (frakcia ľudovcov) Joseph Dau z Francúzska.

„V novom rozpočte sa nachádzajú prvky ktoré sú sklamaním, iné sú povzbudením. Teraz tieto návrhy a rozhodnutia dôkladne preskúmame a potom parlament rozhodne,“ dodal predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.