Zdraženie kvôli mýtu môže prísť už na jar

Diaľničné mýto na Slovensku je sklamaním pre štát, ktorý zarobil menej, ako keby predával známky.

 Štát v tomto roku nezarobil na mýtnom systéme ani toľko, koľko by získal na diaľničných nálepkách.

A to napriek tomu, že dopravcovia zaplatili za využívanie ciest medziročne viac ako sto miliónov eur. Rýchlejšie zvýšenie cien sa v tejto súvislosti dá očakávať už na jar tohto roka.

Zaplatíme sto miliónov

Za diaľničné mýto zaplatili dopravcovia v minulom roku viac ako 141 miliónov eur, čo je približne o sto miliónov eur viac, ako štát vybral rok predtým v súvislosti s diaľničnými nálepkami pre nákladné automobily. Vďaka úľavám, ktoré si na začiatku minulého roka vyštrajkovali dopravcovia, nedopadlo celé toto bremeno v minulom roku iba na dopravcov, ale to sa môže už v blízkej budúcnosti zmeniť. Cena nafty je už dnes na úrovniach, pri ktorých v minulom roku dopravcovia štrajkovali. A ak je pravda, že už nemajú vo svojich nákladoch rezervy, tak sa dá očakávať, že tých sto miliónov eur sa postupne začne roztápať do konečných cien pre spotrebiteľov.

"Podľa našich výpočtov nie je ani jedna dopravná spoločnosť schopná tieto náklady dlhodobo absorbovať bez úpravy cien,“ hovorí prezident Česmad Slovakia Pavol Jančovič. Podľa dopravcov to už začína chápať aj väčšina ich obchodných partnerov a v konečnom dôsledku pravdepodobne bude premietať do cien ich produktov, a teda aj voči konečným spotrebiteľom. "Predpokladáme, že so zvyšujúcim sa dopytom po dopravných kapacitách s končiacim sa zimným obdobím sa tento proces ešte výrazne urýchli,“ dodáva Jančovič. Prvé významnejšie zdražovanie kvôli mýtu tak Slováci môžu pocítiť už túto jar.

Sklamanie pre štát

Prvý rok fungovania mýta navyše nebol veľmi ziskový ani pre štát. Medziročne zarobil menej, ako keby predával ďalej diaľničné nálepky. V prvých štyroch rokoch mýta totiž štát spláca spoločnosti SkyToll náklady na vybudovanie mýta, a tak na účtoch tejto firmy skončilo bezmála 95 miliónov eur. "V žiadnom prípade nepriniesol prvý rok fungovania mýta splnenie rozpočtovaných príjmov, navyše úprava systému si vyžiadala ďalšie rozpočtové výdavky,“ hovorí riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko. S tým sa síce rátalo, ale kvôli nižšej intenzite dopravy a hlavne kvôli jedenapolmesačnej odstávke mýta z februára minulého roka klesli príjmy dokonca pod plánovanú úroveň.

Mýto nie je jediný problém

Z hľadiska autodopravcov však mýto nie je jediný problém, ktorý ich trápi. Po jeho úpravách z prvej polovice tohto roka, keď rozdelili úseky na menšie časti, upozorňujú dopravcovia stále na niekoľko problémov. Tým hlavným je skutočnosť, že na Slovensku je okrem diaľnic spoplatnených aj viac ako 222 kilometrov rýchlostných ciest, čo je ďaleko najviac spomedzi okolitých krajín.

Ďalším veľkým problémom je skutočnosť, že štát spolu so zavedením mýtneho systému neznížil daň z motorových vozidiel, ktorú majú v rukách samosprávy. "S predstaviteľmi vyšších územných celkov chceme rokovať, pričom naším cieľom je zjednotiť sadzby za daň z motorových vozidiel, získať výrazné zľavy pre ekologické vozidlá a v neposlednom rade diskutovať aj o prípadnom presune tejto agendy opäť na štát,“ hovorí Jančovič. V okolitých štátoch, kde táto agenda nespadá pod mestá, ale je príjmom štátu, totiž spustenie mýtneho systému väčšinou znamenalo aj zníženie tejto dane pre nákladné vozidlá s tým, že kamionisti sú zásluhovo spoplatnení mýtom a netreba ich už dodatočne zaťažovať touto daňou. Slovenská samospráva, ktorá bola v čase krízy už aj tak výrazne podvyživená však na takýto krok nemala dôvod, a preto sa sadzby nemenili, čo zaťažuje dopravcov.