Zelená vlna upchatému Prešovu tak skoro nepomôže

Tranzit cez mesto pravidelne upcháva cesty a kým nebude diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh a severný obchvat, jedným z východísk by mohla byť synchronizácia svetelnej signalizácie, takzvaná zelená vlna. Radnica sa však k tomu zatiaľ neodhodlala. Dôvod je jednoduchý. Peniaze. Čakajú na schválenie Inteligentného dopravného systému (IDS), ktorý má zaviesť rezort dopravy na celom Slovensku.

PREŠOV. Plošné uplatnenie IDS však môže trvať ešte dlho. Problém v meste je už teraz.

Cestná svetelná signalizácia je v správe mesta a radnica by mala iniciovať zosynchronizovanie všetkých križovatiek tak, aby vznikla takzvaná zelená vlna.

Hlavný architekt mesta Vladimír Ligus pripustil, že je to v ich kompetencii, ale hovorí, že na každú zmenu signálneho plánu musí byť urobený nejaký návrh a musí ho odsúhlasiť Krajský dopravný inšpektorát.

„Na všetky tieto kroky potrebujeme čas a na niektoré aj peniaze, lebo je tu potrebné urobiť sčítanie dopravy ako základný podklad. Projekt signálneho plánu musí urobiť odborne spôsobilá osoba, ktorá to naprojektuje. Jednoducho, chce to čas a peniaze a tie sa doteraz nenašli aj preto, lebo sme čakali, že sa schváli projekt IDS na ministerstve dopravy,“ vysvetlil Ligus.

Na Sekčove vraj zelená vlna je

Podľa Ligusa je na Sekčove nastavená akoby zelená vlna, ale ako napevno navolený systém riadenia križovatiek.

Pri istej rýchlosti by sa malo dať prejsť na zelenú vlnu. Signálne plány sú však navolené napevno a to znamená, že signalizácia nevie reagovať na zmenu intenzity dopravy v špičke. Reaguje len vtedy, keď je intenzita dopravy nižšia, ale v špičke to nestačí a vytvárajú sa kolóny.

Od IDS očakávajú, že na všetkých križovatkách by boli umiestnené čidlá, ktoré by zaznamenávali z ktorej strany koľko áut prichádza a podľa toho by sa v centrálnej riadiacej jednotke cykly intervalov upravovali tak, aká je intenzita dopravy.

„Taký návrh sme pre ministerstvo dopravy pripravili ešte v roku 2011 pre cestu I/18 od Vydumanca cez Levočskú, Dukliansku až po Letisko v smere na Kapušany, ale nepohli sme sa ďalej. Stojí to tam. Potom sa začalo uvažovať o tom, že sa systém premietne do všetkých miest a začala sa celoslovenská príprava s tým, že projekt bude financovaný z eurofondov. V minulom programovacom období sa to už nestihlo. Reálny výsledok je ten, že aj keď sme vymysleli projekt, čakáme na rozhodnutie. Na všetkých križovatkách by sa totiž musela technológia zmeniť a prepojiť cez centrálne riadenie,“ povedal o vývoji situácie Ligus.

Faktom totiž je, že signalizácia na rôznych križovatkách v meste bola urobená v rôznom období a teraz už nevyhovuje intenzite dopravy.

Námestie mieru je dynamicky riadená križovatka

Potvrdil nám to odborník na dopravu Slavomír Sopúch. Rekonštrukcia tejto križovatky bola urobená v roku 2010 a efektívne vyriešila priepustnosť áut v smere západ, východ, sever aj juh. Kedysi na semaforoch stáli autá aj 45 minút, teraz križovatkou prejdú do 10 minút.

Zmizli aj kolóny na Vajanského ulici, pri odbočovaní sa už vozidlá delia. Zaujímalo nás, aký je jeho názor na zelenú vlnu. Pomohla by?

„Keď mesto nemá generel dopravy, nemôže uplatniť ani IDS, inak by sa systém aplikoval len pocitovo, nie komplexne. Nemáme vôbec prehľad o tom, ktoré komunikácie sú najviac využívané a prečo, chýba zber dát. Zelená vlna by aj tak pomohla len čiastočne na hlavných ťahoch, lebo križovatky nie sú skoordinované,“ reagoval Sopúch.

Ako ďalej vysvetlil, všetky ostatné križovatky sú technologicky odlišné a neuralgickým bodom je preťažená  Levočská ulica. Padnú závory na železničnom moste a už sa tvoria kolóny.

„Ak by mesto skoordinovalo svetelnú signalizáciu, autá po Levočskej by síce elegantnejšie po zelenej vlne prešli, mohla by sa tam zvýšiť priepustnosť o 10 až 20 percent, ale následne môže nastať situácia, že bude problém s výjazdmi na Levočskú z iných ulíc. Treba to nastaviť s citom, 1-2 sekundy často rozhodujú o tom, ako to bude v danom úseku fungovať,“ dodal Sopúch.

Napriek tomu si myslí, že koordinácia križovatiek nie je finančne, projektovo ani časovo náročná. Podľa neho na križovatke Námestie mieru-Vajanského sú vytvorené chráničky, do ktorých sa dá zaviesť kábel a prepojiť aj ďalšiu križovatku.

Kolóny sa tvoria aj v smere na Sabinov

Tam je ďalšia problémová križovatka Šidlovec - Dúbrava. Vodiči tvrdia, že sa tam na prejazd čaká veľmi dlho a zápchy sú na dennom poriadku. Mala by dávkovať vozidlá pri vjazde do mesta a naopak.

Radnica na podnety vodičov zareagovala a skúmali situáciu. V špičke vypli svetelnú signalizáciu a premávku na križovatke riadila dopravná polícia.

„Bolo to fajn, kolóny sa prestali tvoriť, ale na Bajkalskej nám vznikla zápcha. Zablokoval sa aj Šidlovec, lebo na hlavnú ich vodiči nepustili. Stáli nám aj autobusy a vypozorovali sme ešte jeden problém. Autobus zo Sabinovskej nevedel odbočiť na Bajkalskú, lebo radenie áut, takzvaná stop čiara pred svetelenou križovatkou je posunutá dovnútra. Akonáhle sa svetlá vypli, vodiči sa začali radiť až na kraj križovatky a tým zabránili tomu, aby mohol autobus odbočiť,“ vysvetlil situáciu Širgel.

Tento problém sa chystajú vyriešiť, ale zatiaľ nevedel povedať ako.

Križovatka Solivarská -Švábska bola donedávna priepustná. Problém vznikol až vlani, keď sa začala stavba kruhového objazdu pri ZVL.

Vďaka tejto dopravnej stavbe je rovnako komplikovaný aj vjazd do mesta cez  križovatku Východná - Solivarská.

Podľa odborníka na dopravu Sopúcha je pre mesto v tejto situácii jediným riešením dynamické riadenie cestnej svetelnej signalizácie v režime, aký je nastavený na Námestí mieru.

Snímačky tam dokonca sledujú koľko áut je v danom jazdnom pruhu, ako rýchlo za sebou prichádzajú, sníma aj rozostupy vozidiel a na základe toho sa algoritmus rozhoduje, ktorý smer viac podrží zelenú a kedy naskočí červená.

Mesto nemá víziu dopravy

Hustá vnútromestská doprava a tranzit spôsobujú Prešovčanom čoraz väčšie problémy. Od radnice očakávajú riešenia. Pokúšali sme sa nájsť odpovede a ako sme zistili, mesto od roku 2010 nemá ani taký zásadný dokument, ako je generel dopravy.

PREŠOV. Generel dopravy by mal obsahovať víziu ako riešiť vnútromestskú dopravu, aká je reálna hustota vozidiel na cestách, ktoré komunikácie sú problémové a čo by malo mesto do budúcnosti urobiť, aby sa situácia zlepšila.

Fakt, že radnici chýba, nám potvrdil aj hlavný architekt mesta Prešov Vladimír Ligus. Ten, ktorý malo mesto predtým, platil v rokoch 1985-2010. Už takmer 4 roky chýba nový.

„Opakovane sme predkladali do zastupiteľstva návrh, aby nám z mestského rozpočtu vyčlenili peniaze na prípravu tohto dokumentu, ale poslanci ho nikdy nepodporili. Predkladáme ho aj teraz, keď sa bude tvoriť rozpočet na rok 2015. Predbežne ide o 30-tisíc eur, pričom by sme začali so základným zberom dát o hustote dopravy,“ vysvetlil Ligus.

Šuflíkový projekt?

Väčšina poslancov generel nepodporila azda aj preto, lebo si neuvedomili, že môže ovplyvniť budúcnosť Prešovčanov.

„Problém bol možno aj v tom, že úradníci nikdy poriadne nevysvetlili, prečo generel mesto  potrebuje. Niektorí kolegovia boli znechutení z mnohých šuflíkových projektov, ktoré sa nikdy neurobili a zdalo sa im, že ide o veľa peňazí. Bol to krátkozraký postoj. Väčšina má taký názor,  že dopravnú situáciu má za nás vyriešiť štát,“ myslí si o situácii člen komisie pre dopravu pri mestskom zastupiteľstve Richard D r u t a r o v s k ý.

Hlavný architekt síce pripustil, že chýbajúci generel je vážny problém, ale to neznamená, že mesto nemá žiadne riešenia.

„Generel dopravy by mal poskytnúť matematiku riešení, ale veľa prognóz je zahrnutých v územnom pláne mesta,“ zdôraznil.

Vedia, že Prešov potrebuje riešiť tri mestské okruhy, radiály, diagonály, verejnú dopravu, cyklodopravu aj parkovanie. Mesto vraj má vypracovanú koncepciu dopravnej siete, ale mestská kasa na to nestačí.

„Máme kompetenciu len na najzákladnejšiu cestnú infraštruktúru, na najmenej významné cesty, ale na všetky ostatné potrebujeme významnú pomoc štátu, Národnej diaľničnej spoločnosti a Slovenskej správy ciest,“ konštatoval Ligus.

Kedy sa dá počítať so zavedením ISD?

Na to sme sa opýtali hovorcu ministra dopravy Martina Kóňu. Ako v stanovisku  uviedol, momentálne prebieha verejné obstarávanie pre zhotoviteľa prvej fázy  programu Národného systému dopravných informácií (NSDI).

Malo by byť ukončené do 12 mesiacov. Ďalšie etapy projektu má Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozbehnúť v priebehu roka 2015, keď bude ukončený návrh pre prvú fázu, ktorý by mal priniesť konkrétne technické parametre systému.

Zároveň v rámci prípravy na nové operačné obdobie čerpania štrukturálnych fondov prebiehajú aj prípravné fázy na pokračovanie programu NSDI.

„Pôjde o komplexný systém a ministerstvo si od neho sľubuje predovšetkým vyššiu kvalitu dopravy na našich cestách. Informácie sa budú zbierať v reálnom čase a ich poskytovanie cestujúcej verejnosti uľahčí riadenie dopravného procesu tak, aby nedochádzalo k zbytočným časovým stratám,“ uviedol hovorca Kóňa.

Teoretické štúdie hovoria o 5-10 percentnom znížení pravidelných zápch z dôvodu dopravných nehôd. Systém má rovnako pomôcť ekológii a peňaženkám vodičov (znížená spotreba pohonných hmôt-pozn.) a samozrejme, prispeje k vyššej bezpečnosti na cestách.

Vodiči budú mať napríklad výstrahu o námraze na vozovke alebo o tom, ktoré cesty sú aktuálne preťažené. Rovnako budú mať k dispozícii informácie o voľných miestach na najbližšom parkovisku, o grafikonoch autobusovej, vlakovej a leteckej dopravy a tiež údaje z mýtneho systému.

Systém zároveň umožní efektívne a účinne nastaviť plánovanie budovania dopravnej infarštruktúry v súlade s reálnymi dopravnými nárokmi na jednotlivých cestných úsekoch.

Áut je priveľa, ale kto sa ich vzdá?

Prešovčanom situácia v doprave denne spôsobuje infarktové stavy. Čakanie v zápchach a kolónach nikomu nepridáva na nálade a potom príde chvíľa, keď treba zaparkovať. Zase problém. Niet kde alebo za to treba platiť.

Áut je v tomto meste priveľa. Ľudia spohodlneli. Nemajú ochotu ísť do centra peši, dokonca ani len na nákup  či na úrad. Jednoduchšie je sadnúť do auta, vyraziť a potom hromžiť. Na vine sú kamióny, zásobovacie autá, cestári, dopravný podnik, rozbité cesty, hocikto.

Pravda však je aj to, že radnica a mestskí poslanci doteraz urobili veľmi málo pre to, aby sa veci zmenili.

Situácia sa mení z mesiaca na mesiac a riešenia neprichádzajú. Hocikedy a na počkanie vznikajú protestné petície. Tie úradníci nejako posúdia, uložia do šuflíka, ľudia ešte chvíľu pohundrajú a život ide ďalej.

Šanca tu však bola, keď sa v januári delilo 8 miliónov za predaj pozemkov pod diaľnicu. Nikto však nepodal návrh, aby sa z nich riešila aj dopravná situácia.Načo, veď nech to zaplatí štát, nech nám pomôžu eurofondy.

Načo, veď na tých niekoľko zničených úsekov ciest si mesto vezme ďalší úver. Načo, veď parkovanie zveríme zase súkromnej firme, nech investuje a vyberá  poplatky.

Každá z týchto situácií je o osobnej zodpovednosti. Kto ju naozaj cíti? Zatiaľ sa zdá, že každý a nikto.