Zadarmo nie je ani mýto

Aj keď predseda vlády hovorí opak, Slovensko bude za mýtny systém platiť približne 20 miliárd korún. Rozpočet pri tom získa tiež, no len na úkor firiem, ktoré zaplatia vyššiu cestnú daň.

„Slovensko nezaplatí ani korunu. To je tender, kde ten, kto vyhrá, musí zainvestovať a potom na základe zmluvných podmienok (...) sa mu tieto peniaze postupne budú vracať aj s nejakým ziskom, veď bez zisku by to nikto nerobil,“ vysvetľoval predvčerom predseda vlády. A pohoršoval sa, ako môže niekto porovnávať náklady na mýtny tender so sociálnym balíčkom, ktorý má náhodou rovnakú hodnotu (sedem miliárd korún) ako je rozdiel medzi najlacnejšou a najdrahšou ponukou v súťaži o mýto.

Ak by to premiér nezopakoval dvakrát, ak by to nebol premiér a ak by nešlo dokopy minimálne o približne dvadsať miliárd korún, tak by toto nestálo za podrobné dovysvetlenie. Lenže tu nejde o obyčajné prerieknutie a premiér je dokonca povinný angažovať sa v zatiaľ najväčšom tendri v histórii republiky.

Súťaží sa o to, kto postaví systém, ktorý bude sledovať, ako a koľko jazdia autá po diaľniciach a bude im za to vystavovať faktúry. Cieľom je postupne úplne zrušiť menej spravodlivé diaľničné známky. Za tie totiž platí rovnako ten, kto prejde diaľnicou ročne napríklad napokon len 500 kilometrov ako ten, kto celý rok nerobí nič iné, len zarába využívaním diaľnice, ktorú postavil za spoločné peniaze štát.

Víťaz súťaže systém na evidenciu postaví a bude možno až 20 rokov prevádzkovať. V praxi to potom bude vyzerať takto: Ak bude chcieť nákladné auto vojsť na slovenskú diaľnicu (alebo na vybrané cesty I. triedy), bude musieť mať v aute od mýtnej firmy požičanú palubnú jednotku. Tá zaznamená, kedy auto vošlo na diaľnicu, koľko po nej prešlo a podľa toho strhne dopravcovi priamo z účtu peniaze a pošle ich na účet štátnej Národnej diaľničnej spoločnosti. Tá potom z tých peňazí bude stavať nové diaľnice alebo platiť svoje dlhy, aby ich za ňu nemusel platiť štát.

A bez ohľadu na to, koľko takýmto spôsobom vyberie štát na tejto novej cestnej dani, bude štátna firma každý rok po kúskoch splácať súkromnej mýtnej firme za postavenie systému a jeho prevádzku. O tom, koľko to bude a ktorej firme konkrétne, to sa presne teraz rozhoduje v mýtnom tendri.

Ak sa teda teraz štát rozhodne zle a vyberie si zbytočne drahú firmu, tak fakticky príde o peniaze, ktoré mohol použiť inak. Lebo to, čo teraz vznešene nazýva objednanie mýta cez verejno-súkromné partnerstvo, je fakticky objednávkou služby na úver, ktorý zabezpečí sama mýtna firma. Ak by si teda štát takto požičal menej (vytendroval lacnejšie), mohol by si napríklad požičať viac na sociálny balíček. Áno, aj na budúcoročný sociálny balíček si vláda požičiava. Lebo aj na budúci rok bude štát v deficite – bude si musieť na svoje útraty požičiavať.

Alebo inak: Mýtny systém nie je žiadne perpetuum mobile na peniaze. Je to len inteligentný systém výberu dane od motorizovaných podnikateľov, ktorí vďaka nemu budú mať buď menšie zisky, alebo dvihnú ceny svojich výrobkov, alebo budú menej jazdiť.

A štát za tento systém, bez ohľadu na jeho konečný efekt, zaplatí rádovo dvadsať miliárd korún.

Slovensko teda platiť bude. Peniazmi, ktoré mohlo použiť aj inak.

Prečo potom premiér rozpráva opak? Fatálne nerozumie ekonomike alebo jednoducho klame? Tak na 48,5 percenta si to možno tipnúť na kombináciu oboch týchto možností.