Zeminu zo stavby obchvatu chce NDS ukladať medzi Prešovom a Veľkým Šarišom

Mesto Veľký Šariš by tak obišlo naprázdno.

VEĽKÝ ŠARIŠ. Pri lokalite Lapanč, nad miestom, kde mal stáť triediaci dvor, sa v prírodnej debre nachádza súkromný pozemok.

Ten má slúžiť ako depónium, teda skladisko vyrúbanej zeminy cesty R4, vrátane tunela Bikoš, ktorý opodiaľ razí Národná diaľničná spoločnosť (NDS).

V lokalite Lapanč, v blízkosti toho pozemku, malo byť umiestnené recyklačné centrum pre Prešov a Veľký Šariš, ale tento projekt zmietli toho roku zo stola.

Projekt, ktorý má byť v blízkosti, už dostal zelenú od odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu (OÚ) v Prešove, ako aj od Štátnej ochrany prírody (ŠOP), ktorá prehodnotila svoje pôvodne zamietavé stanovisko.

Nepáči sa poslancom mesta Veľký Šariš (okres Prešov), v ktorého katastri sa pozemok nachádza.

Upozorňujú na viaceré nezrovnalosti.

Poslanci: Je tu veľa otázok

„Nám sa nepáči to, že je to aj proti štátnej stratégii nakladania s odpadmi. Vytvára sa tým nová skládka. Sami sme ponúkli niekoľko miest, kde môžu rúbaninu uložiť, napríklad ochranné valy pri Toryse, či na zasypanie starých záťaží. Pre nich je však toto najkratšia trasa a najlacnejšie riešenie,“ hovorí mestský poslanec Peter Novotný.

Jeho kolega Štefan Krochmaľ (obaja za klub KDH, OĽaNO, NOVA) dopĺňa:

„Štátna inštitúcia, ktorá má chrániť prírodu, neplní svoju funkciu. Je to naopak. My ako poslanci môžeme len apelovať. Budeme sa snažiť priniesť návrh, aby územné rozhodnutie nebolo vydané, keďže nebol preukázaný verejný záujem a mesto z toho nemá nič. Aj občania Veľkého Šariša, ktorí vlastnia susedné pozemky, napísali nesúhlasné stanovisko.“

Poslanci vidia problém v tom, že sa tam idú vyrúbať dreviny.

„Spoločenská hodnota je v dendrologickom posudku určená na 587-tisíc eur. Teda taká vysoká bude škoda na prírode ako takej.“

Kamenivo vyťažené z tunela je čistý prírodný materiál. Ak však nie je využitý na danej stavbe či na prospešný účel, ale uskladní sa na jedno miesto, tak to zákon podľa poslancov definuje ako odpad.

Podobný prípad bol v Prešove, keď v mestských lesoch chceli z takejto rúbaniny z tunela urobiť lesné cestičky.

Poslanci sa pýtajú, prečo chcú voziť sutinu práve na spomínaný pozemok a zmeniť tak jeho pôvodné využitie.

A či na to nie je potrebný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA. To by znamenalo zmenu pôvodného projektu NDS.

Diaľničiari tvrdia, že pôjde len o zeminu zo stavby cesty.

„Ide o vývoz prebytočnej zeminy z výkopu trasy stavby R4 Prešov, severný obchvat, nie je to vývoz rúbaniny z tunela. Odvoz a uskladnenie prebytočnej zeminy zabezpečuje v zmysle zmluvy zhotoviteľ stavby R4 Prešov, severný obchvat,“ konštatuje hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Iba terénne úpravy?

Majiteľ pozemku dal žiadosť na terénne úpravy, v ktorých mali byť použité prebytočné materiály, teda zemina, rúbanina.

„My tvrdíme, že je potrebná EIA. Nie sú to len terénne úpravy, ale ide o uskladnenie sutiny z cesty a tunela, čo je zo zákona uskladnenie odpadu,“ mienia poslanci.

Apelujú na stavebný úrad mesta Veľký Šariš, aby nevydal územné rozhodnutie na toto depónium.

„V súčasnosti ešte prebieha samotné územné konanie a v rámci neho boli podané viaceré námietky účastníkov konania vrátane tretieho sektora, s ktorými je potrebné sa vysporiadať v konaní. Žiadateľ musí preukázať všetky podmienky, ktoré sú potrebné pre vydanie takého rozhodnutia,“ hovorí primátor mesta Veľký Šariš Viliam Kall (nezávislý).

Mesto z toho nič nemá

Mesto si vie predstaviť aj iné využitie takejto kameniny, než jej uloženie na súkromnom pozemku.

„Tento variant neprináša nášmu mestu žiadne finančné príjmy či iné výhody, pretože žiadateľovi nebola Okresným úradom Prešov daná povinnosť finančnej náhrady z titulu výrubu drevín vo výške zhruba 587-tisíc eur. Tie by sme ináč vedeli použiť na zelenú infraštruktúru,“ vraví primátor.

Ako dodáva, prebytočný materiál by sa dal použiť aj na sanáciu iných zaťažených území, ale aj ako pomoc pri budovaní rôznych protipovodňových či vodozádržných aktivitách, či už ako podkladové vrstvy k terénnym úpravám ciest pre okolité mestá a obce, ktoré by takto ušetrili mnoho finančných prostriedkov.

Okresný úrad: Účel využitia pozemku sa nemení

Obrátili sme sa na OÚ Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, prečo vydal súhlas na výrub stromov v blízkosti lokality Lapanč, nachádzajúcej sa medzi Veľkým Šarišom a Prešovom, ešte pred ukončením konania o územnom rozhodnutí.

Pýtali sme sa, či to nebude na škodu pre životné prostredie.

Vedúci odboru Miroslav Benko konštatuje, že stavebný úrad vedie územné konanie o terénnych úpravách.

Pretože nimi môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť najskôr po doručení rozhodnutia orgánu ochrany prírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu.

„Z tohto dôvodu bolo vydané rozhodnutie o výrube drevín pred územným rozhodnutím,“ vysvetľuje Benko.

V súvislosti s odsúhlasením výrubu sa odvoláva na súhlasné stanovisko ŠOP na výrub 329 ks náletových drevín a 18 790 metrov štvorcových kríkov.

V súhlase na výrub drevín bola určená náhradná výsadba a rekultivačné práce, spolu v hodnote vyše 588-tisíc eur.

„Na výsadbu bolo určených 255 ks drevín (javor mliečny, javor poľný, javor horský, brest horský, dub zimný, lipa malolistá) a 8 200 ks kríkov (hloh, jarabina, slivka trnková, svíb krvavý, kalina obyčajná, vtáčí zob, lieska a drienka).“

Vedúci odboru tvrdí, že po ukončení všetkých prác bude táto lokalita znovu plniť svoju funkciu ako pred výrubom.

„Nedochádza k zmene účelu využitia pozemku,“ zdôrazňuje Benko a dodáva: „Konanie o súhlase na spätné zasypávanie terénu odpadom v tejto lokalite bolo na tunajšom úrade zastavené.“

Štátna ochrana prírody: Najprv nie, potom áno

Pri vydaní kladného stanoviska teda OÚ vychádzal zo súhlasu ŠOP SR.

Regionálne centrum ochrany prírody v Prešove vypracovalo v máji 2020 odborné stanovisko.

ŠOP sa najprv k žiadosti postavila negatívne, následne svoje rozhodnutie zmenila.

„Áno, odporúčaný návrh na riešenie bol najprv negatívny, ale po doplňujúcich informáciách sme náš návrh na riešenie prehodnotili,“ potvrdzuje anorganička ŠOP SR Alena Bachingerová.

Vysvetľuje, že v prvej žiadosti OÚ i žiadateľa bola uvedená len parcela, katastrálne územie a žiadosť o terénne úpravy.

„Pre nás boli uvedené údaje nedostačujúce, aby sme na ich základe mohli posúdiť žiadosť kladne. Následne sme boli kontaktovaní a boli nám doručené podrobnejšie údaje k danej činnosti.“

Zemina z cesty i rúbanina z tunela

Daný pozemok je podľa katastra nehnuteľností vedený ako ostatná plocha a je to nelesný pozemok.

Bachingerová potvrdzuje, že na mieste bude vozený materiál z tunela. Teda nielen zemina z cesty, ako tvrdí NDS.

„Bolo nám oznámené, že ide o uloženie prebytočnej zeminy a rúbaniny z tunela Bikoš a z výkopu trasy rýchlostnej cesty R4 Prešov - severný obchvat a následného vytvorenia parkovej plochy. Priložené mapové doklady prezentovali plánovanú technickú rekultiváciu,“ konštatuje anorganička ŠOP SR.

Rolu pri kladnom stanovisku ŠOP zohralo aj to, že lokalita je blízko stavby - zhruba dva kilometre po poľnej ceste.

Inak by museli stavbári zeminu z tunela voziť inde a zaťažovať cesty.

„Po posúdení doplňujúcich informácií a mapových podkladov sme realizáciu terénnych úprav v predmetnej lokalite prehodnotili a zaujali k nej pozitívne stanovisko s podmienkami,“ konštatuje zástupkyňa ŠOP.

Pripúšťa, že zasypaním rokliny sa zmení biodiverzita územia v 1. stupni ochrany, preto dali do podmienok vypracovanie návrhu technickej a biologickej rekultivácie.

Podľa tejto inštitúcie o tom, či je na túto činnosť potrebná EIA, nerozhoduje ŠOP SR, ale OÚ.

Ministerstvo je zatiaľ zdržanlivé

„Výrub z tunela, ktorý nie je znečistený a bude použitý na účely výstavby v prirodzenom stave na mieste výkopu, nie je v zmysle zákona o odpadoch považovaný za odpad,“ uvádza hovorca ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Michal Cákoci.

Pripomína, že stavebné práce na rýchlostnej ceste R4 Prešov – severný obchvat, ktorej súčasťou je aj tunel Bikoš, neboli ukončené.

Pokiaľ však prebytok vyťaženého materiálu presiahne 250-tisíc kubíkov, vznikne potreba uloženia uvedeného objemu materiálu.

„V tomto prípade bude musieť stavebník postupovať v zmysle platných zákonov a vykonať zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Taktiež musí zabezpečiť novú lokalitu pre depóniu a ďalšie nevyhnutné povolenia,“ dodáva s tým, že kontrolu nad dodržiavaním vydaných povolení vykonáva rezort dopravy.

Ten sa zatiaľ k tomu, či je nutná EIA, nevyjadril.

Obavy Veľkošarišanov

Práve toho sa obávajú veľkošarišskí poslanci, že určený limit vyťaženej hlušiny zhotoviteľ tunela a cesty R4 prekročí a takmer 300-tisíc kubíkov skončí v depóniu pri Lapanči.

Materiál sa pritom dal podľa nich efektívnejšie využiť inde.

V meste sa už medzi ľuďmi začalo šíriť aj to, že by to mohla byť príprava na neskoršie smetisko.

Úradné rozhodnutia to momentálne vylučujú, účel pozemku podľa OÚ sa meniť nesmie.

Práce na razení tunela napredujú.

Čo chce NDS robiť s prebytočnou rúbaninou, nevieme.

Na pozemok pri Lapanči chce voziť len zeminu.

Ak by tam mala ísť aj rúbanina z tunela, podľa všetkého by bola potrebná EIA, čo by znamenalo nanovo otvoriť celý projekt stavby R4.

Oslovili sme aj majiteľa pozemku, aký má s ním zámer.

Na naše otázky nereagoval.

Výrub drevín na pozemku už možný je, povolenie má.