Zaplatí milióny za železnicu štát?

Slovensku hrozí, že práce za rekonštrukciu železničnej trate medzi Zlatovcami a Trenčianskou Teplou bude možno nakoniec hradiť z vlastného vrecka.

Zmodernizovanie 12 kilometrov dlhej trate stojí 245 miliónov eur. Zákazka, ktorú dostala od Železníc SR firma TSS Grade, bola možno pridelená stavbárom neprávom. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR musia totiž železnice znova prehodnotiť ponuky súťažiacich.

Tender už síce od jesene 2012 má svojho víťaza, no súd chce porovnanie ponúk, aby sa odstránili akékoľvek pochybnosti o transparentnosti. Lacnejšie ako TSS Grade chcela železničnú trať zmodernizovať Skanska – v súťaži ponúkla cenu 201 miliónov eur. Zo súťaže ju však štátne železnice vylúčili, podľa Skansky bezdôvodne. Ak by sa novým posúdením ponúk zistilo, že k zákazke sa mala dostať Skanska, tá od štátu bude požadovať odškodnenie. Slovensko navyše môže byť pokutované zo strany Európskej komisie a železnicu môže únia nakoniec odmietnuť zaplatiť.

„Vzhľadom na to, že Železniciam SR zatiaľ k predmetnej veci nebol doručený rozsudok, nebudeme sa k tejto téme nateraz podrobnejšie vyjadrovať,“ vraví Dana Šinková z odboru komunikácie Železníc SR.

Okolo pridelenia zákazky bolo rušno niekoľko rokov. Tri roky prebiehajúca súťaž sa skončila v roku 2012 podpisom zmluvy medzi železnicami a Združením pod Brezinou, ktorého členmi sú trnavská TSS Grade, Bögl a Krýsl so sídlom v Prahe a chorvátska fi rma Konstruktor–Inženjering zo Splitu.

TSS Grade najskôr napadla na Úrade pre verejné obstarávanie rozhodnutie o víťazovi, pretože podľa nich uviedla Skanska nedostatočné referencie na hlavného stavbyvedúceho diela. Úrad tak prikázal súťaž zrušiť, čo však súd zamietol a navrhol opäť preveriť všetky cenové ponuky.

Dôvodom druhého vylúčenia zo súťaže bol podľa Skansky nesúlad dĺžky praxe jej stavbyvedúcich a certifikátu odbornej spôsobilosti od Slovenskej komory stavebných inžinierov, no podobne boli na tom aj ostatné súťažiace firmy. Skanska preto svoje druhé vylúčenie namietala, požiadala o predbežné opatrenie. Železnice však medzitým stihli podpísať zmluvu s TSS Grade.

Najvyšší súd vo svojom najnovšom rozhodnutí však okrem iného dal za pravdu vylúčenej firme, že ostatné spoločnosti mali v ponukách presne tie isté údaje ako Skanska a neboli vylúčené.

Tendrový úrad síce najskôr namietanie Skansky nebral do úvahy, no po podpise zmluvy Železníc SR a TSS Grade rozhodol, že predsa len mohli železnice postupovať voči Skanske diskriminačne a prikázal im vrátiť cenovú ponuku Skansky opäť do hry a súťaž znovu vyhodnotiť.

Železnice odmietli znova vyberať medzi TSS Grade a lacnejšou Skanskou, podľa nich totiž pochybenie nenastalo a podali žalobu na krajský súd. Ten rozhodnutie tendrového úradu zrušil, no Úrad pre verejné obstarávanie sa odvolal na Najvyšší súd.

Na priebeh verejného obstarávania sa ešte pred rozhodnutím súdu, začiatkom roka 2013, Skanska sťažovala aj v Bruseli na pôde Európskej komisie. Tender má vyšetrovať aj Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).

Opozičný poslanec Pavol Zajac (KDH) si myslí, že víťazom by sa mala stať Skanska. „No bude to mať dosah na daňovníkov. Slovensko bude musieť zaplatiť Skanske odškodné vo výške zmareného zisku. Hrozí nám pokuta od Európskej komisie alebo nepreplatenie zákazky z eurofondov,“ uvažuje Zajac.

Európska únia na tento projekt zatiaľ našej krajine podľa Martina Kóňu z ministerstva dopravy zaplatila žiadosti o platbu vo výške 24 miliónov eur. Zároveň Kóňa potvrdil, že OLAF brzdí platby za železnicu z dôvodu prešetrovania tendra. Modernizácia trate má umožniť vlakom jazdiť rýchlosťou až 160 km/h.

Celkovo sa na vyššiu rýchlosť postupne pripravovalo šesť úsekov od Nového Mesta nad Váhom po Púchov. Časť od Zlatoviec po Trenčiansku Teplú má byť hotová v priebehu tohto roka, rovnako ako aj deväť kilometrov dlhý úsek od Beluše po Púchov, ktorý takmer za 92 miliónov eur rekonštruuje OHL ŽS Brno s Váhostavom. Vlani sa dokončila dvadsaťkilometrová železnica od Trenčianskej Teplej po Belušu a v lete 2013 bol hotový 17,5 kilometra dlhý úsek od Nového Mesta nad Váhom po Zlatovce. Za tieto dva železničné úseky dostali stavebné firmy dokopy 552 miliónov eur.