Za každú cenu!

Nová diaľnica sa má postaviť bez ohľadu na všetko. Podstatný je len termín dokončenia.

Všetko, čo sa robí metódou Za každú cenu! je už zo svojej podstaty nebezpečné a odvážim sa tvrdiť, že ani nemôže dopadnúť dobre. Patrí to do kategórie príbuzných metód, označených sloganmi ako: Účel svätí prostriedky, ale aj Rozkážeme vetru, dažďu či Po nás potopa. Straty spojené s takýmto počínaním takmer určite prevážia nad prínosmi. Problém býva v tom, že tie straty nemusia byť okamžité a na prvý pohľad zjavné. Zatiaľ čo očakávané prínosy sú zväčša rýchle a vyzerajú (aspoň pre niekoho) pôsobivo.

Priam dokonalou ukážkou takéhoto prístupu je snaha dokončiť diaľnicu z Bratislavy do Košíc do roku 2010, keď sa zhodou okolností končí funkčné obdobie súčasnej vlády. Tomuto veľkolepému budovateľskému plánu musí ustúpiť všetko: od ústavou garantovaných práv občanov až po zdravie, prírodu, krajinu či životné prostredie. Veľa by o tom vedeli hovoriť v Považskej Bystrici a najnovšie niečo podobné hrozí Šútovčanom i obyvateľom ďalších obcí v Kraľovianskej úžine.

Totalitný postup

Už samotný myšlienkový postup, ktorý stojí na začiatku celej tragédie, je vo svojej podstate totalitný. Najskôr sa v nejakej hlave zrodí a následne stanoví nereálny cieľ a potom sa mu musí všetko prispôsobiť: ľudia, zákony i príroda. Aby sa ľuďom mohol protiústavne zhabať majetok (domy, dvory, pôda, rodiská...), prijme sa zdeformovaný zákon, ktorý nemá obdobu v krajinách Európskej únie.

Aby jeho realizácii nič nebránilo, Ústavný súd pre istotu otáľa s prerokovaním námietok voči nemu. Navyše, na všetkých relevantných vedúcich postoch v štátnej správe sa vymenia ľudia: nezávislí za poslušných. Po rokoch negociácií ako-tak uspokojivo definovaná a odsúhlasená trasa diaľnice sa zmení z večera do rána. S lacným argumentom, že nová trasa je lacnejšia. Takýto postup odporuje zmyslu ďalších zákonov, o. i. zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Estakáda je z rýdzo investičného hľadiska možno skutočne lacnejšia ako tunel (najmä keď s ponukou na jeho realizáciu neoslovíme tých, ktorí vedia tunely stavať rýchlo, dobre a relatívne lacno), ale investičné hľadisko predsa na začiatku 21. storočia a v členskom štáte únie nemôže byť jediným kritériom. Najmä, keď novo navrhovaná trasa vedie ponad hlavy ľudí, v blízkosti významných kúpeľov, pomedzi národné prírodné rezervácie a v bezprostrednom dotyku s dvoma národnými parkmi. Navyše, keď jej prípadná realizácia bude znamenať nenávratnú devastáciu jedného z krajinársky najhodnotnejších území Slovenska: Kraľovianskej úžiny.

Súčet sa rovná nule

Súčet zdravia a pohody miestnych obyvateľov, atraktivity pre návštevníkov a kúpeľných hostí, prírodných hodnôt a estetických kvalít krajiny sa zrejme z pohľadu navrhovateľov novej, „rýchlokvasenej“ trasy rovná nule. Hovoriť práve v tomto prípade o lacnejšom variante, keď všetci dávno vieme, že naša diaľnica je predražená z úplne iných dôvodov, je číre farizejstvo. Niekto na tom zarobí, niekto na tom možno získa pár hlasov dezorientovaných voličov, ale pre všetkých ostatných i pre ďalšie generácie to bude trvalá, nenahraditeľná a neodpustiteľná strata.

Kým je to všetko iba na papieri, je ešte čas tomu zabrániť!

Autor je občan, geograf a environmentalista.